Andrej Sárközi 16.01.2023 12:00

Čo príde po SNG? Developeri prezradili plány pre rozvoj kultúry v Bratislave

Kultúrnou udalosťou roka 2022 bolo otvorenie Slovenskej národnej galérie. Tá otvorila svoje brány pre verejnosť po dlhých 21 rokoch. Dlhé obdobie od schválenia rekonštrukcie po jej dokončenie odhalilo chronické podfinancovanie kultúry zo strany verejného sektora. Do akej miery sa vedia na riešení podieľať súkromní investori?

NKKC v Novom Lide, planetárium v River Park II. Zdroj: J&T Real Estate

Jedenásty december 2022 bol dňom, kedy Bratislava prestala byť kultúrnym barbarom a konečne získala plnohodnotnú národnú galériu, hodnú 21. storočia. Kotevná inštitúcia slovenskej kultúry otvorila svoje brány po vyše dvoch desaťročiach rekonštrukcie. Jej otvorenie bolo veľkolepé, prišli naň tisícky nadšencov z azda každej generácie. Ukázal sa tak dopyt po špičkovej kultúrnej vybavenosti, aká je bežná vo vyspelých európskych metropolách. 

Keďže kultúra, financovaná z verejných zdrojov, aj naďalej bojuje s podfinancovanosťou, objavuje sa otázka, do akej miery vedia prispiť súkromní investori. Aké developerské projekty v Bratislave obsahujú kultúrnu vybavenosť a na čo sa môže hlavné mesto tešiť v budúcnosti? Čo by malo doplniť Bratislavu? V tejto súvislosti sme oslovili viacerých popredných developerov.

Otázky: 

• Plánujete v rámci vašich významných projektov vytvoriť priestory aj pre kultúrne využitie? Ak áno, o aké zariadenia by malo ísť? Pokiaľ nie, čo je dôvodom, prečo ich nebudete realizovať?

• Čo by podľa vás pomohlo k výraznejšiemu rozvoju kultúrnej vybavenosti v rámci nových developerských projektov?

• Vyžaduje od vás samospráva zriaďovanie takýchto priestorov? Ak áno, ako prebieha komunikácia?

• Aké prvky kultúrnej vybavenosti podľa vás chýbajú Bratislave, ktoré by sa mali prioritne realizovať?

Odpovedajú: 

• Daniel Suchý, Spokesperson & Senior PR Manager, J&T Real Estate

• Ján Krnáč, výkonný riaditeľ Cresco Real Estate

• Pavel Baslík, Head of Marketing & PR, Lucron

• Michal Hájek, vedúci oddelenia marketingu a PR, Corwin 

Koncepcia Národného kultúrneho a kongresového centra v Novom Lide. Zdroj: J&T Real Estate

Plánujete v rámci vašich významných projektov vytvoriť priestory aj pre kultúrne využitie? Ak áno, o aké zariadenia by malo ísť? Pokiaľ nie, čo je dôvodom, prečo ich nebudete realizovať?

Daniel Suchý: V rámci našich projektov dávame priestor aj kultúre a umeniu. Vo verejných priestoroch všetkých našich mestských štvrtí umiestňujeme umelecké diela. V bizniscentre Tower 115 sme vybudovali súkromnú divadelnú scénu Tower Stage. Ako prvý developer sme predstavili zámer postaviť v Bratislave multifunkčné kultúrno-kongresové centrum v rámci našej štvrte Eurovea City. Neskôr sme sa zapojili aj do iniciatívy Národného kultúrneho a kongresového centra, kde sme ponúkli lokalitu na centrálnom námestí plánovanej štvrte Nové Lido, ktorá je od začiatku určená pre budovu s významnou spoločenskou funkciou. Oboma týmito konceptami sa stále zaoberáme a hľadáme ich najvhodnejšiu formou a funkciu.

Ján Krnáč: V našich projektoch radi dávame priestor aj kultúre a športu. Napríklad v rámci nového parku v Slnečniciach, v Zóne Mesto, ktorý plánujeme otvárať už na jar, bude pre obyvateľov dostupná exteriérová galéria.  

