Adrian Gubčo 04.02.2022 11:56

Roman Karabelli z HB Reavis: Nové Nivy sú dobré miesto pre život, priniesli sme sem najviac verejných funkcií

Developer HB Reavis, ktorý patrí k významným medzinárodným tvorcom kancelárskych priestorov, sa prvýkrát pripravuje na výstavbu bytov. Predstavené boli zatiaľ dva projekty, Nová Bottova a Chalupkova Residence v downtowne na mieste dočasnej autobusovej stanice. O týchto zámeroch, ale aj ďalších plánoch spoločnosti hovorí Roman Karabelli, Residential Development Director v HB Reavis.

Prvé úvahy o tom, že by HB Reavis nahradil plánované kancelárie a parkovací dom na pozemkoch vymedzených areálom Sky Parku, Továrenskou, Chalupkovou a Bottovou ulicou sa objavili v roku 2020. O niekoľko mesiacov sa potvrdili – firma predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie prvý projekt, Nová Bottova. Na konci roka 2021 sa objavilo aj pokračovanie developmentu v podobe veže Chalupkova Residence na mieste pôvodnej kancelárskej budovy B7. Pre developera ide o veľkú vec, keďže doteraz byty nikdy nerealizoval.

Prípravou projektov poveril skúseného manažéra Romana Karabelliho, ktorý v developmente pôsobí od roku 2008. Začínal práve v HB Reavis, neskôr prešiel do Corwinu, kde sa podieľal na schémach na Slovensku i v Slovinsku. Následne si založil vlastnú spoločnosť, ktorá pripravila menší projekt v Opoji. Od leta 2021 pôsobí opäť v HB Reavis, kde sa naplno venuje rezidenčnému developmentu.

V rozhovore priblížil, okrem iného:

Prečo sa HB Reavis odhodlal k rozvoju bývania
Ako bude vyzerať prvý rezidenčný projekt firmy
Prečo už spolu s projektom centra Nivy nevzniklo bývanie
Či pribudne v zóne nová verejná vybavenosť
Kde si vie predstaviť najvyššiu budovu v Bratislave

Adrian Gubčo: V akom stave je príprava rezidenčných projektov HB Revis? Ako je na tom Nová Bottova a nedávno predstavená Chalupkova Residence?

Roman Karabelli: HB Reavis je dominantným hráčom na trhu, rezidenciám sa však nejako vždy vyhýbal a rezidencie sa vyhýbali nám. Vždy sme tú možnosť zvažovali, ale teraz je situácia taká, že rezidencie začínajú dávať zmysel. Špeciálne dávajú zmysel v lokalite, v ktorej sa nachádzame a máme landbank.

Myslím, že náš timing je perfektný, nielen kvôli prístupu trhu k rezidenciám, ale aj ako to vyšlo so stanicou. Funkcia, ktorú dočasne to územie malo (dočasná autobusová stanica), sa stala vďaka dokončeniu stanice obsoletná a uvoľnil sa priestor pre funkciu, ktorá dáva väčší zmysel.

Myslíte, že doteraz situácia na rezidenčnom trhu nebola dostatočne dobrá pre váš vstup?

Ťažko sa stavia panelák na autobusovej stanici. Situácia dobrá bola, ale územie malo nejakú svoju funkciu a tá bola naviazaná na povoľovacie procesy a development toho, čo tu máme. Nedalo sa to skôr robiť. Teraz sa to však urobiť dá.

Pozemkov ale máte viac. Nie je to len autobusová stanica, ale aj plochy na okolí. Tam nebol záujem o výstavbu rezidencií?

Historicky nie. Teraz áno. Je to zmena paradigmy. Veľa vecí sa pomenilo za posledné roky. Mne to zmysel dáva. Pozrime sa na to všetko zo širšieho uhla, nielen biznisovo, ale aj urbanisticky či z pohľadu sociologického.

