Bezpečnosť zraniteľných skupín obyvateľstva pri pohybe mestom, zvlášť detí, má mimoriadny dopad na celkovú kvalitu života. Najvyspelejšie mestá sveta preto upravujú verejné priestory, aby ponúkali jednoduché spojenie medzi bydliskom a školami alebo inštitúciami. Zaradiť sa k nim chce aj Bratislava, ktorá pripravuje viacero relatívne drobných no významných intervencií.
Metropola Slovenska nie je z hľadiska pešieho pohybu ideálna. Mnohé chodníky sú zdevastované a bariérové, priechody pre chodcov nie sú v priamom smere pešej chôdze, obsahujú množstvo zbytočných prvkov (najmä enormný počet značiek) a navyše sú aj nezriedka obparkované automobilmi. To všetko prispieva k nízkej úrovni verejného priestoru veľkej časti ulíc.
Obzvlášť kritické to je z pohľadu detí a ich cesty do školy. U rodičov to prirodzene vyvoláva obavy, preto mnohí uprednostňujú vozenie detí do škôl autom – a to aj napriek tomu, že bývajú v jej pešej dostupnosti. Až 97% obyvateľov Bratislavy by malo mať najbližšie školské zariadenie do 15 minút chôdze. Namiesto toho sú ale priestranstvá v ich blízkosti počas rána beznádejne upchaté autami, zvážajúcimi žiakov a žiačky.
Vedenie mesta preto ohlásilo, že plánuje situáciu dramaticky zmeniť. Do budúcna chce byť lídrom v otázke bezpečnosti detí, čo predpokladá prijatie opatrení, smerujúcich k zmene správa obyvateľov. Hlavným cieľom je zvýšiť podiel detí, dochádzajúcich do škôl peši či na bicykli. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom úprav verejných priestorov, ktoré budú zvýhodňovať a zatraktívňovať alternatívne formy dopravy.
Hlavné mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) si ešte v priebehu minulého roka vybralo zariadenie, kde pilotne testovalo nový prístup k ceste do školy. Na Základnej škole Tbiliská v Rači sa uskutočnila séria podujatí a aktivít, vrátane rodičovskej participácie, z ktorej vyplynul návrh kľúčových opatrení.
Magistrát tak chce v susedstve Tbiliskej znižovať povolenú rýchlosť, meniť dizajn ulíc zmenšením polomeru otáčania či budovaním priebežných chodníkov alebo zriaďovať K+R parkovanie, kde rodičia deti len rýchlo vyložia. Skrátiť a doplniť sa majú priechody, zúžiť pruhy a debarierizovať chodníky. Priamo pred školami by mohli vzniknúť „školské ulice“ (teda úseky ulíc so zákazom vjazdu pred začatím vyučovania) alebo priestory s „asphalt art“, ktoré by upozornili na prítomnosť detí.
Tbiliská je len prvá z desiatich škôl, v ktorých okolí sa majú v prvej fáze zrealizovať úpravy. Mestu sa totiž podarilo uzavrieť spoluprácu s organizáciou UNICEF, ktorá mestu pomôže aj finančne. Ešte v priebehu tohto roka by sa na všetkých školách mali zrealizovať participačné aktivity a pri piatich z nich prebehnú aj fyzické zásahy.
K zapojeným inštitúciám patria školy na Budatínskej a Černyševského v Petržalke, na Biskupickej v Podunajských Biskupiciach, na Drieňovej a Nevädzovej v Ružinove, na Malokarpatskom námestí v Lamači, na Riazanskej a Za kasárňou v Novom Meste a napokon na Vazovovej a Mudroňovej v Starom Meste. V prípade posledných dvoch sa už začína črtať konkrétna podoba opatrení, ktoré by sa pri nich mohli zaviesť.
Základná škola na Vazovovej je zároveň spojená s gymnáziom, takže sa tu každý pracovný deň pohybujú stovky študentov. Samotná Vazovova pritom nie je na tento nápor celkom prispôsobená. Cestné plochy v okolí sú príliš rozsiahle, priechody nenadväzujú na smery pešieho pohybu, automobilová doprava je pomerne intenzívna a chodníky sú nepohodlné. Adekvátna cyklistická infraštruktúra absentuje úplne.
