Adrian Gubčo 14.03.2025 16:40

Historická prieluka konečne zanikne. Zámer na Ulici 29. augusta sa pohol, mesto dáva zelenú

Niektoré prieluky, teda prázdne pozemky v radovej zástavbe domov, existujú len niekoľko rokov, kým sa opäť zastavajú. Iné však pretrvajú celé desaťročia. Príkladom takéhoto priestoru je parcela na Ulici 29. augusta 36, tvorená zvyškami starej fabriky. Po dlhých diskusiách a hľadaní optimálnej formy zástavby sa teraz vznik nového projektu konečne priblížil.

Zdroj: Endorfine

Bratislavská Dunajská štvrť je územie, historicky sa nachádzajúce južne od Hviezdoslavovho námestia, Palackého a Špitálskej a Poľnej ulice. Za monarchie sa nazývala Mesto Františka Jozefa. Mestská zástavba sa tu začala formovať postupne v 18. a 19. storočí. Ku koncu 19. storočia, po zvýšení priemyselného významu Bratislavy a vybudovaní pevného mosta cez Dunaj, sa zintenzívnili stavebné aktivity aj východne od Štúrovej ulice.

Intenzívna výstavba prebiehala aj počas medzivojnového obdobia, keď sa naplno vyformoval súčasný charakter lokality. Dunajská štvrť je dnes jedným z mála príkladov pomerne ucelenej mestskej zóny s kompaktnou blokovou zástavbou, pripomínajúcej centrá európskych veľkomiest. Aj tu sa však zachovalo niekoľko prieluk a nedostatočne využívaných pozemkov.

Jeden z nich je aj na Ul. 29. augusta 36. Pôvodne sa tu nachádzal rozsiahlejší výrobný areál. Priestory v lokalite mala výroba strojov a železiarskeho tovaru firmy Polgár a Schlemmer a neskôr mliekarne firmy Böhler. Ako však píše historička Julia Itin, mohla tu sídliť aj čokoládovňa Petra Konstantina Mojsoviča, pričom tu pracovalo 200 až 300 ľudí. Zameriavala sa na exkluzívne cukrovinky a karamelky, pričom pobočky mala v Srbsku, na Ukrajine, Chorvátsku a Česku.

Dnes však z tohto podniku nezostalo prakticky nič. Majetok Mojsovičovcov bol vyvlastnený a v areáli bývalej továrne vyrástlo viacero budov. Existujúca prieluka s nízkymi objektami a starým tehlovým komínom je v podstate všetko, čo z nej zostalo. Dnes tu prakticky nie je čo chrániť, preto je pozemok ideálny na výstavbu.

Snahy o jeho urbanizáciu prebiehajú už dlhšie. Spoločnosť AMALCA Development, spojená práve s aktivitami v Starom Meste, iniciovala dávnejšie architektonickú súťaž a v lete roku 2020 získala v spojenom stavenom a územnom konaní rozhodnutie pre polyfunkčný dom s garážou. Ako však upozorňuje Hlavné mesto, na tento projekt firma nemala záväzné stanovisko zo strany Magistrátu. Voči rozhodnutiu sa navyše postavili susedia, namietajúci súlad zámeru s Územným plánom zóny Dunajská. Okresný úrad preto rozhodnutie zrušil.

Developer preto projekt upravil. Stanovisko k investičnému zámeru, vydané v septembri 2022, konštatovalo, že potenciál územia pre výstavbu využil do veľkej miery už susedný rezidenčný projekt ARWAG. Mesto tak žiadalo pomernú formu výpočtu regulatívov, čo podnietilo investora a jeho architektov – kanceláriu Endorfine – k ďalšiemu prepracovaniu stavby.

Finálny projekt, nazývaný Bytový dom 298, počíta s výstavbou dvoch funkčne a prevádzkovo oddelených nadzemných častí, ktoré budú prepojené druhým podzemným podlažím cez priestory garáže. Prednú časť objektu (zo strany Ulice 29. augusta) bude tvoriť administratívna časť budovy, tvorená piatimi nadzemnými podlažiami a dvomi podzemnými podlažiami. Piate podlažie smerom od ulice bude čiastočne ustúpené z dôvodu potreby preslnenia okolitých stavieb.