Mix funkcií vždy funguje a vždy sa bavíme o tom, že monofunkčné územia patria do 80-tych alebo 90-tych rokov. My sme kedysi v tomto meste vytvorili trh s komerčnými nehnuteľnosťami, trh s kanceláriami tu neexistoval a my sme ho vybudovali. Potom sa pridali ostatní, ale inak to bolo o celej ulici Mlynské nivy. To je prvá funkcia, ktorá sem prišla. Potom tá druhá - mix verejnej s komerčnou. V iných mestách a krajinách sa to väčšinou robí v spolupráci so štátom a mestom, tu to tak nebolo a komerčný partner zatiahol aj verejnú funkciu. „Nebylo zbytí“, ako by povedali za riekou Moravou. Je tu dosť metrov štvorcových kancelárií, ktoré sme priniesli my, rovnako tak významný dopravný uzol, k tomu desiatky prevádzok obchodu a služieb, no a byty sem prirodzene patria do tej skladačky.

Zmysel to tak dáva biznisovo, zmysel to dáva urbanisticky, zmysel to dáva timingovo.

Vráťme sa k Nivám. Myslíte, že keby sa len teraz začali riešiť, vyzerali by inak? Boli by ich súčasťou aj byty?

Verím, že byty budú fungovať krížom cez ulicu od Nív. Ak sa pýtate, či by fungovali ako súčasť bloku severne od ulice – napríklad vo Viedni je Ringstrasse Gallery, ktorá síce nie je stanica, ale máte tam aj obchodnú aj bytovú funkciu, je to so spoločným parkingom a výborne to tam funguje – tak áno, asi by tu fungovali byty. Ale myslím, že keď sa začalo Twin City pred rokmi plánovať a projektovať, tak Hlavné mesto ako nositeľ a tvorca Územného plánu vôbec neriešil bytovú otázku v Bratislave. Pokiaľ viem, v tomto území sa o tom nikdy neuvažovalo. A viete, koľko povoľovanie trvalo. To bolo najväčším problémom Nív.

Možno teraz by sme teda rozmýšľali inak, ale pred tými 15 rokmi bola v tom projekte uviazaná equity. To, čo sa podarilo, je super a ja som na Nivy pyšný.

Treba ale pripomenúť, že okolo roku 2008, keď sa prezentoval koncept Twin City, rátalo sa aj s bytmi.

To ani neviem, ale nespochybňujem to. Z dnešného pohľadu mi tu byty zmysel dávajú. Na tom sa zhodneme. Aj vy o tom často píšete – v Bratislave sú byty potrebné. V tejto lokalite sú byty aj vďaka funkcii, ktorú priniesli Nivy, žiadané. Vidíme to podľa toho, ako naši konkurenti predávajú byty a hlavne, pripravuje sa tu viac rôznych projektov. Budú kapitalizovať na tom, ako sa územie zhodnotilo.

Nová Bottova - predbežná vizualizácia. Zdroj: HB Reavis

Prejdime konkrétne na súčasné projekty.

Áno. Čítal som váš článok, keď firma vyšla s EIA na Novú Bottovu. Dnes máme EIA, máme ju právoplatnú a projektujeme. Druhý projekt je v tesnom susedstve, je trochu iný, ide skôr o polyfunkciu, ale áno, aj s bytmi a polyfunkčnou podnožou. To išlo von teraz.

Okrem toho, že je to typologicky trochu iné – je to výšková budova – aj z komerčného hľadiska je to trochu iné. Byty nebudú rovnaké, bude to aj typologicky iný druh klienta. Bude to pre ľudí, čo preferujú bývanie vo veži so štyrmi výťahmi, výhľady a tak ďalej, čo je iné ako rodina, ktorá preferuje 4-5 bytov na poschodí. Takže je to trochu iný produkt, ale veľmi podobný, lebo je v rovnakej mikrolokalite.

Čím sa budú tieto projekty líšiť od konkurencie v okolí, zrealizovanej aj pripravovanej?

Nie je to o nejakom veľkom zahraničnom architektonickom mene ani o solitérnom „výkričníku“, čím ale nechcem dehonestovať tie výkričníky vedľa, lebo mne osobne sa páčia. Povedal by som, že viac prírodných materiálov, kvalitná architektúra, overený architekt – jeho meno je známe [Ide o kanceláriu Grido pod vedením architekta Petra Sticzaya-Gromského].

Bol architekt vyberaný priamo, alebo súťažou?

Súťažou. Osobne som s tým menom stotožnený. Stretol som sa s pánom Gromskim niekoľkokrát a je mi sympatická jeho práca. Myslím, že prvá etapa N!da je veľmi pekná, dobrá je kvalita verejného priestoru a spôsob zasadenia do lokality. Myslím, že tam urobil dobrý job. Jasné, že sa spravilo množstvo kompromisov, ten developer niekam smeroval... Robil ešte Octopus Habitat, čo bol na svoju dobu pomerne progresívny projekt, najmä ak to porovnáte s neďalekou Glóriou. To sú dva odlišné svety.

N!do získalo architektonické ocenenie a v rámci lokality je jasne rozpoznateľné, až ikonické. Bude to platiť aj o vašom projekte?

Chcem sa vyhnúť slovu ikonické, lebo to podľa mňa patrí Sky Parku a nikto mu to nejde brať. Keď ale hovoríme o rozpoznateľnosti, tak si myslím, že áno. Gromski má svoj rukopis a budete to poznať. On hovorí, že veže Sky Parku sú akési architektonické „statementy“, ku ktorým hľadal niečo jednoduchšie a usadlejšie, ale s komunikatívnym parterom, prírodnými materiálmi. Aj v zadaní je, že chceme ísť do odvetranej fasády, ako je štandardom v tejto lokalite, ale nie do nejakých bondov, kovových, metalických a tak ďalej, ale skôr do mäkších prírodnejších materiálov. Myslíme si, že kov a sklo sú tu už dosť prítomné. Je ale predčasné hovoriť o fasáde. K tomuto ale budeme smerovať, pokiaľ to budem vedieť ovplyvniť.

Rád by som to videl viac na bývanie a menej na prenájom, zjednodušene povedané. Zamýšľame sa nad tým, či je dobré susedstvo také, kde je 60, 70 alebo 80% nájomných bytov. AirBnB trh dostal cez koronu nejaké facky, možno sa trochu spamätá, ale osobne by som nechcel vychovávať rodinu tam, kde je 70% nájomných bytov alebo všetci moji susedia hovoria po anglicky. Takže tá typológia bude aj z architektonického pohľadu skôr smerovať k tomu, aby tam ľudia chceli natrvalo žiť. Nehovorím, že na sto percent, ale povedzme, že väčšia časť obyvateľov.

"Rád by som to videl viac na bývanie a menej na prenájom..."

Istý developer poznamenal, že nástrojom k tomu, aby ľudia nekupovali byty na biznis, je predávať byty drahšie, takže sa investorom neoplatia. Bude to aj vaša stratégia?

Nie. Myslím, že to je blbosť. Špeciálne tých, ktorí to kupujú na biznis, tie peniaze nezastavia.

V súvislosti s bytmi vo vašich projektoch sa hovorí o biofílii. Čo si mám pod tým predstaviť?

Je to niečo, čo sme sa naučili v kanceláriách. Nemali by sme to hovoriť my, ale viem porovnať – keďže som tu pôsobil v čase, keď sa otváral piešťanský Aupark, Apollo Business Center II, alebo CBC III-V – akou ohromnou cestou firma prešla. Je pravda, že to je aj vďaka vyspelejším trhom, ako Varšava, nehovoriac o Londýne. Trúfam si povedať, že dnes HB Reavis nie je office developer, ale workspace provider. Vnútorne sme si v rámci firmy dokázali vyvinúť niekoľko platforiem (More, Symbiosy, Origameo), kde pracujeme s konceptom interiéru, smart technológiami... tak, aby sa ľuďom pracovalo lepšie, v prirodzenejšom prostredí. Verím, že sme to posunuli na vyšší level.

Jasné, že sa to nedá skopírovať a celé preniesť jedna k jednej do bytov, možno by to ľudia v tejto podobe v bytoch ani neocenili, resp. nezaplatili, ale určite budú niektoré princípy platiť. Sme v EIA, sme na začiatku, ale sedíme s architektom a snažíme sa na to pozerať z pohľadu ľudí, ktorí tam budú bývať. Či už to budú byty na investíciu, alebo tam ľudia budú chcieť žiť – čo sa dá ovplyvniť nielen cenou, ale aj celkovým urbanistickým konceptom: flatmixom, izbovosťou, schodiskami, výťahmi, kvalitou verejného priestoru, otvorenosťou parteru,...

Nie je to to klasický staromestský blok, ale oproti vežiam, ktoré sú samé osebe autonómne, budeme my tým podlhovastým objektom vytvárať kvázi typický mestský blok spolu s Twin City. Jednou stranou sme síce otočení k vežiam, no budeme sa snažiť urobiť nejaký prepoj, aby to komunikovalo. Tam je trochu problém s výškovosťou na strane Sky Parku, čo ste kritizovali aj u nás – ktorý je zdvihnutý na kopec kvôli parkingu, čo je taký dubajský rozmer. Potom na ten kopec nikto nechce vyjsť, nie je to také pozývajúce pre chodca, aby tam vstúpil. My urobíme v landscape všetko preto, aby sme sa stretli s tým, čo tu už je.

Voči Sky Parku tak vznikne aktívny parter? Nebude tam žiadna holá stena?

Nebude, ale férovo treba dodať, že oni sú zdvihnutí voči celému okoliu a s tým sa veľmi nedá nič robiť.

Takže toto budú spôsoby, ako dosiahnuť väčší podiel rezidentov?

Áno. Keď sa teda pýtate, v čom to bude iné, tak to je orientácia nie na toho pre-kupujúceho, teda toho, čo len prekúpi a zarobí na raste, ale naozaj sa to budeme snažiť robiť tak, aby to bolo pre ľudí, ktorí tam budú bývať a budú tam chcieť bývať. Veríme celej zóne Nové Nivy. Je to dobré miesto pre život.

Predbežná vizualizácia Novej Bottovej, vľavo je Chalupkova Residence. Zdroj: HB Reavis

Ako bude riešený priestor medzi Novou Bottovou, Chalupkovou Residence a Továrenskou? Aktuálne je tam zobrazený len verejný priestor, bude však v budúcnosti dotvorený nejakou ďalšou hmotou?

Myslím, že nie. To by ani Územný plán nedovoľoval.

Čiže sa výhľadovo ani neráta s tým, že by sa ten blok niekedy uzavrel?

Rozumiem, na čo sa pýtate. Myslím ale, že nie sme tak ďaleko.

Čo sa týka týchto dvoch projektov, budete tam mať aktívny parter s retailom, podľa vizualizácii sa mi zdá, že dokonca s dvojpodlažnými prevádzkami, prípadne kanceláriami...

Retail bude v časti dvojpodlažný, kancelárie tam nie sú, nevylučujem ale, že si ich tam niekto z klientov vytvorí. Je to ale najmä o architektúre, na ktorej sme s Gromskim sedeli. Chceme hmotu na úroveň troch podlaží nejakým obkladom oddeliť, aby ten parter nejako vyzeral. Potom začne už iný materiál, možno tehličky... Nechcem sa vyjadrovať k fasáde záväzne, ale skôr tam vidím kameň alebo tehličky ako bond alebo sklo. Podnož bude asi tmavá, aby to akoby levitovalo.

K čomu som sa ale chcel dostať je, že v celej oblasti máte množstvo retailu, v tomto projekte, na Nivách, v budúcnosti v rámci Mlynské Nivy Košická, chýba tam však nejaká verejná vybavenosť. Uvažuje sa tam s priestorom na zariadenie verejného charakteru? Smerujem aj k prázdnej ploche, ktorú tam dnes kreslíte – nie je práve to miesto na jej umiestnenie?

Otvorený priestor so všetkými funkciami, ktoré otvorený priestor ponúka, od rekreácie, cez šport až po nejaké drobné občerstvenie – áno. Vždy ale, keď poviete verejná funkcia, tam ma trochu „trkne“. Nechcem to kritizovať, ale poviem vám – poznám váš názor na stanicu. Keby ste si ale robili tabuľku, kto z developerov sem priniesol najviac verejnej funkcie, tak viete, kto by bol na vrchu tej tabuľky?

"Keby ste si ale robili tabuľku, kto z developerov sem priniesol najviac verejnej funkcie, tak viete, kto by bol na vrchu tej tabuľky?"

Autobusová stanica samozrejme je verejná funkcia, bola to ale súčasť dealu, s ktorou bolo kupované celé územie.

Ale nebola tam žiadna zľava, ani štát na to nedal žiadne peniaze, ako to je v iných krajinách, ani mesto, ani nikto. To je verejná funkcia a je krížom cez ulicu. Aká je vaša predstava verejnej funkcie? Škôlka či niečo kultúrneho charakteru, napríklad ako je Jurkovičova tepláreň?

Divadlo, galéria, knižnica... Nesmerujem vyslovene k tomu, že vy to máte robiť, ale je reálny problém, že vzniklo celé nové centrum Bratislavy, kde je verejnou len autobusová stanica a Slovenské národné divadlo. Štvrť nemá nič „navyše“, nič nekomerčného charakteru.

Pozeráte sa na to kodanskými alebo nejakými štokholmskými očami.

Pozerám sa na to očami vyspelého mesta, ktorým chcem, aby Bratislava bola. A nechcem, aby centrum bolo vyslovene len o komercii. Rozmýšľam, kde v downtowne je ešte niečo také reálne. A z „nerozhodnutých“ projektov ostáva ešte možno toto a možno Mlynské Nivy Košická.

Súhlasím s vami a aj tomu rozumiem. Sme úplne naklonení rozprávať sa v rámci povoľovacích procesov a nejakých diskusií o spolupráci s Magistrátom, mestskou časťou a so všetkými dotknutými inštitúciami. Upriamujem vašu pozornosť na dopravnú funkciu, ktorá je verejnou funkciou, ale nechcem sa z toho vyviniť. Kto ale hovorí ostatným, že sem má dať knižnicu a podobne? My sme sem dali stanicu, zelenú strechu, shopping, kancelárie, a ešte by sme k tomu mali vyfasovať knižnicu? Ja by som ju mal rád, ale to už sa bavíme hypoteticky. Nateraz s územím, na ktoré sa pýtate, počítame ako s otvoreným verejným priestranstvom.

Územie, kde majú vzniknúť nové projekty HB Reavis - vpravo Nová Bottova a Chalupkova Residence, vľavo Mlynské Nivy Košická

Momentálne teda čakáte na pripomienky mesta, ktoré má v tomto smere otvoriť diskusiu. Keď ste ale spomenuli Dubaj, tamojší developeri pri budovaní nových štvrtí mnohokrát ako prvé vybudujú „landmarky“ štvrte, od ktorých sa bude odvíjať život. Nehovorím, že to je podobná mierka a má sa postaviť nová opera alebo najvyšší stožiar na svete...

Rozumiem. My máme pocit, že v rámci zóny Nové Nivy máme túto položku zaškrtnutú ako jediní. A ešte čiastočne Penta, ktorú zaviazali k rekonštrukcii Jurkovičovej teplárne, ktorá je nádherná. Ale aby sme nešli do Dubaja, vo Viedni je štvrť Aspern Seestadt. Tam mesto najprv postavilo metro, určilo, koľko tam má byť nájomných bytov a koľko bytov v osobnom vlastníctve a potom urobilo „beauty contest“ medzi developermi, kde nerozhodovala cena, ale kvalita konceptu. Dnes to vyzerá ako to vyzerá. Tam by som sa inšpiroval.

Potom tu ale máme ešte Územný plán zóny Chalupkova. V prípade Bottovej ulice od teplárne po vizuálne zakončenie línie vežiakom v projekte Mlynské Nivy Košická rátal so vznikom akéhosi bulváru, pripomínajúcim nové Hviezdoslavovo námestie s vybavenosťou, výsadbou, kvalitnými priestranstvami. Do akej miery vaše projekty rátajú s touto ideou?

