Rehoľa Saleziánov je katolíckou komunitou, ktorá sa dlhodobo venuje mladým ľuďom. Na to im slúži, okrem iného, priestor oratória na Miletičovej ulici, umiestnený v areáli kostola. Už dlhšie je známy zámer rekonštrukcie a dostavby areálu, ktorý mal byť navyše na vysokej architektonickej úrovni. Prvá etapa bola ukončená v uplynulých mesiacoch, výsledok však nezodpovedá očakávaniam.
Saleziáni sa v tejto lokalite usadili už v roku 1933, v povojnovom období za vlády komunistov však boli nútení lokalitu opustiť. Saleziánov nahradili policajti a neskôr podnik Pozemné stavby, ktorý areál prispôsobil svojim potrebám. Zanikli napríklad pôvodné ihriská, ktoré boli nahradené parkoviskom. Po roku 1989 sa však pôvodný majetok vrátil vlastníkovi, ktorý tu rozbehol pastoračné aktivity a v roku 1997 vybudoval aj kostol. Takisto pracoval s mládežou, hoci postupom času prestali existujúce priestory vyhovovať.
Aj preto začali Saleziáni pomýšľať nad vznikom nového priestoru pre prácu s mládežou vo forme komunitného, multigeneračného centa – Nového Oratória, alebo „Oratka“. Ešte v roku 2017 sa konala architektonická súťaž. Saleziáni si totiž dávali záležať na dobrej architektonickej úrovni svojich nových priestorov, čo dokázali napríklad na Trnávke pri rekonštrukcii multifunkčnej sály pod kostolom. Tam bola autorom kvalitná kancelária Lang Benedek Architekti. Inou slušnou realizáciou sú úpravy verejného priestoru pri oratóriu na Mamateyovej od kancelárie GRAU.
GRAU bolo aj účastníkom súťaže na areál na Miletičovej. „Na projekt bola vypísaná súťaž, ktorú pomáhal organizovať P. Lényi, do ktorej nás pozvali na základe už predtým realizovaného projektu exteriérových úprav Oratória na Mamateyovej,“ hovorí Andrej Olah, architekt z GRAU. „V súťaži sme nepostúpili do druhého kola, vyhral ju N/A. Po nejakej dobe nás prizvali na stretnutie aby sme im opätovne odprezentovali náš návrh. Zistili totiž, že finančne nie je reálne realizovať celý projekt vrátane novostavby športovej haly naraz, preto hľadali etapizovateľné riešenie, ktoré náš návrh ponúkal.“
Zadaním bolo totiž vyriešiť nielen rekonštrukciu existujúcich budov, zvlášť funkcionalistickej budovy internátu, ale aj dobudovať nové športovo-komunitné centrum na mieste parkoviska alebo súvisiace verejné priestory. Nešlo o ľahkú úlohu, preto sa zdalo logické, že investor oslovil tím, ktorého návrh umožňoval jednoduchšiu etapizáciu. Situácia však bola zamotanejšia, čo A. Olah zistil až neskôr. „Mysleli sme si že neúspešne rokovali s N/A na úprave návrhu, a preto potom oslovili nás. Keď som sa neskôr rozprával s Benjamínom Brádňanským, povedal mi že ich vôbec nekontaktovali. Následne sa teda dohodli s nami a začali sme na projekte pracovať.“
Tento neštandardný prístup už naznačoval, že vývoj projektu bude zložitejší, hoci spočiatku tomu nič nenasvedčovalo. „Spolupráca spočiatku prebiehala veľmi dobre, mali sme relatívne voľnú ruku, avšak všetky návrhy sme konzultovali so zástupcami komunity,“ vysvetľuje A. Olah. „Počas dokončenia projektu pre stavebné povolenie a po začatí realizačného projektu bol ako hlavný koordinátor do projektu prizvaný pán Ján Maturkanič, ktorému sa nepozdávala kvalita a estetika našich výstupov a začal do projektu aktívne zasahovať a meniť ho.“
GRAU navrhlo nové priestory v duchu jednoduchého a čistého minimalizmu, ako to je pre túto mladú a nádejnú kanceláriu typické. Pre architektov je dôležitá najmä materiálová pravdivosť, práca s kontextom a prepojenie interiéru s exteriérom. To sa koordinátorovi projektu očividne nepáčilo. Jeho prístup zas odradil architektov. „Snažili sme sa nastaviť vzájomnú spoluprácu a hľadať kompromisné riešenia, nebolo to však udržateľné tak sme sa rozhodli z projektu vystúpiť. Technickú dokumentáciu sme dopracovali, avšak nastalo v projekte množstvo zmien s ktorými sme sa nemohli stotožniť,“ vysvetľuje Andrej Olah.
