Adrian Gubčo 28.06.2022 12:51

River Park 2 čaká na povolenia, dátum spustenia výstavby ostáva nejasný

Nábrežie Dunaja je najexkluzívnejšou časťou Bratislavy pre bývanie a akýkoľvek zámer v jeho blízkosti vyvoláva kontroverzie. O to viac to platí, ak je daná časť nábrežia spájaná so spomienkami na predošlú rekreačno-kultúrnu funkciu. To je prípad pokračovania projektu River Park, ktorý sa len veľmi pomaly blíži k zisku potrebných povolení. Nové územné konanie pre časť CPR-A sa začína len teraz.

Zdroj: Cresco Real Estate

Pri spätnom pohľade je pokračovanie transformácie nábrežia v podobe ďalšej časti projektu River Park asi najdiskutovanejším developmentom v Bratislave. K prvým úvahám o doplnení nových funkcií do územia došlo už takmer pred dvomi desaťročiami. V lete roku 2005 mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo predaj budov bývalého Parku kultúry a oddychu (PKO) spoločnosti Henbury Development, ktoré otvorilo možnosť búrania areálu. To vyvolalo protesty časti verejnosti, preto sa prvé búranie v roku 2009 zastavilo. Ľudia vtedy dokonca hliadkovali pred budovou, aby zabránili búracím prácam.

V roku 2011 vtedajšie vedenie mesto vstúpilo s developerom do súdneho sporu o vrátenie budov. Ten zastavilo ďalšie vedenie dohodou s investorom, v rámci ktorého boli budovy PKO definitívne odpredané. Verejnosť vtedy pohoršila suma – jedno euro – developer však prisľúbil, že zrevitalizuje celé nábrežie až po Most Lanfranconi a v rámci polyfunkčného súboru vybuduje planetárium a mediatéku. V roku 2016 sa začalo búranie PKO a čoskoro na to sa spustilo aj povoľovanie nového developmentu v podobe posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Dnes, po približne piatich rokoch, sú developeri – Henbury sa transformovalo na WOAL s.r.o., v ktorom majú účasť firmy J&T Real Estate a Cresco Real Estate – od výstavby ešte ďaleko. JTRE rozvíja časť CPR-C a CPR-B (River Park 2), teda polyfunkčný komplex a planetárium bližšie k prvej časti River Parku. Cresco Real Estate nadväzuje časťou CPR-A, ktorá má vzniknúť v západnej časti pozemku, medzi novým námestím s planetáriom a areálom Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Územné konanie pre východnú časť začalo pred dvoma rokmi, na konci roka 2020 už developer žiadal o stavebné povolenie.

Pri západnej časti je vývoj zložitejší. V októbri 2019 požiadal investor o začatie územného konania, ako však vyplýva z oznámenia na úradnej tabuli stavebného úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, v októbri 2020 podal nový návrh o vydanie zmeny územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Úrad nebol spokojný s podkladmi, preto museli byť tieto opakované dopĺňané. Projekt tak má pred sebou ešte dlhé a náročné povoľovanie. Zdržania sú do istej miery spojené aj so snahou viacerých ľudí a aktivistov jeho prípravu spomaliť.

Svedčí o tom aj pohľad do zoznamu účastníkov konania, medzi ktorými sa nachádzajú viaceré známe mená z aktivistického aj politického prostredia. Mnohým ľuďom sa nepozdáva riešenie verejných priestorov, uvažovaný zánik stromoradia na nábreží, nevybudovanie nábrežnej cyklotrasy a ďalšie aspekty projektu. Časť CPR-A počíta so vznikom štvorice lichobežníkových objektov s maximálne deviatimi podlažiami (najvyššie tri budú ustupovať), kolmých na promenádu. Prepojené budú štvor- až päťpodlažným traktom, rovnobežným s nábrežnou komunikáciou. Medzi objektami vzniknú parkovo upravené átriá. Autorom architektúry je kancelária Bogle Architects.

Časť od JTRE bude svojou štruktúrou a riešením nadväzovať skôr na susedný River Park. Smerom k nábrežiu vzniknú rezidenčné bloky, k ceste zas kancelárske. Oddelené budú vnútorným nádvorím. Kľúčovým verejným priestorom bude námestie medzi CPR-A a CPR-C, do ktorého bude vložená „Dunajská kvapka“, teda planetárium. V parteri jednotlivých domov budú retailové prevádzky, budova orientovaná do námestia zas bude obsahovať mediatéku. Architektúru spracúva kancelária GFI.

