Podunajské Biskupice nie sú známe prítomnosťou príťažlivej súčasnej architektúry, už v dohľadnej dobe by sa to však mohlo zmeniť – na Podunajskej ulici na severozápade mestskej časti sa pripravuje výstavba komorného bytového domu, no so zaujímavým vizuálom. Za návrhom stojí kancelária Kuklica – Smerek, ktorá sa prezentuje rastúcim počtom kvalitných návrhov aj realizácií.
Pozemok, na ktorom by mal objekt vzniknúť, sa nachádza v severnej časti niekdajšej osady Komárov, kedysi samostatnej obce, ktorá bola v 20. storočí včlenená do Podunajských Biskupíc, aby sa následne stala súčasťou Bratislavy. V blízkosti pozemku sa ešte nachádzajú zvyšky pôvodnej zástavby, pozostávajúcej z jednopodlažných rodinných domov popri Vrakunskej či Geologickej ulici. Okrem toho tu v 70-tych rokoch 20. storočia vyrástlo sídlisko Medzijarky.
V postsocialistickom období tu bolo vybudovaných aj viacero bytových novostavieb, zvyčajne bez mimoriadnej architektonickej kvality, čo odráža fakt, že pomerne odľahlé Podunajské Biskupice sú považované za lacnú lokalitu. Nájsť v takomto prostredí kvalitnú architektúru je pomerne netradičné, napriek tomu by to najnovší plánovaný projekt, Bytový dom Podunajská, mohol zmeniť – naplánovaný medzi jednoduchými novostavbami a areálom Slovenskej legálnej metrológie, by mohla vzniknúť (na Podunajské Biskupice) netradičná hmota s výraznou fasádou, ktorá bude oživením lokality.
Na pozemku sa dnes nachádza nevyužívaný objekt, ktorý bude asanovaný. Nahradený bude bytovkou, ktorá bude mať päť nadzemných podlaží (najvyššie podlažie bude ustúpené), pričom byty, ktorých bude 14, sú navrhované na 2.-5. podlaží. Pôdorysne má dom podobu dvoch spojených obdĺžnikov, čo platí aj pri pohľade na budovu, kde bude jeden z obdĺžnikov nižší (nazývaný „box“) a druhý výrazne vyšší („komín“). Prvé podlažie v podobe otvoreného prízemia bude využité na parkovanie. Naplánovaných tu je 16 miest. V zadnej časti pozemku vznikne zelený oddychový priestor.
Architekti dom označujú za ich názor, ako vytvoriť kvalitné a dostupné bývanie. Základom je podľa nich práca so zeleňou, prepojenie s exteriérom, veľké okná, racionálne dispozície a komunitné priestory. Architekti zároveň pripomínajú, že okná budú vždy orientované na dve strany a hmota objektu umožňuje vznik balkónov v boxe či terás v komíne, orientovaných na južnú stranu. V nižšej časti má byť umiestnené skôr rodinné bývanie, ktorého súčasťou budú aj trojizbové byty, vo vyššej časti budú menšie byty. Zeleň v zázemí budovy bude slúžiť ako komunitný priestor pre obyvateľov.
Podľa architektov však bude Bytový dom Podunajská prospievať aj okoliu: dom reaguje na uličnú čiaru aj výšku zástavby a pomôže skompaktniť zástavbu v lokalite. Presunom parkovania do otvoreného prvého podlažia sa podarilo rozšíriť rozsah zelených plôch, skultivovaná bude aj plocha pred budovou, čím sa má obohatiť verejný priestor. Navyše, zeleň v zadnej časti pozemku má skvalitniť výhľady pre susedov. Naostatok, dom bude výrazný fasádou, sami architekti ho nazývajú „Plecháč".
Developerom projektu je spoločnosť Proxin, s.r.o., blízka developerovi petržalského projektu Novanta. Tento bol zaujímavý tým, že realizácia vyzerala výrazne lepšie ako vizualizácia – a to je veľmi netradičné, avšak logický dôsledok spolupráce s dobrými architektmi. Aj v tomto prípade developer oslovil mimoriadne schopných autorov – kancelária Kuklica + Smerek Architekti má úspechy v súťažiach a aj niekoľko podarených realizácii, dobrú úroveň majú aj špecialisti na interiéry zo spolupracujúcej kancelárie Archworks. V kontexte okolitej zástavby bude tento dom pozitívny zjav.
Zámer má udelené kladné záväzné stanovisko, Magistrát žiadal len zachovanie nivelety chodníka pred vjazdom na pozemok či vytvorenie odstavných plôch pre bicykle, čo návrh rešpektuje. Zámer sa teraz posúva na územné a stavebné konanie. Realizáciu odhadujem v priebehu rokov 2022-2024.
Projekt veľmi pripomína Magistrátom nedávno odobrené Bytové domy Kuklovská, čo nie je náhoda – projekty majú rovnakých architektov, hoci v Karlovej Vsi ešte na podobe zámeru spolupracovali architekti z kancelárie Lang Benedek. Oba návrhy sú veľmi podarené a prispejú k oživeniu lokalít, v ktorých sú naplánované. Trend, v rámci ktorého pribúdajú aj v relatívne okrajových častiach mesta, vzdialených od centra, zaujímavé vízie, je rozhodne pozitívny.
Podunajským Biskupiciam by kvalitná architektúra zvlášť prospela. Táto mestská časť, spoločne s Vrakuňou, trpí veľmi zlým imidžom a na základe nedávnych prieskumov vyplýva, že jej obyvatelia patria k chudobnejším oproti občanom z iných mestských častí. Bez toho, aby tu vznikalo dostupné, no kvalitné bývanie, ktoré môže osloviť mladých ľudí, či už singles alebo rodiny, ktorí sú na začiatku kariéry, no pritom prinášajú energiu a nové myšlienky (čo pretavujú napríklad do lokálneho podnikania alebo snáh o zlepšenie okolia), nemožno očakávať, že sa sociálna štruktúra oblasti výrazne zlepší.
Práve toto je priestor pre architektúru, ktorá by mohla ukázať svoj potenciál zlepšiť kvalitu života ľudí. Zaujímavých nedávnych realizácií je tu zatiaľ ako šafranu, výnimky predstavujú developmenty Mendelsohn, Bytové domy Malý Dunaj, z realizovaných projektov Bývanie Hradská a pripravovaných Nový Majerhof. Iné novostavby možno označiť skôr za nudné alebo prinajlepšom priemerné. Špeciálnou kategóriou je verejný priestor, ktorý je na nízkej úrovni a veľmi tomu nepomáhajú ani nové investície.
Obe mestské časti pritom majú potenciál pre to, aby boli relatívne príjemnými miestami pre život. Kým vo Vrakuni je výhodou prítomnosť Malého Dunaja, Vrakunského lesoparku a kvalitných cyklotrás, v Podunajských Biskupiciach by mohla dobre spracovanou revitalizáciou Kazanskej ulice vzniknúť mestská trieda s aktívnym parterom. Rovnako by tu mohli byť príťažlivé parky, keby boli koncepčne a po súťaži prepracované zelené plochy dvorov v rámci Medzijarkov. Samozrejmou požiadavkou je zvýšenie bezpečnosti v okolí „Pentagonu“, tu sa ale robia pomalé pokroky.
Najväčšou prioritou je však dotiahnutie električkovej trate a zlepšenie dopravného spojenia oblasti s centrálnou Bratislavou. V posledných rokoch rastie intenzita požiadaviek po výstavbe trate, ktorá by nadviazala na pripravované investície v oblasti Mlynských Nív. Problémom však je súčasná podoba verejnej debaty, ktorá spomaľuje (alebo znemožňuje) potenciálnu realizáciu podmieňujúcej trate – ktorou je prepojenie Petržalskej a Ružinovskej radiály po Košickej a Pribinovej, resp. Landererovej.
Výsledkom tak môže byť skúsenosť, typická nielen pre Bratislavu, ale pre mnoho miest, riešiacich otázku veľkých infraštruktúrnych projektov: Podunajské Biskupice sa električky nedočkajú o päť, desať a možno ani o pätnásť rokov. Petržalka čakala len na prvú etapu nosného dopravného systému takmer tridsať rokov, pritom jej význam je oveľa väčší. Ak by sme boli optimisti (a preskočili roky debát o metre) a za začiatok diskusie o električke do Podunajských Biskupíc označili rok 2017, kedy predstavila koncepciu rozvoja tratí spoločnosť JTRE, potom možno v druhej polovici 30-tych rokov tohto storočia začne byť vízia radiály v tejto časti mesta reálna.
Do tej doby sa musí štvrť meniť inak: priťahovaním ľudí a zvyšovaním kvality ich života kombináciou dostupného bývania, bezpečnosti, zachovávaním a zvyšovaním úrovne vybavenosti a dobrým verejným priestorom. Našťastie, po troškách a v náznakoch sem tento prístup začína prenikať.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre