zoradiť: podľa dátumu
Donedávna platilo, že pri výstavbe sídiel verejných inštitúcií bolo možné očakávať nízku úroveň architektúry a čo najlacnejšie riešenie. To sa však postupne stáva minulosťou. Ďalšou organizáciou, ktorá hľadá novú podobu svojich priestorov, je Ústav pamäti národa (ÚPN). Pomáha sa pritom architektonickou súťažou v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a spoločnosťou QCM.
Záhrada Úradu vlády kedysi patrila k európskym unikátom. Dnes je zanedbaná a pred verejnosťou skrytá. Napriek tomu sú požiadavky na jej reprezentatívnosť vysoké, čo plánuje Úrad vlády SR (ÚV SR) napraviť dlhoočakávanou rekonštrukciou. V najbližších rokoch by tak areál mohol prejsť veľkou kvalitatívnou transformáciou.
Bratislavskú vládnu štvrť možno lokalizovať približne v priestore medzi Štefánikovou, Šancovou, Kýčerského, Belopotockého a Mýtnou. Nachádzajú sa tu viaceré sídla ministerstiev, úradov či významných verejných inštitúcií, mnohé z nich v atraktívnych historických budovách. Jedna z najkrajších z nich, Karácsonyiho (Karáčoniho) palác, ide čoskoro do rekonštrukcie.
Nedávnu ukončená rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie bola pri otvorení označovaná za najvýznamnejšiu investíciu do slovenskej kultúry od vzniku nezávislého štátu. Môže ísť o pravdivé tvrdenie, ani zďaleka však nejde o najdrahší projekt. Tým je obnova Bratislavského hradu a jeho areálu, ktorá trvá – podobne ako SNG - už viac ako dve desaťročia.
Úrad vlády SR sídli v rozsiahlom areáli v centre Bratislavy. Jeho dominantným prvkom je barokový Letný arcibiskupský palác s priľahlou záhradou, patrí sem však aj moderná prístavba a technické zázemie. Teraz ho doplní nový objekt: administratívna budova v zadnej časti areálu. Úrad vlády SR v týchto dňoch odštartoval architektonickú súťaž.
Za minulého režimu vzniklo v Bratislave množstvo verejných stavieb. Niektoré sú lepšie, iné horšie. V postsocialistickom období sa začali univerzálne odmietať, čo sa darí postupne naprávať. Objavuje sa však aj druhý extrém – ich nekritická chvála, čo vedie k zachovávaniu objektov, ktoré by mali odísť do minulosti. Príkladom je budova Najvyššieho súdu SR.
Na bratislavskom nábreží, v susedstve Námestia Ľudovíta Štúra, sa v tejto chvíli odhaľuje protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka. Umiestnené je v tesnej polohe medzi nábrežnou komunikáciou, parčíkom a promenádou. Na problematickú lokalitu sa upozorňovalo už predtým, teraz sa to potvrdzuje: Hrob neznámeho vojaka na nábreží je nezmyslom.
Bratislava je o čosi bližšie k realizácii protokolárneho miesta Hrobu neznámeho vojaka. Naplánované je na Rázusovom nábreží v Starom Meste, na mieste niekdajšieho korunovačného pahorku alebo repliky sochy Márie Terézie. Prípravu projektu zastrešuje predovšetkým mestská časť Bratislava – Staré Mesto, ktorá vybrala miesto, zrealizovala výtvarnú súťaž a zabezpečí aj samotný vznik Hrobu neznámeho vojaka.
Jedna z najkrajších pamiatok Bratislavy patrí bohužiaľ aj k tým najviac zanedbaným. Kaštieľ v Rusovciach spolu s priľahlým čeľadníkom a parkom tvoria jedinečný areál, ktorý by za iných okolností mohol patriť k najatraktívnejším výletným miestam v metropole. Realita je však smutnejšia. O rekonštrukcii chátrajúceho areálu sa hovorí už roky a ku konkrétnym krokom sa blížime len pomaly.
Bratislava vyčerpala svoje kongresové kapacity a akútne potrebuje nové kultúrne a kongresové centrum. Tvrdí to mimovládna organizácia NKKC (Národné kultúrne a kongresové centrum), ktorá sa už niekoľko rokov usiluje o vybudovanie takéhoto zariadenia v metropole Slovenska. Poukazujú pritom na súčasné nedôstojné podmienky aj výhody, ktoré by v krízovom období mohlo nové centrum priniesť.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac