Adrian Gubčo 18.03.2019 10:10

V Devínskej Novej Vsi vznikne Slnečný vrch

V mestskej časti Devínska Nová Ves by mohol vzniknúť jeden z najväčších rezidenčných projektov v Bratislave. Spoločnosť Slnečný vrch, s.r.o., blízka developerovi Junis Development, predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) zámer obytného súboru Slnečný vrch I, v rámci ktorého by sa mala táto mestská časť rozšíriť o celú novú štvrť.

Zdroj: Slnečný vrch, s.r.o. / EIA

Projekt sa nachádza v severnej časti Devínskej Novej Vsi, v oblasti známej ako Blížne Zamajerské, teda „za traťou“. Severnú hranu pozemku developera a zároveň hlavnú prístupovú komunikáciu tvorí Ulica Janá Jonáša, zo západu by mal vzniknúť projekt Slnečný vrch II od iného developera. Z východu a juhu sa nachádza poľnohospodárska pôda.  

Prostredie sa vyznačuje najmä nízkopodlažnou zástavbou rodinných domov, hoci v poslednom období začínajú vznikať smerom k areálu Volkswagenu aj bytové domy s neveľkou podlažnosťou. Každopádne však Slnečný vrch I prinesie výrazné zväčšenie mierky, tak hmotovej, ako aj objemu bytov, čo prispeje k mimoriadnemu nafúknutiu tejto časti Devínskej.

Urbanistická štruktúra je tvorená koncentrovaním hustejšej polyfunkčnej zástavby okolo uzlového priestoru, nadväzujúceho na hlavnú komunikáciu, ktorá prepojí Ulicu Jána Jonáša s budúcim developmentom (Slnečný vrch II), a postupne sa rozvoľňujúcej zástavby smerom k okrajon zóny. Uzlový priestor alebo námestie tvorí kľúčový verejný priestor, ktorý voľne prechádza do ďalšieho významného priestranstva v podobe parku. Okrem uzlového priestoru sa bude občianska vyybavenosť nachádzať len v niekoľkých domoch, ktoré budú založené na podnoži, s cieľom vytvoriť charakter mestskej ulice.

Vzhľadom na rozsah projektu a plánovaný postup realizácie bol celý rozdelený na šesť častí (A-F). V podstate monofunkčné sú časti A (bývanie) a F (park), do veľkej miery aj B a C (rezidenčné) s kombináciou doskových a bodových bytových domov, kde je vybavenosť smerovaná len do hlavnej komunikačnej osi. Väčší rozsah vybavenosti je v časti D a E, kde sú aj najmohutnejšie bytové a apartmánové domy s maximálne jedenástimi nadzemnými podlažiami.

Celkovo by malo v projekte vzniknúť 466 bytov a 147 apartmánov, čím sa development zaradí medzi stredne veľké bratislavské projekty. Okrem toho by sa tu malo nachádzať 3.290 metrov štvorcových obchodných priestorov a 890 metrov štvorcových kancelárií. Všetky tieto funkcie budú obslúžené celkovo 1.092 parkovacími miestami, z toho bude 749 v pozemných garážach, zvyšok na teréne prevažne po obvode komunikácií. Odhadovaný počet obyvateľov je viac ako 1,5-tisíc.

V tejto fáze je ešte zbytočné hodnotiť architektúru, keďže dostupné vizualizácie predstavujú viac hmotovku návrh s oknami ako čosi konkrétne. Na druhej strane, architekti projektu – kancelária R.A.U. – sú už viacmenej za zenitom, preto možno sotva očakávať nejakú špičkovú úroveň. Iná je otázka urbanistickej štruktúry, a v tomto smere sa na návrh pozerám kritickejšie. Hoci niektoré princípy sú dobré (vznik prepojených verejných priestorov námestia a parku, kde má námestie potenciál skutočne koncentrovať život v zóne), ako taký mi Slnenčný vrch I pripadá na nesprávnom mieste.

V dotyku s existujúcou zástavbou pôjde o radikálny zásah. Prostrediu by azda svedčila hustejšia zástavba menšej mierky s menším objemom voľných zelených plôch medzi domami, zato s dobre prístupným centrálnym parkom s adekvátnym rozsahom. Takýmto spôsobom by zóna lepšie nadviazala na okolité štvrte. Projekt je však očividne v súlade s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy, takže developer je v plnom práve development takto navrhnúť aj vybudovať.

Zdroj: Slnečný vrch, s.r.o. / EIA

Kedy sa začne samotná výstavba, ešte známe nie je. Projekt musí okrem kladného posúdenia vplyvov na životné prostredie získať aj kladné stanovisko Magistrátu, ktorý po novom začína podrobnejšie skúmať jednotlivé zámery. To by mohlo proces natiahnuť, do hry vstupuje aj miestna samospráva. Preto neočakávam realizáciu prvej fázy skôr ako v roku 2020.

Nech už projekt vznikne v akejkoľvek podobe, s ohľadom na lokalitu a rozsah pôjde o jeden z dostupnejších projektov v rámci Bratislavy. Tie vznikajú zatiaľ takmer bez výnimky v okrajových polohách mesta, keďže pozemky v centrálnejších častiach metropoly sú drahé, čo determinuje cenovú politiku developerov.

Ak majú vznikať dostupnejšie byty aj v centre, ostáva jediná možnosť – vstup mesta do bytovej politiky v podobe výstavby vlastných komunálnych bytov. Či toto v dohľadnej dobe nastane, je nateraz otázne.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.