Výsledkom tak je súčasná podoba Oratka. Budovy sú síce zrekonštruované a funkčné, sotva ale možno hovoriť o vysokej úrovni architektúry. Zrekonštruovaný objekt nevystihuje pôvodnú čistotu a jednoduchú eleganciu funkcionalistickej budovy, nová vrstva pôsobí skôr ako príťaž, terasa od dvora pripomína dočasný objekt, ktorý nevidel architekta. Od saleziánskej komunity je také niečo sklamaním. Saleziánov som oslovil so žiadosťou o stanovisko, do uzávierky však neodpovedali.
GRAU už na ďalších teoretických etapách s rehoľou dnes nespolupracuje. „Momentálne nie, pokiaľ viem, tak sú všetky ďalšie aktivity zastavené, kvôli výraznému prekročeniu plánovaného rozpočtu rekonštrukcie. Na projekte novej športovej haly by sme radi spolupracovali, avšak jedine za iných podmienok,“ dodáva A. Olah. Zasahovanie do projektu sa ukázalo ako vysoko kontraproduktívne.
Prístup saleziánskej komunity a výsledná podoba projektu je nešťastím aj kvôli výraznému dosahu inak chvályhodných aktivít saleziánov na mladú generáciu. Ako sa uvádza priamo na webe Nového Oratória, prostredie vychováva. Vykonávanie spoločenských aj pastoračných aktivít v príjemnom, a dizajnovo kvalitnom priestore by mohlo vhodne zapôsobiť na ďalšiu kultiváciu mladých ľudí – a to je, koniec-koncov, jedným z cieľov práce s mládežou. Nižšia kvalita rekonštrukcie je tak premrhanou šancou.
Zo strany investora nie je ani korektné, ako sa zachoval k architektom, či už ku GRAU, alebo k N/A. Sám si tak sťažil možnosti komunikácie s renomovanými pracoviskami do budúcna. Pre lepších architektov nemá zmysel, aby sa prihlásili do súťaže s tým, že aj keď vyhrajú, ich projekt poputuje do šuflíka. Seriózna a overená architektonická súťaž vzniká na to, aby sa jej výsledky skutočne realizovali, nie na to, aby sa nanajvýš získalo ocenenie ako v študentskej súťaži. Možno presvedčia slabšie ateliéry, ktorým chýba práca, tie však nebudú rehoľu veľmi reprezentovať.
Saleziáni zároveň na projekt organizovali zbierku, pričom doteraz sa prezentujú peknými vizualizáciami, vypracovanými GRAU. Donori azda vedeli o tom, na čo prispievajú – inak by išlo o nekorektné správanie aj voči nim. Prvá etapa vychádza na 900-tisíc eur, z čoho dobrodinci venovali na projekt viac ako 180-tisíc eur. Nejde o malé prostriedky, zvlášť v kontexte zvýšenia nákladov, kedy je cenné každé euro. Medzi donormi sú nielen veriaci, ale aj viaceré firmy.
Je nepravdepodobné, že sa podarí dať prvú etapu späť do stavu, v akom ho pôvodne architekti z GRAU navrhli – na to sú prostriedky príliš obmedzené. Saleziánov teraz čaká druhá etapa, v ktorej chcú vybudovať viackrát zmieňovanú telocvičňu a vonkajšie športové a oddychové priestory. V prípade kvalitnej architektúry by tieto dokázali saleziánsku komunitu vynikajúco reprezentovať, keďže sa uvažovaná telocvičňa nachádza v mimoriadne viditeľnej polohe popri električkovej trati. Chyba, aká bola urobená v prvej etape, sa už nesmie zopakovať.
Opakovane píšem, že Bratislava potrebuje komunitné centrá a ešte viac kvalitné komunitné centrá. Priťahovať musí nielen obsah, ale aj forma budovy, aby sa skutočne podarilo naviazať širokú komunitu zo všetkých generácií. Len tak sa môžu naplniť ciele moderných centier: spolutvoriť prostredie, v ktorom žijú súdržní, tolerantní, otvorení a akceptovaní ľudia, ktorí môžu naplno využiť svoj talent a stať sa platnou súčasťou spoločnosti. Pre úspešné a kvalitné mesto ide o základnú prísadu.
Fotografie z 24.5.2021. Pozrite si viac fotografií vo fotoalbume.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre