Kristína Liďáková 30.09.2024 16:17

Architektonické skvosty i vzácne pamiatky. Najznámejšie galérie spájajú umenie s výnimočným prostredím

Popredné galérie v Bratislave i na Slovensku nie sú spojené len s výnimočným dedičstvom v podobe vystavovaných artefaktov, ale aj mimoriadnou architektúrou budov, v ktorých sídlia. Či už ide o historické šľachtické paláce alebo modernejšie realizácie, umocňujú dojem z prezentovaných diel. Viaceré galérie patria v tomto smere k najlepšiemu, čo na našom území vzniklo.

Zdroj: Galéria Nedbalka, Danubiana / Matej Kováč

Slovenská národná galéria

Slovenská národná galéria (SNG) je nielen vlajkovou kultúrnou inštitúciou, ale aj architektonickou dominantou Bratislavy. Nachádza sa na nábreží Dunaja a od svojho vzniku v roku 1948 prešla rôznymi etapami vývoja a prestavieb, ktoré z nej po architektonickej aj funkčnej stránke spravili unikátny priestor.

Medzi najvýraznejšie architektonické prvky galerijného komplexu patrí tzv. Premostenie, ktoré v 60. rokoch navrhol a v 70. rokoch zrealizoval architekt Vladimír Dedeček. Brutalistický prvok, kaskádovito vysunutý smerom k rieke, výrazne zmenil vzhľad galérie a zároveň sa stal jej ikonickým znakom. 

Dôraz na využitie prirodzeného svetla pridal okrem praktického účelu objektu na zaujímavosti. Priestor je obohatený o svetlíky či priame presklenie severnej strechy, ale aj okennými priezormi v kaskádach premostenia. Pre účely vystavovania tak ide o vynikajúci priestor, keďže ho netreba umelo osvetľovať, zároveň ale diela nie sú poškodzované. Vyzdvihnutie Premostenia zachováva priehľad na historické Vodné kasárne od nábrežia.  

Kaskádovité odstupňovanie premostenia. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Modernizácia podľa návrhu Martina Kusého a Pavla Paňáka, dokončená v roku 2022, rešpektuje pôvodné výrazové rysy budovy. 21 rokov po uzavretí Premostenia sa tak otvorila nová etapa pre národnú inštitúciu, ktorá predstavila priestory so špičkovou úrovňou a ešte väčším potenciálom.

Expozičný okruh je po novom koncipovaný tak, že využíva pôvodnú štruktúru pôdorysu Vodných kasární a prepája ich s novýmimi priestormi. Návšteva galérie je tak nielen prehliadkou umeleckých diel, ale do určitej miery aj exkurzia architektonickými dejinami. Obnova tým priniesla novú úroveň funkcionality a testovania estetického vnímania.

Projekt zdôrazňuje význam citlivého prístupu k rekonštrukciám historických budov, ku ktorým možno v súčasnosti zaradiť aj realizácie neskorej moderny. Zachováva sa tým historická, architektonická či dejinná hodnota, rovnako ako spoločenská pamäť - teda presne tie veci, ktoré má SNG uchovávať. Zároveň sa zvýšila aj estetická úroveň spojením na prvý pohľad protichodných štýlov - napríklad napojením pôvodnej obvodovej steny tehlovej budovy kasární na novú časť areálu. 

Napojenie pôvodnej budovy kasární a novej časti. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Architektúra obnovenej SNG si vyslúžila uznanie doma aj v zahraničí. Vysoko oceňovaný je aj program galérie, ktorej sa teraz otvorili širšie možnosti. V súčasnosti sa venuje organizovaniu výstav, prednášok, workshopov a kultúrnych podujatí pre široké spektrum návštevníkov, od detí až po odbornú verejnosť. Okrem toho aktívne napĺňa zbierkotvornú úlohu, podporuje súčasné umenie, výskum a nezabúda ani na požiadavky súčasného mestského života. 

Pre návštevníkov ponúka letnú terasu pop-up kaviarne s priehľadom na nábrežnú promenádu, priestor pre oddych, ale aj kultúrne udalosti. Okrem toho galéria pravidelne pripravuje programy pre rodiny s deťmi, vďaka čomu sa stáva akýmsi komunitným centrom pre umenie a kultúru. Zároveň upriamuje pozornosť na dôležitosť implementácie umenia do života od útleho veku.

Slovenská národná galéria tak dnes tvorí živé miesto, spájajúce historickú aj modernú architektúru a kultúrno-spoločenský život.

Interiér premostenia. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Galéria Ľudovíta Fullu  

Galéria Ľudovíta Fullu, dnes patriaca pod SNG, bola prvou novou galériou postavenou na Slovensku po druhej svetovej vojne. Návrh ružomberskej budovy vypracoval architekt Martin Kusý v roku 1964 a jeho projektovú dokumentáciu neskôr dokončil Štefan Hatala v roku 1966. Objekt bola dobudovaný v roku 1969.

Stavba je koncipovaná ako dva na sebe umiestnené hranoly, pričom horný je otočený kolmo na dolný. Dominantným vizuálnym prvkom je 15 metrový presah, ktorý určuje charakter tejto modernistickej budovy, pričom spája estetickú a funkčnú stránku. 

Výstavné priestory sa nachádzajú v hornej časti, zatiaľ čo dolný priestor slúži na administratívne účely a obsahuje aj dva byty. Fasády sú zdobené tmavým mramorom, brizolitom a hliníkovými lamelami, s čelnou stenou dekorovanou mozaikami. Celkový výraz objektu je podčiarknutý oceľovou rámovou konštrukciou a horizontálnym pásom úzkych okien. 

Bola založená ako pocta jednému z najvýznamnejších slovenských maliarov, grafikov a ilustrátorov 20. storočia, Ľudovítovi Fullovi. Galéria vznikla na základe Fullovho daru Slovensku, ktorý zahŕňal jeho rozsiahlu zbierku diel, pozostávajúcu z obrazov, kresieb, grafík, ilustrácií, tapisérií a vitráží. Aktivitami sa sústreďuje na uchovávanie a prezentáciu spomínaného dedičstva. Okrem stálej expozície diel Fullu galéria pravidelne organizuje aj dočasné výstavy, prednášky a kultúrne podujatia zamerané na podporu výtvarného umenia.

V súčasnosti je budova uzatvorená pre zlý statický stav. Ohrození boli návštevníci i vystavované diela, čo si vyžadovalo okamžité uzatvorenie a presun diel do depozitu. Predpokladaná je rekonštrukcia s využitím eurofondov, projektová dokumentácia je už pripravená. 

Zdroj: SNG 

Galéria mesta Bratislavy

Nachádza sa v dvoch historických budovách, v Pálffyho paláci na Panskej a Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí. GMB vznikla v roku 1961 ako samostatná kultúrna inštitúcia zriadená Hlavným mestom. Jej hlavným poslaním je zhromažďovať, ochraňovať a prezentovať diela výtvarného umenia, pričom sa sústreďuje na zbierky od obdobia gotiky až po súčasnosť. 

GMB spravuje vyše 35.000 zbierkových predmetov a systematicky buduje svoju kolekciu ako súčasť kultúrneho dedičstva Bratislavy. Zbierka zahŕňa diela starého stredoeurópskeho umenia, ktoré významne dokumentujú umelecký vývoj regiónu.

Pálffyho palác. Zdroj: GMB

Budova Pálffyho paláca zachytáva jedinečnú históriu mesta prostredníctvom viditeľných prvkov, pochádzajúcich z viacerých architektonických a historických období. V suteréne sa nachádzajú dôkazy keltského osídlenia, napríklad stopy mincovne, ktorá mala byť neďaleko, skladovacie priestory pre potravu, ale aj pozostatky slovanských hrobov z 9. a polovice 10. storočia. 

Existenciu objektov počas rímskeho obdobia dokazuje aj stavebný materiál, ktorý sa opätovne použil do múrov románskeho paláca, vybudovaného v 13. storočí. Na prvom podlaží je zachované jadro gotického paláca z 15. storočia s hviezdicovou klenbou, objavené počas obnovy v 80. rokoch minulého storočia. Rovnako staré murivo sa nachádza aj vo výstavnej sieni. 

Posledný prierez dejinami architektonických slohov paláca pochádza zo 17. a 19. storočia, keď bol upravený v neskoroklasicistickom slohu. Stavebné úpravy tak pridali objektu pútavú vizuálnu vrstvu, čím sa architektonická hodnota budovy ešte viac zvýraznila. Mnohé spomínané prvky boli zachované a sprístupnené verejnosti.

Pálffyho palác. Zdroj: GMB
 

Mirbachov palác je taktiež unikátnou stavbou, príznačne reflektujúcou prácu kultúrnej inštitúcie. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je jednou z najlepšie zachovaných rokokových stavieb v centre Bratislavy. 

Palác bol postavený na mieste zástavby z 15. storočia, ktorú v druhej polovici 17. storočia využívala Evanjelická cirkev. Vybudovaný bol v rokoch 1768 – 1770 a predpokladá sa, že za ním stojí viedenský architekt. Medzi posledných vlastníkov patril gróf Dr. Emil Mirbach, po ktorom nesie budova meno a ktorý zhormaždil rozsiahlu umeleckú zbierku a odkúpil pôvodný nábytok. Zachované sú aj pôvodné okná, mosadzné kľučky či štuková výzdoba stropov.

Na druhom podlaží sa zachovali pôvodné rokokové interiérové prvky. Typickým prvkom rokokovej výzdoby je ornament rokaj, ktorý dominuje nielen na fasáde, ale aj v interiéroch paláca, kde svojou asymetrickou a dynamickou líniou vytvára kontrast s inak symetrickým barokovým usporiadaním.

Pridaná hodnota paláca spočíva aj v citlivej rekonštrukcii nádvoria a jeho zatraktívnení zriadením obľúbenej kaviarne. Funkčný a minimalistický interiér obsahuje príťažlivý dizajnový nábytok a plynulo sa implementoval do prostredia starého objektu. GMB sa tak podarilo naplniť zámer vytvoriť kultúrne prostredie, podporujúce otvorené myslenie nielen v umení. Dnes je vyhľadávaným verejným priestorom, prístupným pre všetkých. 

Mirbachov palác. Zdroj: GMB
 

Danubiana

Danubiana Meulensteen Art Museum, nachádzajúca sa v Čunove na periférii Bratislavy, patrí nielen svojim architektonickým výrazom, ale aj modernistickým zameraním medzi európske unikáty. Založili ho holandský zberateľ Gerard Meulensteen a slovenský galerista Vincent Polakovič. 

Múzeum, situované na polostrove, zaujme unikátnym prepojením architektúry s okolitou prírodou a výhľadom na Dunaj. Samotná lokalita dodáva múzeu výnimočnú atmosféru a formuje modernistický charakter budov, zoskupených do jednoduchých tvarov. Návštevníci tu môžu obdivovať nielen vystavované diela v interiéri, ale aj sochy v priľahlom parku. Po rozšírení v roku 2014 sa Danubiana stala jedným zo symbolov modernej Bratislavy. 

Danubiana svojou organicky tvarovanou architektúrou a minimalistickou formou zapadá do okolia. Zásadným prvkom charakterizujúcim objekt je dynamická krivka strechy, pod ktorou sa nachádzajú voľne usporiadané výstavné pavilóny, vzbudzujúce obraz riečneho dna.

Pavilóny kombinujú komorné, uzavretejšie priestory s otvorenými, flexibilnými sálami. Presklené priehľady medzi nimi umožňujú pohľady na vodnú hladinu a sochársky park. Pri návrhu, za ktorým stoja Ján Kukuľa a Jozef Jakuš, sa dôraz kládol na organizáciu pohybu návštevníkov, ktorí môžu prechádzať medzi novou časťou, kaviarňou s výhľadom na park a pôvodným objektom. 

Okrem interiérových priestorov je dostupná aj strešná promenáda, ktorá ponúka panoramatický výhľad na okolitú dunajskú krajinu a Bratislavu. Výsledkom je harmonicky usporiadaný komplex, ktorý spája umenie s prírodou.

Zdroj: Danubiana

Nedbalka

V kontexte architektúry mesta možno Galériu Nedbalka zaradiť medzi skutočne pozoruhodné umelecké priestory. Galéria vystavuje diela jednej z kľúčových a populárnych etáp slovenského výtvarného umenia - moderny, teda obdobia 19. a 20. storočia. Originálny architektonický a kultúrny koncept zvonka pôsobí ako typický mestský dom v historickom centre, avšak vnútorné riešenie návštevníkov prekvapí prepracovaným interiérom s kruhovým pôdorysom.

Vnútro galérie tvorí niekoľko podlaží s dominujúcim stredovým priezorom, ktorý prepája jednotlivé úrovne budovy. Ukončený je presvetlenou sklenenou kupolou, ktorá vytvára dojem vertikálnej kontinuity priestoru. Vzdialene pripomína architektúru Guggenheimovho múzea v New Yorku. 

Tento architektonický koncept dopĺňa rozsiahla zbierka slovenského moderného umenia s približne tisíc dielami a krátkodobými výstavami súčasných autorov. Galéria tak prezentuje obdobie výtvarnej moderny v prostredí nadčasového interiéru, ktorý svojou nevšednou formou zvýrazňuje ich hodnotu a podporuje dialóg medzi rôznymi generáciami umelcov.

Zdroj: Galéria Nedbalka

Umelka

Galéria Umelka sídli v stavbe, ktorá patrí medzi významné kultúrne pamiatky Slovenska. Pôvodná budova Umeleckej besedy slovenskej (1924 – 1926), navrhnutá architektmi Aloisom Balánom a Jiřím Grossmannom, predstavovala zlom vo vývoji slovenskej architektúry smerom k funkcionalizmu. 

Architektonický koncept sa sústredil na jednoduché formy, odstránenie dekoratívnych prvkov a jasné rozdelenie priestorov podľa ich funkcie, pričom centrálne časti budovy tvoria veľká a malá výstavná sieň. 

Výrazným prvkom je severné presvetlenie výstavného priestoru továrenským štýlom a fasáda z neomietnutého tehlového muriva, pripomínajúca ranú holandskú modernu. Napriek kontrastom medzi jednotlivými časťami budovy, pôsobí objekt jednotným dojmom a stal sa symbolom príchodu modernej architektúry na Slovensko.

Budova prešla niekoľkými komplexnými rekonštrukciami, ktoré viedli k obnove výstavných a klubových priestorov. Posledným počinom bola prístavba nedávno otvoreného pavilónu, ktorý slúži na usporadúvanie komorných akcií, ako je autorské čítanie, koncerty či umelecké inštalácie. Taktiež sa stal kľúčovým prvkom pri využívaní vonkajších priestorov komplexu pre rôzne exteriérové podujatia. 

Riešenie od kancelárie Ateliér Art, kombinujúce tehlové steny s preskelnými fasádami, pôsobí odľahčeným dojmom. Podporuje funkcionalistický charakter pôvodnej budovy a spontánne sa k nej pripája bez toho, aby originálny vizuál narúšalo.  

Umelka je spravovaná samotnými profesionálnymi umelcami. Slúži ako sídlo Slovenskej výtvarnej únie, neziskového združenia, ktoré zastupuje umelcov doma aj v zahraničí. Galéria sa tak stala významnou platformou na prezentáciu umenia a umelcov z rôznych oblastí tvorby.

Areál galérie Umelka významne prispieva k rozvoju kultúrneho, spoločenského a komunitného života Bratislavy. Vďaka novému pavilónu sa ešte viac rozšírili možnosti pre usporiadúvanie kultúrnych a komunitných aktivít.

Zdroj: Ateliér Art / Slovenská výtvarná únia

Kultúrne inštitúcie sú nositeľmi spoločenského rozvoja a významne sa podieľajú na uchovávaní duchovných hodnôt. Zohrávajú dôležitú úlohu vo vzdelávaní či kultivovaní spoločnosti a prispievajú k rozvoju komunitného života prostredníctvom rôznych podujatí či programov. Z toho vyplýva nesmierny význam ich architektúry, ktorý môže pre tieto udalosti vytvárať vhodné podmienky, alebo ich, naopak, obmedzovať. 

Našťastie, mnohé budovy dokazujú, že na Slovensku máme viacero výnimočných priestorov a objektov, ktorých architekti rozumeli týmto požiadavkám. Slovenská národná galéria či Danubiana sú zaslúžene pýchou Bratislavy i celej krajiny. Je tak na čom stavať.

Niekoľkými vyššie zmienenými objektami či inštitúciami nie je dopyt ani zďaleka saturovaný a potrebné je budovanie ďalších galérií či múzeí. Dosiahnuť latku existujúcich budov by bolo viac ako žiadúce.  

(SNG, GMB, Danubiana, SVÚ, Galéria Nedbalka, Register architektúry, Archinfo, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.