Adrian Gubčo 02.12.2019 10:55

Obnova fasády Prezidentského paláca je pred dokončením, palác dostal aj novú ilumináciu

Pred niekoľkými týždňami sa odhalila nová podoba fasády Grassalkovichovho, resp. Prezidentského paláca, vzácnej historickej pamiatky v centre Bratislavy, zo záhradnej strany. Práce pokročili aj na hlavnej fasáde orientovanej do rušného Hodžovho námestia, vďaka čomu bolo možné spustiť skúšky osvetlenia. Nezaobišlo sa to bez reakcie verejnosti.

Rekonštrukčné práce boli reakciou na zhoršujúci sa stav fasády, čo už bolo viditeľné a bolo spôsobené mimoriadnym vlhnutím stien, čo sa následne prejavovalo na opadávaní omietky. Vzhľadom na mimoriadny politický a reprezentačný význam budovy sa rozhodlo o komplexnej obnove, ktorá okrem sanácie zlého stavu zahŕňala aj čistenie povrchov, reštaurovanie výzdobných prvkov, zlepšenie zabezpečenia budovy a novú ilumináciu objektu.

V tejto chvíli sa práce na fasáde orientovanej do námestia chýlia k záveru, dokončuje sa obnova balkóna pred centrálnym rizalitom, hoci určité práce na tejto časti budovy prebehli v nedávnej minulosti. Najviditeľnejšou úpravou je zmena farebnej schémy fasády, kedy sa šedé plochy zmenili na biele a biele na šedé. Odstránené boli aj okenice, pravdepodobne by sa však mali vrátiť. Hlavice stĺpov v centrálnej časti budovy dostali zlatý náter.

Táto obnova nadväzuje na nedávnu opravu dlažby nádvoria a bude nasledovaná rekonštrukčnými prácami na oplotení Prezidentskej záhrady. Hlavné mesto na tieto práce získalo dotáciu zo strany Vlády SR v rámci nedávneho výjadzového rokovania v priestoroch Primaciálneho paláca. Obnovu by si zaslúžilo aj Hodžovo námestie, v tomto smere však už Metropolitný inštitút Bratislavy údajne pripravuje prvé kroky. 

Podoba paláca sa zmení aj po zotmení, Prezidentská kancelária iniciovala aj zaobstaranie novej iluminácie, ktorá sa už nainštalovala a otestovala. Nové nasvietenie umožní špeciálne úpravy počas sviatkov alebo významných dní, tak, ako to je napríklad aj Bratislavskom hrade, kde sa zvykne zobrazovať slovenská trikolóra alebo meniť typická biela farba. Odstránené tak bolo pôvodné nasvietenie, ktoré podľa denníka SME kritizovali aj pamiatkari.

Celková suma za obnovu fasády je 597-tisíc eur, zhotoviteľom je firma Pamarch. Za ďalších 573-tisíc eur sa obstarala iluminácia, za ktorou stojí spoločnosť Bellatrix. Práce by mali byť plne dokončené ešte tento rok.

Prezidentský alebo Grassalkovichov palác tak definitívne dostal novú podobu, ktorá je mimoriadne príťažlivá a podčiarkuje význam budovy a je citlivá k jej histórii. Palác vznikol v roku 1760 v rokokovom štýle, autorom bol architekt Andrej Mayerhofer. Investorom bol gróf Anton Grassalkovich, jeden z najvplyvnejších šľachticov v období vlády Márie Terézie, ktorá palác v roku 1775 poctila svojou návštevou.

Po tomto období zažil palác obnovenú slávu na sklonku existencie rakúsko-uhorskej monarchie, kedy si tu rezidenciu zriadil arciknieža Fridrich a z paláca sa stalo centrum spoločenského života. Po vzniku Československej republiky sa tu nachádzalo vojenské veliteľstvo, v rokoch 1939-1945 tu mal sídlo prezident Slovenského štátu. Za socializmu sa v paláci udomácnili pionieri, až v roku 1996 bola dokončená rekonštrukcia a Grassalkovichov palác sa stal definitívne sídlom Prezidenta SR, resp. Prezidentky SR.

Ide o jednu z kľúčových reprezentačných stavieb krajiny a najvýznamnejších pamiatok. Je viac než logické, že to kladie vysoké nároky na vizuálnu úroveň budovy počas dňa i noci. Pôvodná iluminácia však už pôsobila nevhodne, až gýčovo. Dnes je situácia iná a palác vyzerá vynikajúco aj po zotmení a vysoko pravdepodobne bude aj v čase, kedy sa budú pripomínať dôležité historické udalosti alebo sviatky.

Fotografia, ktorá spôsobila hlúpe reakcie na sociálnych sieťach. Zdroj: Eugen Korda

Nebola by to však slovenská realita, keby aj do tých najnevinnejších krokov nebola vnášaná politika a nevznikali umelé témy, živené snahou o senzáciu alebo polarizáciu spoločnosti. V tomto prípade sa predmetom „diskusií“ stalo testovanie nasvietenie paláca, spojené so skúšaním rozličných farebných schém nasvietenia. Niektoré „médiá“ a komentátori si to vysvetlili ako formu podpory niektorým skupinám obyvateľstva, ktoré sa najmä u konzervatívnejších spoluobčanov stretávajú s odmietaním.

Racionálnemu človeku príde až zaťažko vysvetľovať, že ide o kolosálnu hlúposť a že situácia má jednoduché a logické vysvetlenie. Dá sa dobre predstaviť, aké prekvapenie muselo vládnuť priamo v Prezidentskom paláci, keď sa objavil podobný typ reakcií a bolo nutné komunikovať takú samozrejmosť, že nové nasvietenie potrebuje testovanie predtým, ako je spustené. Ešte zarážajúce je, že nezmyselné reakcie sa šírili nielen zo strany účelových primitívov, ale aj niekoľkých intelektuálov.

Skutočná podoba nasvietenia paláca. Zdroj: Kancelária Prezidentky SR

V ére internetového aktivizmu, kedy ľudia projektujú svoju nevedomosť do verejného priestoru, by to však nemuselo byť až také šokujúce. Zvlášť v oblasti architektúry a urbanizmu platí, že význam týchto vysoko odborných profesií je negovaný hlasnou masou, ktorá odmieta porozumieť akémukoľvek vysvetľovaniu, ktoré sa nezhoduje s jej estetickými kritériami, v mnohých prípadoch narušenými nedostatočným vzdelaním a kultúrnosťou. Dôsledkom je nielen ničenie ťažkej práce expertov, ale aj závažné škody pri rozvoji mesta a štátu.

Práve na takúto masu totiž útočia populisti alebo amatéri, ktorí sú o to hlasnejší, o čo menej rozumejú problematike. V prípade Bratislavy to vynieslo do zastupiteľských zborov viaceré osoby, ktorých cieľom je „regulovať výstavbu“, „bojovať proti nezmyselnému zahusťovaniu“, alebo „spraviť poriadok s developermi“. Väčšinou ide o tých istých ľudí, ktorí nemajú ani tušenie, čo presne znamená regulácia, zahusťovanie, Územný plán alebo Stavebný zákon, o to horšie sú škody, ktoré dokážu napáchať, no za hlasného potlesku časti verejnosti.

Vidno to je aj na štátnej úrovni všeobecne známymi príkladmi nekompetentnosti. Ak by som to mal ilustrovať len na príbuznej téme, štát za posledných niekoľko rokov nebol schopný vypísať architektonické súťaže na viacero významných verejných projektov – napríklad na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach, výstavbu Národného futbalového štadióna alebo v minulosti na Medzinárodné letisko M.R.Štefánika, čo je opäť len dôsledkom nekultúrnosti a nedostatku vzdelania. 

Jednoduché riešenie tohto problému bohužiaľ neexistuje. Existuje len náročné a dlhodobé v podobe intenzívneho vzdelávania a komunikácie závažných spoločenských tém (v našom prípade urbanistických a architektonických), a to už na školách a pokračujúc počas rozličných životných situácií. Len takto možno napraviť nezodpovedný prístup, ktorého je aktuálna „kauza“ dôsledkom.

Netreba zabúdať, že práve zodpovednosť je jedným zo základných prvkov demokracie, preto ju treba aktívne rozvíjať. Ide tak zároveň o ochranu samotnej demokracie. Ak sa o ňu nebudeme starať, je celkom možné, že o ňu môžeme aj prísť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.