Martina Gregová 16.06.2023 19:51

Fantastická štvrť namiesto hanby mesta: Čo dokáže spraviť odstránenie ekologickej záťaže

Mnohé mestá sa desaťročia trápia s environmentálnymi záťažami. Výnimkou nie je ani okolie kanála Gowanus v newyorskom Brooklyne, do ktorého priemyselné budovy roky vypúšťali odpadové vody. Jeho nedávno naštartované čistenie však rozpútalo vlnu výstavby, ktorá nezdravú lokalitu premení na výstavnú časť mesta. 

Autor: Iwan Baan

Spomínaná oblasť sa nachádza v juhozápadnej časti Brooklynu, jedného z piatich okresov, tvoriacich New York City. V 60. rokoch 19. storočia sa táto časť mesta stala jedným z mnohých centier výroby a lodnej dopravy, čo na dlhú dobu predurčilo jej smerovanie. V dôsledku rozšírenia priemyslu tu okrem iného znečistenia dochádzalo roky aj k vypúšťaniu odpadovej vody priamo do kanálu, ktorý oblasťou preteká. Dnes ide o jednu z najznečistenejších vodných plôch v USA, sediment v kanáli je prirovnávaný k smradľavej čiernej majonéze. Prípadné plávanie v kanáli je zdraviu nebezpečné. 

Mesto spolu s vládnymi organizáciami preto rozbehlo rozsiahly projekt dekontaminácie za 1,6 miliardy dolárov (1,46 mld. eur). Hlavné práce sa po desaťročnej príúrave začali v roku 2020 a trvať budú minimálne jednu dekádu. Okrem čistenia samotného kanála sa čistí aj priľahlé okolie, znehodnotené toxínmi. Existujú hlasy, že aj napriek čisteniu sa nepodarí záťaž odstrániť úplne. Napriek tomu, aktivity mesta už naštartovali radikálne zmeny celej lokality. 

Už od roku 2010 sa tu stavali rôzne coworkingové priestory a postupom času sa sem začali sťahovať aj miestne reštaurácie, bary či umelecké galérie. Jedným z najvýznamnejších projektov v tejto časti mesta je však konverzia bývalej 115-ročnej elektrárne. Vďaka návrhu od štúdia Herzog & de Meuron tu po viac ako piatich rokoch reštaurátorských prác vzniklo nové kultúrne centrum Powerhouse Arts. Plány na konverziu budovy boli prvýkrát oznámené už v roku 2017. Dnes sa umelecké priestory rozprestierajú na ploche viac ako 16-tisíc metrov štvorcových. 

Zrenovovaná časť elektrárne bola kedysi súčasťou komplexu, ktorý zahŕňal aj už zbúranú susednú kotolňu. Zachovaná turbínová hala bola vyradená z prevádzky ešte v 50. rokoch 20. storočia a postupom času chátrala. Koncom dvadsiateho storočia sa stala centrom miestnych graffiti umelcov a získala prezývku „The Batcave".  

Nový komplex zohľadňuje pôvodnú elektráreň svojou hmotou a využitím, a to aj vrátane prístavby, ktorá zodpovedá proporciám pôvodnej kotolne. Obnovená kotolňa dokonca stojí aj na existujúcich historických základoch, čím sa minimalizovala potreba výkopových prác aj finančných nákladov. Architektúra bývalej turbínovej haly zas bola vo veľkej miere zachovaná, a to tak po hmotovej, ako aj po materiálovej stránke. Autori projektu konverzie sa týmto krokom rozhodli vyjadriť rešpekt voči jej bývalej funkcii s odkazom na históriu celej oblasti.  

Pôvodná fasáda si zachovala najmä svoje murované steny a oblúkové okná, typické pre budovy podobného zamerania. Projekt tiež vo veľkej miere zachováva vnútorné kovové konštrukcie, vďaka ktorým sa už v minulosti podarilo vytvoriť miestnosti s bohatým priestorovým rozpätím. Aj nové prvky, ktoré boli do objektu vložené, reagujú na pôvodnú architektúru vo svojej farebnosti aj materiálovom riešení. V rámci projektu boli zachované dokonca aj niektoré grafity, ktoré zdobia steny objektu od dôb, kedy bola budova v schátranom stave. Vďaka tomuto rozhodnutiu majú interiéry centra naozaj jedinečnú atmosféru. 

Okrem samotných budov bolo súčasťou prestavby aj vybudovanie nového nádvoria v ich tesnej blízkosti. Tento exteriérový priestor poskytuje dodatočné pracovné prostredie a jeho súčasťou sú aj skladovacie a nakladacie priestory.  

V súčasnosti sa kultúrne centrum rozprestiera na šiestich podlažiach. Väčšina priestorov je pod správou neziskovej organizácie, zameranej na kreatívu. Cieľom tohto adaptívneho projektu opätovného využívania je premeniť starú budovu elektrárne na výrobnú a vyučovaciu dielňu pre umelcov v až piatich umeleckých oblastiach. Súčasťou objektu je tak viacero výstavných priestorov, rozľahlá sála aj oddychové a pracovné časti, ktoré sú prístupné verejnosti.

Zachovaním, obnovou a rekonštrukciou základných prvkov pôvodnej elektrárne projekt posilňuje industriálny charakter budovy a jej vzťah k bezprostrednému urbanistickému kontextu. Vďaka mierke celého projektu sa nové umelecké centrum stalo jasnou priestorovou dominantou v celom susedstve.

Vyčistenie záťaže a vznik umeleckého centra motivuje developerov. Vedľa Powerhouse Arts vznikne atraktívny projekt od Bjarkeho Ingelsa. Zdroj: BIG

Pre štvrť je vznik tohto projektu dôležitý, keďže sem priťahuje život. To je atraktívne pre návštevníkov i developerov, ktorí v reakcii na to rozbehli vlastné schémy. Spojené sú s vykupovaním starých skladov - pričom pozemky majú aj napriek znečisteniu stámiliónové hodnoty - odstraňovaním nevhodných budov a ich nahrádzaním novými polyfunkčnými projektami.

To podporilo aj mesto, keď zmenilo územný plán v prospech výstavby. Od developerov sa žiada najmä vytvorenie spojitej promenády pozdĺž kanála. Výmenou za to sa postavia tisíce bytov a množstvo komerčných priestorov. Viacero pripravovaných developmentov sa vyznačuje príťažlivou súčasnou architektúrou svetovej úrovne - priamo vedľa umeleckého centra napríklad vznikne bytovka od Bjarke Ingels Group so zelenými rampami, vedúcimi na strechu budovy.  

Čistiace práce aj výstavba sa dnes sústredia na severný koniec kanála, neskôr sa však bude pokračovať ďalšími sekciami. New York, podobne ako všetky populárne a významné metropoly, trpí katastrofálnou dostupnosťou bývania a nedostatkom vhodných plôch, kde by sa dali rozvíjať masívne schémy bez obavy, že by plány narušil odpor miestnych. V prípade okolia kanála Gowanus je ale práveže premena lokality vítaná, a to dokonca aj kritikmi, varujúcimi pred vplyvmi záťaže - tí nanajvýš vyzývajú na obozretnosť. 

Po dlhom čakaní, príprave, mnohých žiadostiach od miestnych obyvateľov či rôznych aktivistických skupín a samozrejme aj vďaka politickej vôli sa veľký problém darí riešiť. Konverzia bývalej elektrárne je jedným z prvých projektov, ktoré vďaka tomuto úspechu vznikli. V horizonte niekoľkých rokov sa aj vďaka nemu môže okolie kanálu Gowanus stať namiesto otrávenej hanby mesta novou umeleckou štvrťou.  

Je to pekný príbeh aj z pohľadu Bratislavy. Aj tu sa nachádza obrovský a enormne znečistený brownfield v podobe bývalého Istrochemu, ktorý by mohol byť miestom pre vznik atraktívnej mestskej štvrte. Dnes sa táto téma len pomaly dostáva do hľadáčika verejnosti a politikov, hoci chemické znečistenie pod fabrikou sa podieľa na znehodnocovaní zdrojov podzemnej vody (kedysi mala Bratislava dokonca vlastný Gowanus Canal - Mlynské rameno, ktoré bolo zasypané) a má pravdepodobne vplyv aj na zdravie byvateľstva. 

Ak by sa ale situácia zmenila a našla sa ochota aj zdroje pre odstránenie záťaže, investované náklady by sa skôr či neskôr vrátili v dôsledku nového developmentu. Tak ako v New Yorku, aj v Bratislave môže odstránenie zaťažených brownfieldov priniesť iba pozitíva. 

(Herzog & de Meuron, Gothamist, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.