Adrian Gubčo 05.05.2020 09:15

Podunajské Biskupice upravia svoju hlavnú ulicu, vznikne tu „Zelené srdce Biskupíc“

Mestská časť Podunajské Biskupice patrí k tým bratislavským mestským častiam, kde sa dodnes zachovala podstatná časť pôvodnej obce so zástavbou koncentrovanou okolo širokej hlavnej ulice. Práve tu by mal vzniknúť projekt „Zeleného srdca“, teda nového centrálneho verejného priestoru staršej časti štvrte.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice / József Siklósi

Podunajské Biskupice boli samostatnou vidieckou obcou až do roku 1971, kedy boli oficiálne pričlenené k rastúcej Bratislave. Dôvodom bola zamýšľaná výstavba sídlisk Dolné Hony a Medzijarky, ktoré tu postupne vznikli v rokoch 1973-1981, tieto však pôvodnú zástavbu nielen Podunajských Biskupíc, ale aj obce Komárov, priamo nezasiahli. Dnes žije na týchto sídliskách väčšina obyvateľov, tradičné centrum mestskej časti sa však stále nachádza na Trojičnom námestí.

Stav lokality tomu nezodpovedá. Verejný priestor sa dočkal úprav v 90-tych rokoch 20. storočia, tieto však boli na nízkej úrovni. Námestie je prerušené širokou cestou so starou asfaltovou vozovkou a lacnou zámkovou dlažbou, kým zelený pás na hlavnej biskupickej aj komárovskej ulici je bez výraznejšieho využitia. Zmeniť by sa to malo až v najbližšom období.

Mestská časť nedávno vybrala zhotoviteľa realizačnej dokumentácie pre projekt „Zelené srdce Podunajských Biskupíc“, v rámci ktorého sa zelený pás premení na centrálnu oddychovú zónu pre pôvodnú časť štvrte. Upravený priestor by sa mal tiahnuť od križovania Devätinovej ulice s Ulicou Padlých hrdinov, cez Trojičné námestie až po križovatku s Linzbothovou, a cez Nákovnú a Kazanskú na Komárovskú.

Projekt sa v zmysle tohto rozdelenia člení na tri časti, každá bude doplnená odlišnými prvkami. V prvej časti medzi Devätinovou a Trojičným námestím bude oddychová zóna, vŕbová stavba, detská lezecká veža, dvojica detských ihrísk, „jing-jang lavica“, ružový záhon alebo „flowform“, v druhej časti medzi Trojičným námestím a Linzbothovou bude vonkajšia posilňovňa, vŕbová stavba, javisko či filagória, a v tretej časti na Komárovskej ulici budú oddychové zóny s lavičkami. Nové povrchy majú byť vodopriepustné.

Okrem toho však má projekt riešiť aj cyklodopravu, kedy sa zrealizuje trasa od Devätinovej až po Komárovskú (na Nákovnej zrejme vyznačenú piktogramami), ktorá bude napojená aj na existujúcu cyklotrasu smerujúcu k ŽST Podunajské Biskupice. V rámci parku sa majú zriadiť kryté cyklostojany. Oproti nemocnici a Domu kultúry Vetvár majú navyše vzniknúť nové parkovacie miesta.

Čo sa týka architektúry, táto vznikla bez architektonickej súťaže, zhotoviteľ, spoločnosť GK Studio, zadal projekt architektovi Jozsefovi Siklósimu. Tento blízky spolupracovník známeho architekta Imre Makovecza pokračuje v jeho tradícii organickej architektúry, inšpirovanej pôvodnými maďarskými vzormi a tradíciami. Mimo Maďarska ide o zriedkavý smer, Podunajské Biskupice však patria k mestským častiam s veľkou a aktívnou maďarskou komunitou, preto je hlásenie sa k tomu odkazu neprekvapivé. Dostupné materiály naznačujú už pomerne prežitý dizajn, na pomery tejto mestskej časti však pôjde o výrazné zlepšenie.

Mestská časť má k dispozícii financie na realizáciu projektu z minuloročného daru Vlády SR, pri ktorom bolo medzi bratislavské mestské časti rozdelených päť miliónov eur. Podunajské Biskupice chcú z tohto daru najviac investovať práve do „Zeleného srdca“. S ohľadom na rýchlosť spracovania dokumentácie predpokladám, že realizácia by mohla prebehnúť v priebehu budúceho roka.

Detská lezecká veža. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice / József Siklósi

Po minulotýždňovom projekte športoviska v Rači ide o ďalší zo zámerov, ktorý sa budú realizovať vďaka relatívne malému daru pre Bratislavu. 15 miliónov eur (10 miliónov pre Hlavné mesto a 5 miliónov pre mestské časti) je v podstate veľmi nízka suma, napriek tomu umožňuje realizovať množstvo projektov a zlepšení, ktoré boli už dlho očakávané.

Problémom je nedostatok financií. Súčasný stav verejného priestoru v Bratislave je otrasný a v priebehu času jeho úroveň skôr stagnuje. Hoci sa v poslednej dobe dokončilo niekoľko revitalizácií (nové parky Jama či Landererov park, rekonštrukcie ulíc v Starom Meste, obnova Blumentálskej a i.) a ďalšie úpravy zrealizovali developeri v rámci svojich projektov, väčšia časť mesta trpí na parkovací chaos, prehlbujúci sa investičný dlh a zlú údržbu.

Do toho ešte vstupujú protichodné záujmy a nejasné kompetencie medzi mestom a mestskými časťami, ktoré implementáciu zlepšení ďalej sťažujú a zmenšujú objem dostupných prostriedkov. Nejednotnosť medzi jednotlivými stupňami samosprávy môže viesť k výrazne odlišnej kvalite jednotlivých zásahov. Porovnanie stavu Bratislavy s obdobnými mestami v našom regióne je veľmi smutné.

Projekty, ako je Zelené srdce Podunajských Biskupíc, nesmú ostať ojedinelými investíciami po rokoch čakania. Malo by ísť o súčasť pravidelných, koncepčných a špičkovo prepracovaných zásahov, ktoré by cieľavedomo zvyšovali úroveň mesta. Za súčasných okolností – a tým nemyslím vplyv pandémie COVID-19 – je však takáto vízia nereálna.  

Financovanie Bratislavy a jej rozvoja sa bude musieť zmeniť a zefektívniť. Hlavné mesto musí byť schopné flexibilne reagovať na aktuálne výzvy, rozvíjať dostupnosť bývania, trvalo zvyšovať úroveň verejných priestorov, kultúry a kreativity a tvrdo pracovať na zmierňovaní následkov klimatickej krízy.

To však nie je predstaviteľné, ak bude metropola závislá od občasných darov zo strany vlády, od eurofondov, ktoré sa raz vyčerpajú, a mnohé projekty budú predmetom politického vyjednávania medzi primátormi a starostami. Ak sa naozaj podarí ešte v priebehu tohto roka prijať nový Stavebný zákon, ďalší krok je jasný: je čas na diskusiu o zmysle mestských častí. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.