Adrian Gubčo 10.04.2025 19:00

Tri susedstvá, škola, zdravotné stredisko a obrovský park. Staré letisko vo Vajnoroch sa zmení, JTRE odhaľuje odvážnu víziu inovatívnej štvrte

Vajnory sa hrdia označením dedina v meste. Polovidiecka mestská časť dbá na udržanie špecifického koloritu, na druhej strane ale disponuje obrovským potenciálom pre rozvoj, najmä v priestore bývalého letiska. Jeho premena na mestskú štvrť, kombinujúcu bývanie, vybavenosť aj významné verejné priestory, sa teraz priblížila. Developer JTRE predstavil víziu úplne novej lokality, ktorá má Vajnory vhodne doplniť.

Zdroj: JTRE

Od letiska k mestu

Vajnory boli v minulosti obcou ležiacou niekoľko kilometrov za hranicami Bratislavy. Nachádzali sa uprostred rovinatých polí, čo podmienilo ich poľnohospodársky charakter, ale zároveň na začiatku 20. storočia vytvorilo predpoklad pre umiestnenie prvého bratislavského letiska. Po vybudovaní nového Letiska M. R. Štefánika sa stalo športovým letiskom, ktoré slúžilo do roku 2007. Po tejto funkcii tu ostal rozsiahly opustený priestor s výmerou 80 hektárov.

Ten tu ostáva doteraz, hoci sa postupne zvyšuje tlak na rozvoj bývania v Bratislave aj jej bezprostrednom okolí. Vajnory samotné zas trpia nedostatkom vybavenosti. Rozsiahle voľné rovinaté plochy sa črtajú ako ideálne pre spojenie týchto potrieb a vybudovanie novej urbanistickej štruktúry. Predmetom urbanistických plánov o vytvorení novej štvrte je pritom územie starého letiska už viac ako 40 rokov.

Po neúspešnom schvaľovaní zmien a doplnkov územného plánu číslo 04 nastal zásadný posun v roku 2019, keď do územia vstúpila spoločnosť JTRE. Jeden z najväčších a najvýznamnejších bratislavských developerov následne vybral ateliér Compass, aby navrhol víziu využitia územia. Architekti a urbanisti z Compassu majú bohaté skúsenosti z prípravy komplexných urbanistických zadaní – podieľajú sa na tvorbe Nového Lida či Pasienkov, ako aj projektoch, ako sú Zwirn, Vydrica či Slnečnice – preto išlo o ideálnu voľbu.

Odborníci tak začali hľadať novú formu využitia územia, vymedzeného Rybničnou ulicou, ulicou Pri Starom letisku či katastrálnou hranicou Vajnôr a Rače. Hlavným zadaním bolo vytvoriť štvrť, ktorá poskytne vysoko kvalitné prostredie pre bývanie, no zároveň bude citlivá k pôvodnej obci a doplní ju bezkonfliktne tak, aby z jej prítomnosti čerpali aj pôvodní obyvatelia. Nová štvrť má mať vlastnú identitu a zároveň vytvoriť citlivý prechod medzi vidiekom a mestom.

Vajnory sa tak nemajú premeniť na jednu veľkú obytnú lokalitu. „Naším cieľom nie je rozvoj Vajnôr na obrovskú mestskú štvrť s novou zástavbou, ale výstavba samostatnej štvrte s vlastným charakterom, identitou a najmä občianskou vybavenosťou, ktorá bude zároveň dobrým susedom súčasných Vajnôr,“ hovorí Juraj Benetin, architekt projektu z Compass Architekti. Urbanistický koncept tak musel prejsť náročným vývojom.

Napriek tomu princípy, z ktorých vychádza základný koncept štvrte, sú jednoznačné. V prvom rade si lokalita vytvorí svoje vlastné miestne centrum, ktoré jednak zníži tlak na centrum Bratislavy, ale zároveň nebude v konflikte s jadrom starých Vajnôr. Tento plán je v súlade s dnes preferovanou víziou polycentrických miest, kde majú obyvatelia dostupné služby priamo vo svojom susedstve.

Silnou stránkou má byť preto dostupnosť všetkých základných služieb, počnúc komerčnými potrebami, cez vzdelávaciu či sociálnu infraštruktúru, až po priestory pre šport a rekreáciu. Z tohto môžu profitovať aj susedia budúcej štvrte. Rovnako dôležitým benefitom má byť tretí silný bod konceptu, a to orientácia štvrte na prírodu. Tá ovplyvňuje nielen kvalitu života obyvateľov, ale zároveň podporuje zadržiavanie vody v krajine a mikroklímu v území. Príroda sa stala dôležitým motívom projektu.

Na základe týchto predpokladov vznikla vízia mestskej štvrte, ktorá je v kontexte iných pripravovaných zámerov obdobnej veľkosti jedinečná svojou komplexnosťou aj celkovým riešením. Urbanisti pripravili dvojicu variantov, ktoré sú momentálne posudzované vo forme urbanistickej štúdie.

Koncept ráta so vznikom trojice susedstiev okolo masívneho parku. Na axonometrii je Var. 2. Zdroj: JTRE

Ľudská mierka a spojenie s prírodou

Investor predložil dve rozličné riešenia urbanistickej štúdie, ktoré sa zhodujú v základných parametroch. Centrálnym priestorom územia je mestský park, ktorý sa podľa variantov odlišuje svojou veľkosťou a tvarovaním. Obklopený je trojicou susedstiev, ktoré sa líšia svojím charakterom aj funkčným vybavením. Súčasťou oboch riešení je aj centrálny bulvár, ktorým by mala v budúcnosti prechádzať električková trať.

Bez ohľadu na výber finálneho variantu, bude mať nová štvrť priemernú výšku budov okolo štyroch až piatich nadzemných podlaží. Ide o ideálnu mierku, ktorú urbanisti odporúčajú pre vytvorenie príjemného mestského prostredia. Podobným príkladom zástavby je okolie Dulovho námestia v Ružinove. Najvyššie domy so šiestimi podlažiami budú popri parku, najnižšie budú rodinné domy s dvoma podlažiami na okraji štvrte. Novostavby budú kombinovať rovné a šikmé strechy, čím sa taktiež nadviaže na charakter vidieckych domov.

Každé z troch susedstiev bude mať vlastný centrálny verejný priestor so službami. Zaujímavým prvkom bude priestor, ktorý pripomenie návštevu pápeža Jána Pavla II. z roku 1990. Práve tu totiž pobozkal slovenskú zem a slúžil svätú omšu pre 800-tisíc veriacich. Uvažuje sa tu aj s halou pre kultúrne a spoločenské podujatia.

Vybavenosť má vo všeobecnosti pokrývať široké spektrum potrieb obyvateľov. „Nová samostatná mestská štvrť potrebuje nielen obchody a služby, ale aj nekomerčnú a sociálnu občiansku vybavenosť,“ podotýka Benetin. „Preto sú v nej navrhnuté materské školy, základná škola, zdravotné stredisko a sociálna infraštruktúra pre seniorov.“ Mnohé z týchto služieb sú strategicky navrhnuté tak, aby k nim bol čo najlepší prístup.

Napríklad budova polikliniky by mohla vzniknúť v susedstve OC Vajnoria, kde je najlepšia dostupnosť automobilom a výhľadovo aj električkou. Základná škola je zas v druhom variante navrhnutá priamo na okraji centrálneho parku, takže je prístupná z celej štvrte. Každé susedstvo bude mať svoju materskú školu, vybavenosť má byť v blízkosti námestí, v parteri domov popri bulvári a popri dôležitých cestných ťahoch v území. Druhý variant návrhu uvažuje aj s kostolom.

Budúca základná škola by mohla byť v jadre územia, v dotyku s parkom. Zdroj: JTRE

Výhoda druhého variantu spočíva aj vo väčšom rozsahu centrálneho parku, ktorý by mohol mať až 11 hektárov. Tento bude otvorený smerom k pôvodnej obci. „Verejný centrálny park vytvorí zelené prepojenie medzi centrom súčasných Vajnôr a novou výstavbou,“ zdôrazňuje Benetin. S ohľadom na svoju veľkosť bude mať dôležitú rekreačnú, ale aj ekologickú funkciu.

Využitý bude totiž na manažment vody a zlepšenie ekologickej stability územia. Do jeho navrhovania boli zapojení odborníci z vedeckého parku Univerzity Komenského, SHMÚ, ako aj experti na hydrológiu a hydrauliku povrchových a podzemných vôd z medzinárodného DHI GROUP. „V novej štvrti pracujeme s konceptom modro-zelenej infraštruktúry, ktorá umožní efektívne zachytávať a využívať dažďovú vodu, čím sa predíde záplavám, zmiernia sa vlny horúčav a zlepší sa mikroklíma,“ potvrdzuje Marián Kučera, vodohospodár z DHI GROUP.

Podložie v území má nízku priepustnosť, preto bude dažďová voda sústreďovaná do centrálnej časti parku, ktorá bude fungovať ako rozsiahla dažďová záhrada, schopná zadržať a spracovať veľké množstvo vody. „Vďaka tomu vznikne ekologicky hodnotné územie s priaznivými podmienkami pre rozvoj rôznorodých rastlinných a živočíšnych spoločenstiev,“ naznačuje Michal Marcinov, krajinný architekt z ateliéru LABAK. Obyvatelia budú mať park dobre prístupný. Obytné zóny budú tiež prepojené zeleným okruhom verejných priestorov.

Vizualizácia, vytvorená AI, približuje jednu z významných vlastností budúceho parku - schopnosť zachytávať vodu. Zdroj: JTRE / LABAK

Vzor 15-minútového mesta potrebuje spoluprácu mesta

Novú štvrť jej developer označuje za príklad tzv. 15-minútového mesta – teda mestskej lokality, kde sa dá väčšina životných potrieb vybaviť do 15-minútovej vzdialenosti peši. Investor v tom vidí výhodu nielen pre budúcich rezidentov a obyvateľov súčasných Vajnôr, ale pre celú Bratislavu. „Polycentrické mesto nemá jedno centrálne jadro, ale tvorí ho viacero rozptýlených lokálnych centier,“ konštatuje Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. „Takáto sieť prináša obyvateľom plnohodnotný život priamo v mieste ich bydliska a zároveň rovnomerne zlepšuje kvalitu života v rôznych častiach Bratislavy.“

V procese schvaľovania štúdie bude – popri mestskej časti – rozhodujúcu úlohu zohrávať Hlavné mesto. Súčasné znenie Územného plánu totiž na tomto mieste uvádza funkciu šport z dôvodu športového letiska, ktoré zaniklo a funkcia športu v podobe letiska stratila opodstatnenie. Napriek tomu je zmena regulácie nevyhnutná – aj preto developer v spolupráci s architektmi pripravil urbanistickú štúdiu, ktorá má slúžiť ako podklad pre zmenu Územného plánu.

JTRE pripomína, že okrem vzniku lokálneho centra je výstavba novej lokality v záujme mesta, bojujúceho s odlivom obyvateľov do satelitov. Na mieste starého letiska chce postupne vytvoriť bývanie pre tisíce obyvateľov. Rozvoj územia v okolí Vajnôr si tak bude vyžadovať skvalitnenie dopravnej infraštruktúry.

Vajnory sú už dnes konfrontované so zápchami, ktoré prichádzajú najmä z Chorvátskeho Grobu a jeho časti Čierna Voda a z tranzitu v smere od Pezinka. Transformácia územia počíta s rozšírením viacerých dopravných prepojení vrátane výstavby novej električkovej trate od Zlatých pieskov a rozšírenej siete cyklotrás.

V prípade cestnej dopravy výrazne pomôže dobudovanie nedokončenej križovatky D1 a D4, skapacitnenie vajnorského nadjazdu, rozšírenie Rybničnej ulice a prebudovanie existujúceho kruhového objazdu pri OC Vajnoria na svetelne riadenú križovatku. V prípade verejnej dopravy sa zas okrem električiek hovorí o premene Železničnej stanice Vajnory na terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP) a lepšom prepojení s bratislavskou MHD.

Všetky tieto zlepšenia budú podľa developera výsledkom prirodzeného tlaku. „Predĺženie električkovej trate zo Zlatých Pieskov cez vajnorský nadjazd na staré letisko je optimálnym riešením verejnej dopravy, no vyžaduje kritickú masu obyvateľov,“ upozorňuje Juraj Benetin. To sa stane len vtedy, ak sa územie medzi Račou a Vajnorami zmení na mestskú štvrť.

JTRE uzatvára, že plánovaná štvrť na starom letisku sa bude rozvíjať postupne po etapách ešte desiatky rokov. Výsledné riešenie podľa investora dokazuje, že projekt môže byť dobrým susedom Vajnôr a priniesť ich obyvateľom rozsiahle možnosti pre zlepšenie kvality ich života. Dané to bude nielen službami či zeleňou, ale aj zvýšením ekologickej odolnosti a výstavbou nových dopravných spojení, ktoré zlepšia dochádzanie do vnútorných častí Bratislavy.

Faktom ostáva, že tlak na rozvoj bývania v metropole pretrváva. Keďže bytov sa dnes nebuduje dostatok a mnohé existujúce sú pridrahé, mnohí radšej volia odchod do satelitov. Napokon, priamy sused Vajnôr, Čierna Voda, sa má nafúknuť o tisíce až desiatky tisíc ľudí. Vzhľadom na nekvalitné spojenie s mestom a slabú vybavenosť následne jej obyvatelia zvýšia tlak na infraštruktúru v meste.

Bratislave sa preto otvára voľba, či umožniť výstavbu dobre premyslenej štvrte, ktorá má tieto aspekty vyriešené, alebo nerobiť nič. V takom prípade však zvýši riziko, že si vyrobí problémy do budúcna. Verejnosť sa totiž vždy neriadi predstavami urbanistov o správnom spôsobe výstavby mesta. Namiesto draho zrevitalizovaných brownfieldov odíde na predmestie. Šanca pre omnoho lepšiu alternatívu sa pritom ponúka na vajnorskom letisku.

Článok vznikol v spolupráci s JTRE. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.