Pavel Baslík: Našou najvýraznejšou aktivitou v oblasti kultúrnej vybavenosti je riešenie budúcej podoby areálu, resp. verejného priestoru Vodnej veže, ktorá sa stane centrálnym bodom novej mestskej štruktúry Vydrice. Veríme, že kultúrno-spoločenský priestor, ktorý bude súčasťou obnovenej Vodnej veže, bude prínosom kultúrneho života celej Bratislavy. Zároveň, na území Vydrice dostane priestor aj kvalitná prezentácia ďalších pripomienok vzácnej histórie územia, ako sú ľadové jamy či pracháreň. Popri už prezentovaných aktivitách súvisiacich s obnovou Vodnej veže pracujeme v prípade Vydrice aj na ucelenejšej stratégii, ktorá by celú štvrť dostala na kultúrnu mapu mesta. Tu uvažujeme najmä o vytvorení priestorov pre dočasné umelecké inštalácie či výstavy vo verejnom priestore.

Michal Hájek: Kultúra bola vždy pevnou súčasťou Corwin projektov. V rámci projektu Dúbravy sme spolupracovali s ôsmimi slovenskými umelcami na príprave unikátnych mozaík, ktoré zdobia verejné priestory. Novovytvorené Námestie Mateja Korvína zase slúži na každoročné koncerty, filmové podujatia a pod. Momentálne poskytuje domov unikátnej soche od svetového umelca Markusa Lüpertza. Určite plánujeme ďalej pokračovať v rozvoji tejto oblasti napríklad v našom projekte Palma. Uvažovali sme tu aj o zriadení galérie či umiestnení viacerých diel v nových verejných priestoroch projektu. Umenie na tomto projekte by bolo prirodzeným prvkom aj vzhľadom na to, že sa nachádza v tesnej blízkosti kreatívneho centra Nová Cvernovka. 

Budúca Vodná veža vo Vydrici od developera Lucron. Zdroj: Vydrica Development / Superatelier

Čo by podľa Vás pomohlo k výraznejšiemu rozvoju kultúrnej vybavenosti v rámci nových developerských projektov? 

Daniel Suchý: Budovanie kultúrnej infraštruktúry je vo svete štandardne najmä úloha verejného sektora, vrátane partnerstva so súkromnými spoločnosťami, prípadne sa oň starajú aj neziskové organizácie a mecenáši umenia. V rámci developerských projektov a najmä rezidenčných, ide skôr o výnimočné prípady. Súkromné spoločnosti však sponzorujú kultúrne inštitúcie a podujatia, v našom prípade sme partnerom Slovenského národného divadla a festivalu súčasného umenia Biela noc a podporujeme aj ďalšie kultúrne aktivity, napríklad multižánrový festival Symfónia umenia.

Ján Krnáč: Pri projektoch verejnej vybavenosti ide vždy o priority danej lokality a, samozrejme, o možnosti financovania. Dnes však už mestá a mestské časti disponujú miliónmi eur z poplatku za rozvoj a je teda na nich, ako tieto zdroje v danej lokalite vhodne využijú. My v našich projektoch vieme poskytnúť možnosť pre rozvoj či už kultúrnej alebo akejkoľvek inej verejnej infraštruktúry, ak bude takýto projekt zmysluplný. Ako hlavnú prekážku momentálne vnímam nízky záujem z pohľadu miest a obcí, ako aj súkromnej sféry o takúto vybavenosť.

Pavel Baslík: Pre rozvoj kultúry je samozrejme dôležitá aj kultúrna infraštruktúra, ale ešte dôležitejšie je, aby inštitúcie či organizácie, ktoré fungujú v takýchto priestoroch, mali premyslený dramaturgický plán a biznis model, aby mohli fungovať dlhodobo. Nie je nevyhnutné, aby v každom developerskom projekte vznikol nejaký kultúrny stánok, vždy by sa malo zohľadniť, v akom prostredí ten projekt vzniká a aká funkcia je vlastne potrebná v danom území. Je taktiež dôležité, či už nie je v blízkosti podobný priestor. Ak kultúrna funkcia v lokalite chýba, ideálne je, ak takýto priestor potom vzniká v spolupráci developera, mesta aj aktérov z kultúrnej obce, ktorí ho budú následne vedieť dlhodobo a ekonomicky zmysluplne spravovať. Takto fungujúci kultúrny priestor je potom prínosom pre všetky strany a určite prispieva aj k atraktivite celej lokality či projektu.

Michal Hájek: Určite by pomohla väčšia podpora zo strany mesta minimálne vo forme prioritizácie projektov, ktoré môžu mať veľký kultúrny význam. Rozhodne by sme ocenili, ak by sme boli častejšie oslovovaní na zapojenie do nových iniciatív a spolupracovali s mestom aj na kultúrnom rozvoji.

Socha Brémski muzikanti v projekte Blumental. Zdroj: Corwin 

Vyžaduje od Vás samospráva zriaďovanie takýchto priestorov? Ak áno, ako prebieha komunikácia?

Daniel Suchý: V rámci pokračovania River Parku sme sa na základe požiadavky Hlavného mesta SR Bratislavy zaviazali vybudovať a prevádzkovať planetárium a mediatéku, ktoré sú koncipované ako multifunkčné priestory, aby mohli slúžiť aj na kultúrne podujatia. Podporili sme tiež vznik nového kultúrneho stánku Stars Auditorium na bratislavských Pasienkoch.

Ján Krnáč: Vo všeobecnosti nie, len výnimočne ale môže ísť o vyvolanú investíciu v lokalite, pokiaľ sa na tom obidve strany dohodnú, ako to bolo napríklad v prípade PKO.

Pavel Baslík: Tu by som rád spomenul opäť príklad štvrte Vydrica, kde takáto komunikácia prebieha dlhodobo. Už pred začiatkom výstavby projektu sme podpísali s mestom Memorandum o spolupráci, v ktorom je vyzdvihnutá predovšetkým snaha o citlivé a kvalitné zaobchádzanie s priestorom lokality Vydrice. Aj vzhľadom na to, že vlastníkom pozemkov pod a v okolí Vodnej veže je Magistrát hl. mesta SR Bratislavy, naša komunikácia s mestom je priebežná a veľmi profesionálna. Ide nám totiž o jeden cieľ, a to udržať kvalitnú verejnú funkciu využitia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.

Michal Hájek: Tvorba kultúrnej vybavenosti spadá pod kompetencie samosprávy. Ako developer prispievame za každý vybudovaný m² do rozpočtu poplatkom za rozvoj aj na takéto projekty. Samotná realizácia z našej strany je skôr otázka osobného presvedčenia a vášne pre umenie. 

Umelecké dielo na budúcom námesti v Eurovei. Zdroj: Viktor Frešo / J&T Real Estate

Aké prvky kultúrnej vybavenosti podľa Vás chýbajú Bratislave, ktoré by sa mali prioritne realizovať?

Daniel Suchý: Na túto otázku spoločnosť neodpovedala. 

Ján Krnáč: Myslím si, že Bratislave jednoznačne chýba jedna moderná multifunkčná kultúrna sála, kde by sa mohli organizovať rôzne podujatia od koncertov, kongresov, divadelných predstavení až po výstavy. 

Pavel Baslík: Každý vznikajúci alebo obnovený kultúrny priestor v Bratislave je prínosom, ale významnejším posunom smerom k európskym metropolám by bol vznik aspoň jedného kvalitného priestoru na organizáciu väčších koncertov a kultúrnych podujatí s dobrou akustikou. Hovorí sa často najmä o potrebe náhrady bývalého PKO, ale tento nový priestor by už mal spĺňať oveľa vyššie kritériá, a to najmä z pohľadu flexibility priestoru, akustických parametrov či technického zázemia.

Michal Hájek: Určite by sme ocenili väčší priestor pre galérie moderného umenia. A to nielen centrálne, ale aj menšie lokálne galérie, ktoré by poskytovali vyžitie v danej mestskej časti bez potreby cestovania do centra mesta. Rovnako by sa malo viac prihliadať na zapracovanie umenia do verejného priestoru. Ľudia vnímajú mesto počas chôdze, rýchlosťou 5 kilometrov za hodinu, a umenie, ktoré je prirodzenou súčasťou ulíc, námestí a budov môže výrazne prispieť pozitívnemu vnímaniu mesta. Bratislava by sa v tomto mohla veľa inšpirovať od miest ako Berlín či Kodaň.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.