V zadnej časti projektu, umiestnenej vo dvore, vznikne bytová budova, taktiež s piatimi nadzemnými a dvomi podzemnými podlažiami. Výškovo tak domy nepresiahnu susedné objekty v rámci bloku. Dobudovaním tejto prieluky sa má ukončiť výstavba mestského bloku v zmysle ÚPZ Dunajská. Riešenie navyše umožní vznik dvojice dvorov, ktoré budú parkovo upravené.

V rámci zámeru vznikne celkovo 18 bytov a kancelárie na druhom až piatom podlaží uličného objektu. Na prízemí by mal byť podľa všetkého priestor pre služby v podobe obchodnej prevádzky. V podzemnej garáži je naplánovaných 25 stojísk pre automobily, ráta sa však aj s 48 odstavnými miestami pre bicykle.

Takto navrhnutému zámeru mesto vydalo kladné záväzné stanovisko, potvrdilo tak jeho súlad s Územným plánom. Developer musí uplatniť niekoľko podmienok, napríklad zrealizovať vegetačné strechy alebo výšku substrátu nad podzemnými garážami na úrovni dva metre, čo umožní rast vyššej zelene. Inak však otvorila projektu cestu k realizácii.

Riešenie domov má nadväzovať na okolitú zástavbu. Zdroj: Endorfine

Kladné záväzné stanovisko je podľa informácií YIM.BA výsledkom dlhých diskusií s Magistrátom. Výsledkom je nielen súlad s územnoplánovacou reguláciou, ale aj podrobné nadviazanie na okolitú zástavbu. Nadzemná časť stavby sa vo výsledku zmenšila o 20% a podzemná až o 55%, keďže ubudlo jedno podzemné podlažie.

Dá sa tak predpokladať, že developer nebude mať zásadnejšie problémy s rozbehom výstavby – nakoniec, už v minulosti získal územné rozhodnutie aj stavebné povolenie v spojenom konaní. Vzhľadom na minulé rozhodnutie samosprávy by malo ísť o formalitu. Prieluka by sa tak mala vyplniť v krátkom čase, teoreticky už v najbližších troch rokoch.

Ako ukazujú zverejnené vizualizácie, architekti zvolili pomerne konzervatívny výraz projektu. Uličná časť vzdialene pripomína funkcionalistické stavby, ktorých je pomerne dosť aj v bezprostrednom okolí tohto zámeru, dvorová viac nadväzuje na súčasnú tvorbu. V prípade prvého objektu bude dobrou správou, ak sa zvolí kamenný obklad parteru. Pozitívnym krokom by mohlo byť aj pripomenutie histórie lokality vo forme odkazu na Mojsovičovu výrobu.

Dôležitým faktom ostáva, že ulica týmto projektom dostane kompaktnejší a ucelenejší výraz, zefektívni sa využitie priestoru a pribudnú prospešné funkcie. Zároveň zanikne chátrajúci priestor, ktorý už desaťročia znižoval hodnotu a príťažlivosť tejto časti mesta. Malo by ísť o ďalší príklad, že práve sceľovanie prieluk je najideálnejším spôsobom výstavby.

V Dunajskej štvrti sa v tomto smere pripravuje ešte niekoľko projektov. Pokrok zaznamenal aj Dom na Malom trhu, ktorý, prísne vzaté, nevyplní prieluku, ale nahradí nevhodné budovy súčasným polyfunkčným domom na dobrej architektonickej úrovni. Ešte vyššiu kvalitu by mal mať zámer na nároží Dunajskej a Lazaretskej, za ktorého podobou stojí architekt Iľja Skoček ml.

Ide len o zlomok z prieluk a prázdnych pozemkov v Bratislave, ktoré zbytočne ležia ladom. Nanešťastie, v prípade tých najvýraznejších – veľkej „diere“ medzi Laurinskou a Gorkého v susedstve Slovenského národného divadla, parkoviska na Špitálskej naproti Kamennému námestiu alebo zarastajúcich plôch medzi Námestím slobody a Jozefskou – zatiaľ o postupe či zmenách nepočuť. Je to zlá správa, keďže až s ich vyplnením začne Bratislava pôsobiť ako skutočne kompaktné veľkomesto.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.