Nová centrála softvérovej spoločnosti ESET patrí k najočakávanejším projektom v Bratislave. Veľkorysé firemné sídlo, spojené s atraktívnym kampusom, má dramaticky zmeniť lokalitu Patrónky. Od predstavenia zámeru však uplynulo niekoľko rokov a výstavba stále zostáva len hudbou budúcnosti. V kuloároch sa objavovali dokonca špekulácie, že firma nie je presvedčená o vhodnosti jeho realizácie na Slovensku.
Zdroj: ESET
ESET patrí ku globálne najúspešnejším slovenským firmám. Patrí ku svetovým kapacitám v oblasti antivírového softvéru, vďaka čomu má obrovskú hodnotu. Pobočky a vývojové centrá má okrem Slovenska v Česku, Poľsku, Rumunsku, vo Veľkej Británii, USA, Kanade, Argentíne a Singapure, kde zamestnáva množstvo špičkových expertov v oblasti IT. Napriek tomu zostáva jadro aktivít v Bratislave.
Na Slovensku firma zamýšľala zostať dlhodobo. Súčasťou týchto plánov bolo aj rozhodnutie vybudovať svoju vlastnú centrálu – v súčasnosti totiž sídli v podnájme v Aupark Tower. O veľkých plánoch svedčila už akvizícia areálu bývalej Vojenskej nemocnice na Patrónke, o ktorú sa firma „pobila“ s dvomi ďalšími záujemcami. Za pozemok zaplatila 26,2 miliónov eur.
Následne ESET zorganizoval medzinárodnú architektonicko-urbanistickú súťaž, do ktorej prizval významné medzinárodné ateliéry. Z finálnych troch návrhov od MVRDV, WilkinsonEyre a BIG – Bjarke Ingels Groups vybral koncept od poslednej menovanej kancelárie. Tím okolo jedného z najoslavovanejších architektov súčasnosti Bjarkeho Ingelsa pripravil víziu veľkorysého kampusu, ktorý má dramaticky transformovať prostredie v susedstve Patrónky.
BIG navrhol súbor pavilónov, ktoré spoločne vytvárajú štruktúru ulíc a námestí, čím umožnia zamestnancom aj návštevníkom voľne prechádzať celým areálom. Srdcom kampusu má byť štvorica kancelárskych budov, ktoré budú zasadené okolo centrálneho námestia. Okolo týchto objektov bude umiestnená séria pavilónov s dodatočnými službami, z ktorých časť bude prístupná aj pre verejnosť. Kampus dotvorí mohutný zelený park.
Ide o veľkolepú víziu, pričom výška investície do kampusu mala dosiahnuť 200 miliónov eur. To je obrovská suma a mimoriadne závažné strategické rozhodnutie pre spoločnosť, ktorá môže mať viacero dôvodov pre to, aby jadro svojich aktivít preniesla inde. ESET bol totiž terčom politických útokov, ktoré dokonca podnietili vedúce osobnosti spoločnosti k presťahovaniu sa do zahraničia. Navyše sa objavili správy, podľa ktorých mali záujem o centrálu firmy aj iné krajiny.
Samotný ESET popiera, že by niečo menil na plánoch vybudovať centrálu v Bratislave. „Áno, na tomto zámere sa nič nemení,“ reaguje hovorca firmy Peter Blažečka na otázku, či chce ESET naďalej stavať svoj kampus v slovenskej metropole. Napriek tomu, k samotnej výstavbe má ešte ďaleko.
Ako približuje Blažečka, projekt je stále ešte len v úvodných fázach povoľovacieho procesu. „Z hľadiska povoľovacieho procesu disponujeme vyjadrením hlavného mesta SR Bratislava k investičnému zámeru a práve prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA,“ hovorí. „Zároveň pripravujeme dokumentáciu pre územné konanie, pričom priebežne zapracovávame všetky relevantné vstupy, ktoré nám postupne prichádzajú. Radi by sme získali potrebné povolenia do konca roka 2026.“
V podobnom stave – so stanoviskom k investičnému zámeru, v posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v stave prípravy dokumentácie pre územné rozhodnutie – však bol kampus aj na konci roka 2023, keď sme sa mu venovali naposledy (s výnimkou asanácie starej nemocnice). Odvtedy sa projekt na prvý pohľad v povoľovacích procesoch nepohol. Nekonečne dlho čaká najmä na záväzné stanovisko Hlavného mesta, ktoré by overilo súlad zámeru s územným plánom.
