Simona Schreinerová 15.01.2024 12:52

Relikt socializmu alebo životaschopný koncept? Domy kultúry prežívajú, ich budúcnosť je otázna

Svojho času boli domy kultúry centrom spoločenského a komunitného života v mestách aj v obciach. Bratislava má viacero „kulturákov“, ktoré síce sú využívané, ale na mnohých objektoch sa už výrazne podpísal čas. Viaceré samosprávy naznačujú, že to chcú zmeniť. 

Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova, young.s architekti / Metropolitný inštitút Bratislavy

Väčšina kultúrnych domov je funkčná

Kultúrne domy boli ešte v nedávnej minulosti hojne využívané ako spoločenské či komunitné centrá. Konali sa v nich koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, filmové projekcie, tanečné zábavy, krúžky, ale aj svadby či rodinné oslavy a mnoho ďalších aktivít. Viaceré kultúrne domy fungujú dodnes, iné nahrádzajú modernejšie centrá či multifunkčné haly. Do istej miery sú stále dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského života v meste a jeho mestských častiach.

Určitý pohľad na funkčnosť a stav kultúrnych domov priniesla situačná správa o kultúrnych domoch na Slovensku od Národného osvetového centra (NOC). Zber dát sa mal realizovať prostredníctvom anketárskej siete v roku 2020 a na základe osobných rozhovorov vo všetkých obciach a mestách SR. Z terénu sa vrátili dotazníky z 1.451 sídelných jednotiek (návratnosť 50‚2%), v rámci ktorých boli vyplnené dotazníky za 1.489 kultúrnych objektov.

Zo všetkých sledovaných kultúrnych objektov bolo 84% hodnotených ako plne funkčných, ako čiastočne funkčných bolo hodnotených 14% a len 2% kultúrnych objektov boli posúdené ako nefunkčné. Stanovenie funkčnosti objektu bolo ponechané na kvalifikovanom posúdení respondentom.

V Bratislavskom kraji je na základe tejto štatistiky považovaných za funkčných 85% objektov a čiastočne funkčných má byť 13%. Priemerný vek objektov slúžiacich kultúre je na základe kvalifikovaného odhadu (NOC) okolo 55 rokov.

Väčšina z nich bola logicky postavená v období socializmu, presnejšie v rokoch 1950 až 1990. Výstavba kultúrnych objektov bola v tom čase silne politicky podporovaná. Do roku 1990 sa v Bratislavskom kraji postavilo asi 76% domov kultúry, v ostatných krajoch sa ich postavilo približne 90%. Bratislavský kraj sa teda vymyká priemeru a takmer štvrtina kultúrnych stánkov vznikala aj po roku 1990.

Väčšina "kulturákov" v Bratislavskom kraji je autonómnych, teda ide o samostatný objekt. Približne tretina je však súčasťou objektu miestnej samosprávy alebo iných objektov, niekoľko z nich je tiež súčasťou knižnice alebo reštaurácie. Podľa údajov NOC bolo 28% objektov kompletne zrekonštruovaných, 49 % prešlo aspoň čiastočnou obnovou.

Kultúrny dom v Petržalke. Zdroj: Dom kultúry Zrkadlový háj

Kultúrne domy v Bratislave plnia svoju pôvodnú funkciu

Dom kultúry v mestskej časti Dúbravka sa realizoval v roku 1986. Stojí na križovatke Saratovskej a ulice Janka Alexyho, o ktorej sa uvažovalo ako o jednej z budúcich spojníc starej Dúbravky so starým Lamačom. Dom kultúry fungoval do februára 2016 ako príspevková organizácia, vo februári schválili miestni poslanci zrušenie tejto príspevkovej organizácie.

Od tejto zmeny funguje Dom kultúry Dúbravka priamo pod Miestnym úradom. Neorganizuje tak aktivity len v rámci objektu kultúrneho domu, ale aj na iných pódiách v mestskej časti. V objekte sa aj dnes koná množstvo podujatí, krúžkov a pohybových aktivít. Priestory je možné aj prenajať, dostupné sú tri sály, kaviareň, zasadačka, pohybová sála, galéria, konferenčná miestnosť a dva vestibuly.

V roku 2017 bola vyhlásená súťaž na rekonštrukciu a dostavbu Domu kultúry Dúbravka. Súťaž na dodávateľa projektovej dokumentácie na rekonštrukciu bola na základe rozhodnutia ÚVO napokon zrušená. Väčšou obnovou tak objekt zatiaľ neprešiel. V lete minulého roka prešli rekonštrukciou aspoň toalety.

Obľube sa teší aj Dom kultúry (DK) Zrkadlový háj v Petržalke, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1993. Známy sa stal najmä podujatiami, venovanými tradičnému folklóru. V súčasnosti si divák nájde podujatia pre deti aj dospelých, divadelné aj filmové predstavenia, talk show, tanečné podujatia, súťaže, akadémie, tvorivé dielne, prednášky, plesy.

V jeho priestoroch má svoje miesto Klub Za zrkadlom, ktorý organizuje najmä hudobné podujatia rôznych žánrov, M Klub s predovšetkým kreatívnym a tvorivým zameraním a od roku 2015 digitálne ARTKINO Za zrkadlom. Priestory umožňujú aj konanie populárnych plesov a tanečných zábav.        

Kultúrne zariadenia Petržalky však pôvodne tvorili  tri domy kultúry - Dom kultúry Lúky, Zrkadlový háj a Ovsište. DK Ovsište bol zrušený, vlastník (vtedy Jednota) priestory prenajal súkromnému podnikateľovi, ktorý sa snažil obnoviť činnosť, ale vo veľmi krátkom čase zanikol úplne.      

DK Lúky priestorovo patrí medzi druhý najväčší kultúrny dom s kapacitou sály 220 miest a diskosály s cca 250 miestami na státie. Keďže sa nachádza v okrajovej časti Petržalky, nie je ideálny na usporiadanie významných podujatí. Orientuje sa skôr na amatérsku scénu pre mladšiu generáciu, podujatia pre staršiu vekovú kategóriu ako tanečné zábavy pre seniorov a cestovateľské aktivity.  

Oba kultúrne domy, Lúky aj Zrkadlový háj, prešli čiastočnými rekonštrukciami. DK Zrkadlový háj má vymenenú strechu a okná, pôvodne plánované zateplenie sa zatiaľ robiť nebude. Objekt by však potreboval ďalšie zásahy. DK Lúky má vynovenú fasádu aj vstupnú časť, minulý rok sa otvorilo zrekonštruované kino Lúky.

Kultúrny dom v Dúbravke. Zdroj: Dom kultúry Dúbravka

Nová éra kultúrnych domov

Zásahy plánuje aj mestská časť Ružinov. Spoločenský dom Prievoz patrí po architekonickej stránke k štandardným typizovaným budovám, ktoré sa stavali za socializmu. Ako väčšina týchto stavieb, objekt je už morálne zastaralý, preto samospráva hovorila o možnom búraní. Malo by ísť o jednoduchšie aj lacnejšie riešenie.

Pôvodná stavba by tak mohla byť nahradená moderným komunitným centrom. Architektonickú štúdiu pripravila Fakulta architektúry a dizajnu STU a dopracoval ju NAMI ateliér z Ružinova. V tomto prípade bol zvolený skôr pragmatický prístup, nakoľko rekonštrukcia by bola minimálne finančne neefektívna. Navyše budova nie je architektonicky najhodnotnejšia.

Obnoviť by sa mal aj DK Bulharská v časti Trnávka. Nejde síce o výnimočný objekt, napriek tomu odráža dobové prúdy v architektúre, vrátane brutalistických prvkov. Pred viac ako desiatimi rokmi bola budova uzavretá, nakoľko si vyžadovala značnú rekonštrukciu.

V roku 2022 však starosta Martin Chren oznámil, že mestská časť má k dispozícii architektonickú štúdiu aj orientačný rozpočet. Návrh spracovali architekti z Bellušových ateliérov na Fakulte architektúry a dizajnu STU v spolupráci s NAMI ateliérom. Dnes tu po určitých úpravách sídli komunitné centrum STRET klub. 

Podobné plány boli prezentované aj v súvislosti s kultúrnym strediskom na Žarnovickej v Rači. Budova, dokončená v roku 1984, pomaly dosluhuje, má energeticky náročnú prevádzku a chýba jej bezbariérový prístup na druhé podlažie. Mestská časť preto oslovila MIB za účelom organizácie architektonickej súťaže, ktorej výsledky predstavila v roku 2022. Medzi súťažiacimi kanceláriami sa presadil kolektív young.s architekti. 

V pôvodnej budove bude knižnica, besedná miestnosť a kaviareň na prvom podlaží, na druhom by mali byť flexibilné klubovne či spoločenský priestor pre detské krúžky alebo pre seniorov, spoločne s vedením centra. Cieľom odsadenia spoločenskej sály je zas umožnenie autonómneho programu. Objekty budú prepojené spojovacím krčkom – foyer.

Vízia Spoločenského domu Prievoz. Zdroj: Martin Chren - starosta Ružinova

Kultúrne domy a strediská a hlavnom meste do veľkej miery plnia svoju pôvodnú funkciu napriek tomu, že väčšina z nich je už technicky aj morálne zastaralá. Komplexné rekonštrukcie či nahradenie pôvodných - nehodnotných - objektov novým a moderným centrom je možné považovať za pozitívny krok. Obzvlášť ak sú návrhy výsledkom architektonickej súťaže a prinášajú dramatické zvýšenie kvality budovy. V mnohých prípadoch ale ide skôr o riešenie havarijného technického stavu v snahe uchovať kultúrny dom naďalej v prevádzke.

Podpora kultúrnych, spoločenských aj komunitných aktivít je čoraz dôležitejšia, nakoľko podľa viacerých odborníkov mestá zažívajú epidémiu samoty. Zároveň platí, že miera vzájomnej interakcie rôznych sociálnych skupín je pomerne nízka. Preto vyspelé mestské samosprávy aktívne investujú do rozvoja kvalitných inkluzívnych priestorov pre všetky vrstvy, generácie a skupiny. 

Bratislava by si takéto priestory zaslúžila tiež - od malých miestnych kultúrnych centier po zariadenia s celomestským dosahom. Nanešťastie, všetko stojí a padá na rozpočte mesta či mestských častí. Za súčasných podmienok sú sny o špičkových budovách na najvyššej úrovni zatiaľ veľmi vzdialené. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.