Neviem sa k bulváru vyjadriť. Zóna ale aktuálne prechádza dynamickým vývojom, bolo by predčasné to špecifikovať.

Každopádne sa tým dostávame k projektu Mlynské Nivy Košická. Dokončením Nív sa tento priestoru uvoľnil pre development a je známe, že povoľovacie procesy napredujú. V akom stave je dnes projekt a aké zmeny v ňom nastali?

Je to kancelárska polyfunkčná časť, ktorá zatiaľ takou zostáva. Bližšie sa k tomu neviem vyjadriť. Ak by ste sa ma explicitne pýtali, či tam kreslím byty, tak nie. Nevylučoval by som to a mne by to tam zmysel dávalo, ale nemám také zadanie.

Metráž kancelárií tam bude dosť veľká a v čase potenciálnej výstavby budú nové obrovské kapacity budovať aj iní developeri. Má vôbec zmysel stavať v takejto situácii takmer výlučne kancelársky projekt?

HB Reavis nejde teraz do čisto rezidenčnej výstavby. Stále ostávame komerčný developer a poskytovateľ pracovných priestorov. Nová Bottova je prvý test, ako to bude fungovať. Nikde inde, na žiadnom trhu, kde HB Reavis pôsobí, rezidencie zatiaľ neplánujeme. Chceme byť primárne kancelárskym developerom a zatiaľ sa na projekte Mlynské Nivy Košická nič nemení. Ostáva stále v zásade kancelárskym projektom.

Čo sa týka najbližších plánov a rozhodnutí, momentálne sa venujeme najmä Novému Apollu, ktoré potrebujeme dostavať a potrebujeme tam doplniť ďalšie metre štvorcové, a najviac práce máme na rezidenciách. Nemáme obrovský tím, ktorý by ešte vedel sedieť na projekte Mlynské Nivy Košická. Prebiehajú tam nejaké veľmi základné administratívne úkony. Mlynské Nivy Košická nie je najväčšou prioritou.

Mlynské Nivy Košická. Zdroj: HB Reavis

Kedy sa teda začnú stavať nové projekty v tejto oblasti?

Závisí to od dĺžky povoľovacieho procesu. Optimisticky sú od EIA po stavebko v Bratislave dva roky.

Čiže sa teoreticky v roku 2024 alebo 2025 spustí výstavba Novej Bottovej?

S ohľadom na to, že Bratislava nové byty potrebuje, by som bol veľmi rád, keby sa to do tých dvoch rokov dostalo „do výroby“. Teda v roku 2023. Realizačne by to potom bolo ďalších 24 až 30 mesiacov. Tak nejako by sme to dnes videli.

A ako to bude s predajom?

Opäť, tak ako to robia iní developeri. Keď budú inžinieringové veci v poriadku, tak by sme spustili predaj.

Teda reálne o niekoľko rokov...

Uvidíme, ako budú trvať veci. Máme volebný rok, uvidíme, čo sa stane potom. Keby sme mohli, predávali by sme zajtra, vôbec by sme to nezdržovali. Sedíme na tom území dosť dlho.

Nesnažili ste sa s Magistrátom, prípadne mestskou časťou otvoriť diskusiu o otvorení Územného plánu, resp. Územného plánu zóny? V prospech úprav vašich urbanistických blokov?

Nevylučujem to, ale zatiaľ nie. Neiniciovali sme žiadnu zmenu zonálky.

Bývalá dočasná autobusová stanica. Ako píše developer, do stanice investoval nemalé prostriedky a recyklovateľné časti sa znova využijú. "Oceľové konštrukcie, stavebné prvky a ďalšie súčasti stanice sú predmetom zmluvy so spoločnosťou, ktorá ich ďalej prepoužije na svojich projektoch, podľa našich informácií, rovnako súvisiacich aj s dopravou," dodáva HB Reavis

Napríklad v prípade voľného priestoru v bloku Nová Bottova – Chalupkova Residence by sa mohla zmeniť výšková regulácia...