Cresco Real Estate plánuje vo svojej časti vybudovať 95 bytov, 161 apartmánov a 663 parkovacích miest. JTRE nadviaže 78 bytmi, 75 apartmánmi, 12,5-tisíc metrami štvorcovými kancelárskych plôch a 844 parkovacími miestami. Pôjde tak o veľký development s rozsiahlymi parkovacími kapacitami, ktoré budú pravdepodobne slúžiť aj pre nájomníkov či obyvateľov susedného projektu.

Zdroj: J&T Real Estate

V tejto chvíli je tak nejasné, kedy sa výstavba River Parku 2 ani CPR-A spustí. Je takmer isté, že vydanie rozhodnutí skomplikujú námietky aktivistov, preto sa konania predĺžia kvôli odvolaniam. WOAL s.r.o. pôvodne predpokladal, že komplex vznikne už v rokoch 2019-2021, teraz o termínoch otvorene nehovorí ani jeden z developerov. Spustenie výstavby v roku 2023 nemusí byť vylúčené, stále ale môže ísť o optimistický termín.

Súčasťou nábrežia tak bude ešte nejakú dobu rozsiahly voľný priestor, pozvoľna chradnúci, prípadne využívaný na parkovanie. Nahradiť ho má nadštandardný projekt – keďže byty v River Parku budú nepochybne spadať do tej najvyššej kategórie bývania. Developeri sa pred časom netajili tým, že by tu radi videli niektoré z najlepších bytov v meste. Na tomto pláne sa pravdepodobne nič nezmenilo, práve naopak. Mnohé z prémiovejších lokalít v centrálnej Bratislave sa práve urbanizujú, takže v čase uvedenia River Parku 2 a CPR-A na trh už nemusí byť prítomná taká konkurencia.

Čo sa týka dopadov na mesto, nový development nepatrí ani zďaleka k tomu najlepšiemu, čo sa dalo z územia vyťažiť. Luxusný duch projektu bude len sotva vytvárať pocit vítajúceho a inkluzívneho verejného priestoru, podobne, ako to je v prvej etape. V tomto možno súhlasiť s aktivistami, že hoci pôjde o verejne prístupný priestor, v porovnaní s predošlým stavom ide o určitú formu privatizácie nábrežia. Verejnú funkciu totiž nahradia byty, kancelárie a zariadenia, dostupné len pre vyššie príjmové skupiny.

Riešením mali byť planetárium a mediatéka, to je však málo. Nábrežie je mimoriadne vzácne územie, preto bolo v minulosti dotvárané významnými verejnými stavbami – Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, v podstate aj Slovenským národným divadlom. K Dunaju je obrátená aj niekdajšia Vládna budova (predtým Korpskommando, dnes Filozofická fakulta UK), dvojica ministerstiev, uvažovalo sa tu dokonca aj s umiestnením budovy parlamentu. Dnes je samozrejme preferovaný polyfunkčný prístup, to ale neznamená, že by tu už ďalšie verejné stavby nemali vznikať.

Týka sa to aj lokality River Parku 2 a CPR-A. Pôvodné PKO bolo do istej miery provizórnou stavbou, nevhodnou pre organizáciu veľkých kultúrnych podujatí na vysokej úrovni. Zánik jeho budov preto veľkou stratou nie je. Dôležitý bol skôr jeho potenciál priniesť do územia život a prílev všetkých skupín obyvateľstva. Na to sa malo nadviazať aj v novom developmente. Nakoniec sa ale žiadna nová porovnateľná kultúrna sála (alebo iná obdobná funkcia) nekoná, čo je celospoločenským zlyhaním (vrátane aktivistov).

Pozitívom je, že developeri sú viazaní istými dohodami a dnes nie je dôvod predpokladať, že by ich nemali splniť. Do veľkej miery je to aj v ich záujme. Vzniknúť tak môže kultivovanejšie nábrežie, nová promenáda, súčasná architektúra (ktorej úroveň ale teraz ešte nemožno hodnotiť, takže to nemusí byť výhra), niekoľko stoviek bytov a apartmánov najvyššieho štandardu, pracoviská a menšie atrakcie, ktoré sa ale budú nepochybne promovať na celobratislavskej úrovni.

V ideálnom prípade však mohol nový nábrežný development napraviť všetky nedostatky prvej etapy a vytvoriť atraktívne miesto pre širokú verejnosť, ktoré bude viac než dôstojnou náhradou PKO. To sa pravdepodobne nestane. Aj naďalej tak bude kontroverzným projektom, čo sa ním bude niesť aj dlho po dokončení. Otázkou ostáva, kedy to bude. Dnes to nie je možné zodpovedne odhadnúť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.