Z tohto dôvodu MIB pripravil návrh reorganizácie uličného priestoru, ktorý sa najvýraznejšie dotkne križovatky Mýtnej a Vazovovej ulice. Po dlhých rokoch čakania by sa mala zrealizovať prestavba nárožia pred hotelom Akademik, kde sa výrazne zredukuje priestor pre autá v prospech chodcov a zelene. Vďaka tomu bude možné doplniť nový priechod pre chodcov, druhý umiestniť logickejšie, spomaliť autá a doplniť ochranné pruhy pre cyklistov.
Konečne sa tak môže zrealizovať projekt, ktorého myšlienka sa objavila ešte v roku 2018 v rámci iniciatívy Mestské zásahy. Architekti Martin Boleš a Erika Bányayová vtedy upozornili na obrovský dopravný priestor, ktorý je prakticky zbytočný. Od myšlienky k realizácii tak môže prejsť takmer celé jedno desaťročie.
V prípade Mudroňovej sa majú taktiež rozširovať plochy pre chodcov, a to aj vo väčšej vzdialenosti od školy. Príkladom je križovatka Mudroňovej a Jančovej, kde sa rozšíria chodníkové nárožia. Na získanom priestore sa môže doplniť mobiliár alebo zeleň. Priamo pri škole sa napríklad rozšíri plocha pre peších pri vstupe z Ulice Na Hrebienku do Slávičieho údolia a zo Slávičieho údolia do Mudroňovej, dramaticky sa majú rozšíriť plochy pri vstupe z Myjavskej do Mudroňovej a presunúť sa majú priechody tak, aby boli kratšie a logickejšie.
Podporiť sa má aj alternatívna doprava. Pre automobily majú pribudnúť spomaľovacie prahy, kým trolejbusy budú zastavovať priamo v pruhu a nie vo výklenku – spomalia tým autá, čakajúce za nimi. Cyklisti dostanú ochranné pruhy. Predpokladaný je vznik drop-off zón na rýchle vyloženie detí, ktoré budú inak slúžiť pre zásobovanie. Očakávané je doplnenie zelene.
Toto je len výber z dvojice dokumentácii (ktoré medzičasom Staré Mesto, pravdepodobne na podnet MIBu, z webu stiahlo), ktoré približujú potenciál zmien v okolí škôl. Ich aplikácia prinesie dramatické zlepšenie úrovne pešieho pohybu. Pre motoristov sa situácia prirodzene zhorší, v tomto prípade ale ide jednoznačne o pozitívum.
Ďalšie projekty chce MIB predstaviť po ukončení participačných aktivít na jednotlivých školách. Opatrnosť môže byť daná „výbušnosťou“ niektorých opatrení. Nanešťastie, aj v prípade úprav v prospech chodcov, vrátane tých najzraniteľnejších, je v Bratislave bežný odpor. Inštitút tak bude musieť citlivo komunikovať a zvažovať každý jeden zásah.
Realizácia týchto prvých projektov nebude jednoduchá, azda však pôjde len o pôrodné bolesti. Je veľmi reálne, že zlepšenie stavu verejného priestoru pred školami zvýši podiel žiakov, dochádzajúcich peši, a prinesie úľavu doprave aj rodičom, ktorí dnes zvážajú svoje deti do školy. Dobré skúsenosti uvidia aj iné školy a širšia verejnosť, ktorá bude potom žiadať realizáciu úprav v okolí ďalších zariadení. Z pohľadu mesta ide o vynikajúcu stratégiu, ako zvýšiť dopyt po lepších priestoroch.
Posilnenie chôdze či cyklodopravy u mladých ľudí je do budúcna navyše predpokladom pre masívnejší rozvoj cyklotrás a nových verejných priestranstiev – práve mladé generácie, navyknuté na iný typ pohybu, ho budú silnejšie požadovať. Zmena mesta na cyklomesto nie je len o prítomnosti infraštruktúry, ale aj širokej komunity užívateľov, ktorí sa takto pohybujú úplne bežne. Práve v tom je úspech premiantov ako Kodaň alebo Amsterdam – okrem cyklotrás majú aj silnú cyklokultúru.
To môže v priebehu najbližších rokov prísť aj do Bratislavy. Predpokladom k tomu sú ale bezpečné prvé kroky – v tomto prípade takmer doslova – do školy. Ranná cesta za vzdelávaním by mala byť zároveň prvým výraznejším pohybom pre mladých ľudí. Je to výhodné nielen pre ich zdravie, ale aj pre životné prostredie, ekonomiku a v neposlednom rade aj pre študijné výsledky.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre