Martina Gregová 07.12.2023 21:03

Drevo prichádza do mesta. Bývanie v drevostavbách sa rozširuje, lídrom je Škandinávia

Lídrami vo výstavbe drevostavieb, určených na mestské bývanie, sú najmä škandinávske krajiny. Čoraz viac projektov dokazuje výhody tohto materiálu, či už ide o ekologickú alebo estetickú stránku. Drevostavby sa úspešne realizujú aj v susednom Rakúsku. Ukazuje sa, že využitie dreva by mohlo ovplyvniť podobu developmentu, ak by pre to boli vytvorené podmienky. 

Autor: Olof Nilsson

Pred niekoľkými mesiacmi švédska developerská spoločnosť Atrium Ljungberg oznámila plánovaný začiatok výstavby projektu Stockholm Wood City. Ide o najväčší projekt mestskej výstavby z dreva, ktorý aktuálne vo svete prebieha. Jeho celková rozloha má po dokončení dosahovať až 250-tisíc metrov štvorcových. Development do oblasti Sickle na juhu Štokholmu prinesie približne 2-tisíc nových bytov a 7-tisíc metrov štvorcových nových obchodných priestorov rôznych mierok.

Stockholm Wood City možno podľa mnohých odborníkov označiť za ukážkový príklad škandinávskej architektúry a urbanizmu 21. storočia, v ktorých je kladený silný dôraz na udržateľné riešenia, navrhnuté s ohľadom na funkčnosť a komfort pri ich užívaní. Popri monumentálnych projektoch sú však v škandinávských krajinách priebežne realizované aj o čosi menšie projekty podobného typu. Tie rovnako ako Stockholm Wood City kladú dôraz najmä na udržateľné riešenia a vo veľkej miere v nich architekti pracujú s drevenými či inými ekologickými stavebnými materiálmi.

Len pomerne nedávno bol napríklad dokončený projekt Måsen 21 vo švédskom meste Lund. Jedná sa o sériu rezidenčných objektov, navrhnutých štúdiom Stadstudio. Projekt Måsen 21 do mesta priniesol 125 nových bytových jednotiek, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené v štyroch novovybudovaných objektoch.

Rezidenčný projekt sa nachádza v širšom centre mesta. Okolitá zástavba je pomerne rôznorodá, čo sa prejavilo v odlišných mierkach a tvaroch existujúcich budov. Zároveň v oblasti nie je jasne definovaná hranica medzi súkromnými, poloverejnými a verejnými priestormi. Do tohto prostredia architekti vstúpili troma objektmi rovnakého tvaru, ktoré rozširujú a podporujú pešiu sieť aj verejný priestor, ako aj jedným tvarovo úplne odlišným bytovým domom. Ten vďaka svojmu tvaru drží uličnú čiaru a priamo nadväzuje na existujúcu zástavbu.

Za zmienku stojí aj natočenie samotných bytových domov v rámci pozemku. Práve to jasne zadefinovalo hlavné vstupy a dopomohlo k podpore verejného priestoru v okolí rezidenčných objektov. Tvar budov zároveň rozbil mierku voľného priestranstva, čím sa stalo prívetivejšie. A v neposlednom rade, natočenie objektov prispelo k lepšiemu osvetleniu vnútorných priestorov, čo samo o sebe zabezpečilo zdravšie vnútorné prostredie.

Na vyšších podlažiach sa do jednotlivých bytov vstupuje cez vonkajšiu chodbu (pavlač), čo ešte viac podporuje možnú interakciu medzi obyvateľmi obytného domu. Aj dispozícia bytov sa snaží o vytvorenie hranice medzi súkromným a verejným priestorom. Smerom na pavlač sú preto orientované kuchyne a vstupné haly. Spálne a obývacie izby sa nachádzajú v častiach bytov, orientovaných na dvor, prípadne ulicu.

Aj keď boli v tomto prípadne za hlavné konštrukčné systémy zvolené prefabrikované betónové kocky, drevo bolo umiestnené na takmer všetky fasády obytných domov. Zároveň sa čiastočne používa na zábradlí balkónov alebo vo vnútorných priestoroch v blízkosti hlavného vchodu do budovy, teda na miestach, kde architektúra prichádza do priameho kontaktu s jej užívateľmi. Týmto krokom chceli architekti poukázať na pozitívny psychologický aspekt tohto materiálu.

Stockholm Wood City. Zdroj: Atrium Ljungberg

Drevo sa ako hlavný stavebný či estetický materiál v rezidenčných projektoch používa čoraz častejšie a nie je to len prípad škandinávskych krajín. V susednom Rakúsku z neho bol postavený napríklad projekt Woody M, v ktorom sa obchodná funkcia prelína s rezidenčnou. Ďalším je projekt komunitného bývania Maierhof, ktoré sa nachádza v meste Bludenz. Napokon, nachádza sa tu aj najvyššia drevostavba HoHo. 

V tomto roku rovnako vznikol aj prvý škótsky developerský rezidenčný projekt, ktorého značná časť konštrukcie je vytvorená z masívneho dreva. Čiastočným dôvodom, prečo sa drevo v rezidenčných projektoch v Škótsku nevyužíva, sú vysoké požiadavky na akustickú pohodu. Autori projektu Simon Square však spolu s inými odborníkmi vyvinuli špeciálnu technológiu, vďaka ktorej sa im podarilo dané normy dodržať. „Dúfame tiež, že objekt Simon Square bude pôsobiť ako vzorový projekt v snahe povzbudiť škótsky stavebný priemysel pre používanie masívneho dreva v konštrukčných systémoch budov,” opísali svoj zámer architekti z Fraser/Livingstone.  

Bývanie v drevostavbe už dávno nie je len výsadou vidieka. Pozitívne konštrukčné, estetické, psychologické, zdravotné či ekologické parametre tohto materiálu si uvedomuje čoraz viac developerov na celom svete. Prekážkou pri výstavbe takýchto budov sú však v mnohých krajinách (vrátane Slovenska) požiarne normy. U nás výstavbu podobných objektov vo väčšom rozsahu neumožňujú. Vznik významnejších a mohutnejších drevostavieb, ktoré by zodpovedali požiadavkám developerov, tak aj naďalej ostáva hudbou budúcnosti. 

(Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.