Tam neplánujeme otvárať takúto zmenu. Evidujeme a sledujeme iniciatívy mesta v tomto ohľade o spolupráci s nejakými developermi, kde sa hovorí o zmenách funkčného využitia nejakým výmenným mechanizmom. To ale nepatrí do takéhoto územia, zaregulovaného zonálkou. Vy sa pýtate na zonálku, či by sme tam chceli nejako meniť výšku. Ale nie, výšky, ktoré sú v EIA, sú fixované na limity, ktoré sú v zonálke. Nie je ambícia prekračovať to alebo renegociovať výšky.

HB Reavis tak už nemá záujem v tomto území stavať žiadnu novú najvyššiu budovu Bratislavy?

Vždy, keď si prečítam, kde by podľa vás mala byť najvyššiu budova v Bratislave, tak mi srdce zaplesá a nalejem si pohár vína (smiech). Viete, o ktorom pozemku hovorím. Už trikrát ste písali o Rybe. Mne by sa to páčilo pri Dunaji, bolo by to super.

Ako to teda vyzerá s Rybou?

Ja na Rybe aktuálne nerobím, som zodpovedný za oblasť Nív a „resi-business líniu“. Takže neviem. Ale Rybu samozrejme vnímame. Teraz hovorím viac za seba ako za firmu, ale úplne sa s vami stotožňujem, že tam by bol super najvyšší barák v Bratislave. A viem si predstaviť, že by mohol mať rôzne funkcie, vrátane bytovej.

"...Rybu samozrejme vnímame... úplne sa s vami stotožňujem, že tam by bol super najvyšší barák v Bratislave."

Existujú ešte reálne úvahy HB Reavisu o bytoch niekde inde?

Vieme si predstaviť v bloku smerom ku Košickej, ktorý voláme MND, že tam by sa nejaká bytová funkcia hodila. Nie sme tam ale sami, sú tam viacerí vlastníci.

Nevlastní ten priestor developer Apollo Residence?

Aj ten, aj ďalší vlastníci. Je to o zlaďovaní množstva záujmov. Tam si ale viem predstaviť mix funkcií, vrátane bytovej.

Územný plán zóny Chalupkova tam umožňuje výškovú budovu.

Umožňuje, ale nebavíme sa o dominantách typu Klingerka. Bavíme sa o 60-70 metrov vysokej budove, ako je to zaregulované v ÚPN-Z. To si viem predstaviť, ale bez toho, aby to dnes malo nejaké kontúry. Ak by sme sa ale s partnermi, susedmi, na niečom dohodli, tam vám dáme určite vedieť. Zatiaľ sa ale koncentrujeme na tieto dva produkty.

Máte nejakú dlhodobú ambíciu, kam sa chcete v rámci bratislavského rezidenčného trhu dostať? Chcete sa skôr zameriavať na menší počet kvalitných projektov, alebo sa chcete prepracovať medzi kľúčových bratislavských rezidenčných developerov?

Budeme sa primárne profilovať ako office developer, aj na ostatných trhoch. Keďže ale máme na bratislavskom trhu v landbanku rôzne územia, kde územnoplánovací regulatív s touto funkciou počíta, tak sa nad tým budeme zamýšľať. Ale to je opäť o tom, čo hovorím za seba a čo za firmu. Za svoju rezidenčnú líniu by som samozrejme chcel rozvíjať byty, ale dôležité je, čo chce firma. Dnes to rozhodne nie je o tom, že by sme teraz chceli „naváľať“ stovky bytov a atakovať číselne počtom dodaných bytov veľkých rezidenčných developerov. To nie.

Po tom všetkom, čo sme v tom území umiestnili, a môže sa nám to páčiť viac, alebo menej, a roky sme sem dávali funkciu kancelárií, teraz sme sem priniesli dopravu, služby a obchod, tak byty patria do tej rovnice či mixu. V nejakom rozumnom zastúpení. Myslíme si, že by sme to mali doplniť.

Rozhovor bol autorizovaný. Respondent urobil v odpovediach úpravy bez zmeny pôvodného zmyslu odpovede.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.