Vízia kampusu pritom neprešla žiadnymi zásadnými zmenami. „Nie, vo všetkých podstatných rysoch zostáva rovnaký,“ odpovedá hovorca na otázku, či sa v projekte robili nejaké zmeny. Najočakávanejší projekt v Bratislave sa tak povoľuje pomalšie, ako väčšina developerských zámerov.
Z tohto dôvodu ESET odmieta špecifikovať predpokladaný harmonogram výstavby. „V tejto chvíli je predčasné hovoriť o harmonograme výstavby, keďže sa aktuálne nachádzame v procese povoľovaní,“ konštatuje P. Blažečka. V čase predstavenia kampusu sa očakávalo, že firma sa do nových priestorov nasťahuje už v roku 2027. Dnes je zrejmé, že sa to nestane.
Pre Bratislavu nejde o dobrú správu. Kampus ESETu má mestu priniesť všestranné pozitíva, týkajúce sa doplnenia vybavenosti, revitalizácie územia, ale aj koncentrácie ľudského talentu. Súčasťou projektu má byť napríklad vznik eventová hala, multifunkčná športová hala, galéria alebo cyklohub. Investor chce podporiť rozvoj mobility, preto sa hovorí o zriadení, resp. modernizácii železničnej zastávky v blízkosti kampusu.
Rozvoju rekreačného potenciálu neďalekej Železnej studničky má pomôcť otvorenie parkovacích kapacít pre verejnosť počas voľných dní, čím sa môže vyriešiť súčasný akútny nedostatok parkovacích miest. Park v susedstve kampusu má priniesť možnosti pre rekreáciu a oddych v kultivovanom prostredí, doplnenom mobiliárom a potrebnou parkovou vybavenosťou.
Naostatok treba spomenúť vysokú koncentráciu ľudského talentu v rámci kampusu. Okrem kancelárií samotného ESETu, kde budú pracovať stovky vysokokvalifikovaných odborníkov, chce firma vytvoriť aj priestor pre rozvoj nových inovatívnych firiem a spolupracovať s neďalekými univerzitami či vedeckými inštitúciami. Práve schopnosť lákať a udržať talent je v súčasnosti základom úspechu miest, preto je tento projekt o to dôležitejší.
Bratislava ani Slovensko však nepatria k premiantom v schopnosti prilákať expertov alebo vytvorení priaznivých podmienok pre ich pobyt. Jednotlivé iniciatívy, ktoré sú zamerané práve na tento cieľ, vznikajú skôr napriek systému ako vďaka nemu. Napokon, aj pripravované projekty v rámci Patrónky sú skôr výnimkami ako pravidlom.
Nové vedecko-výskumné či vzdelávacie zóny tu chcú totiž vybudovať aj Slovenská akadémia vied alebo Bratislavský samosprávny kraj. Ich prítomnosť by teoreticky mohla vytvárať potenciál pre vzájomnú spoluprácu s ESETom. „Prirodzene, vnímame všetky predstavené zámery a vítame akékoľvek snahy o zvýšenie kvality tejto lokality, obzvlášť pokiaľ ide o vzdelávaciu a inovačnú funkciu,“ hovorí na margo pripravovaných aktivít Blažečka.
Naznačuje pritom, že sa už o možnej spolupráci hovorí. „S niektorými inštitúciami sme o ich zámeroch aj neformálne diskutovali, avšak žiadne konkrétne návrhy spolupráce zatiaľ na stole nie sú,“ dodáva. V každom prípade, najmä zmodernizovaný kampus SAV s novými vedeckými pracoviskami by mohol byť pre spoločnosť lákavý.
Tento projekt však bude pravdepodobne vznikať podobne náročne ako nové sídlo softvérovej firmy. Slovenské hlavné mesto je tak ešte stále ďaleko od toho, aby bolo naozaj zaujímavé pre inovatívnych ľudí, vedcov či expertov v určitých odboroch. Stráca tak oproti blízkym metropolám vrátane Brna, ktoré si vybudovalo povesť vynikajúceho miesta pre rozvoj start-upov a nových firiem.
Zlyhávanie Bratislavy je výsledkom mnohých faktorov. Jedným z nich je nevedomosť, ďalším politika, iným byrokracia. Na nej napokon zlyháva aj povoľovanie nového sídla jednej z našich najúspešnejších firiem. V krajine a meste, ktorému záleží na svojom úspechu, by bol projekt takéhoto charakteru nepochybne už omnoho ďalej.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre