Adrian Gubčo 03.02.2022 14:03

Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie bude dokončená v lete tohto roka

Po dlhých rokoch – ba až desaťročiach – bude tento rok konečne stavebne dokončená rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Kotevná slovenská kultúrna inštitúcia, sídliaca v ikonickom komplexe na nábreží Dunaja, tak získa výrazne väčšie a kvalitnejšie priestory. Hoci v plnej prevádzke, aj s vybavenými interiérmi a prvými výstavami, bude až neskôr, už tento rok by sa mala začať zrekonštruovaná časť galérie sprístupňovať verejnosti.

Aktuálny postup pri rekonštrukcii hlavného komplexu Slovenskej národnej galérie (SNG) v centre Bratislavy, spoločne s plánmi na rok 2022, predstavilo vedenie SNG v rámci tradičnej novoročnej tlačovej konferencie. Ako konštatujú zástupcovia SNG, „...rekonštrukcia areálu národnej galérie vstupuje do posledného roku. Ukončenie jej stavebnej časti je naplánované na leto 2022.“ Ukončený tým bude proces, ktorý sa započal v podstate už v roku 2001. V tom čase bolo z dôvodu havarijného stavu uzavreté Premostenie SNG, najznámejšia súčasť komplexu a do istej miery jeho symbol.

Vtedajšie vedenie usporiadalo dvojicu architektonických súťaží, v ktorých sa nakoniec presadila kancelária Architekti BKPŠ. Ich koncepcia citlivo nadväzovala na architektúru staršej časti galérie, tvorenej barokovými Vodnými kasárňami, ako aj nových prístavieb od legendárneho architekta Vladimíra Dedečka. Samotný Dedeček tieto nové zásahy s autormi konzultoval. Proces prípravy rekonštrukcie však trval dlho – zmluva so zhotoviteľom stavby bola podpísaná na konci roka 2015 a následne mu bolo odovzdané aj stavenisko. Stavba bola následne viackrát zdržaná, pôvodný plán – dokončiť stavebné práce do konca roka 2019 – sa tak nepodarilo naplniť.  

Až v týchto mesiacoch sa práce dostali do cieľovej rovinky. Zhotoviteľ dokončuje nádvorie, novú knižnicu SNG, umiestnenú pod Premostením, nové pasáže, ktoré prepoja areál galérie s mestom, alebo priestor v susedstve s Administratívnou budovou a novým objektom Depozitáru SNG. Čo sa týka interiéru, dokončuje sa nové átrium, veľkorysý priestor v západnej časti komplexu, ktorý vznikol nahradením pôvodného amfiteátra. V Premostení zostáva obložiť interiér v galériách s pohľadom na Dunaj a položiť parkety, v Administratívnej budove sa budú klásť koberce, vo Vodných kasárňach bola položená podlaha z terazza.

Komplex tak bude už onedlho pripravený na nasťahovanie sa celej veľkej inštitúcie. Tak ako je s dôrazom na kvalitnú architektúru riešený exteriér stavieb, má mať vysokú úroveň aj interiér. „Tento rok budeme súťažiť dodávku vonkajšieho a vnútorného interiéru, verejné obstarávanie bude zverejnené 31. januára 2022 [tlačová konferencia sa konala 27. januára – pozn. autora],“ hovorí riaditeľka SNG, Alexandra Kusá. „Nové zariadenie sa týka všetkých – návštevníckych, spoločenských, ale aj administratívnych a odborných pracovísk, čo predstavuje 28-tisíc m² plochy. Predpokladaná hodnota zákazky bola po posúdení Útvaru hodnoty za peniaze stanovená na 2.880.000 eur bez DPH.“

Podobu interiéru stvárnia takisto Architekti BKPŠ. Projekty sú už vypracované a čo-to sa už dostalo aj na verejnosť. Zverejnená bola rámcová podoba vstupného lobby, knižnice, kníhkupectva či kaviarne v dotyku s nádvorím galérie. „Vizualizácie sú vytvorené na základe projektu, takže funkčne a položkovo sú záväzné,“ pripomína A. Kusá. „Konkrétne kusy sa budú odvíjať od výsledkov verejného obstarávania. Kvalita a farebnosť by však mala byť taká, akú predpisuje projekt.“

Problémom, ktorý zatiaľ nie je celkom vyriešený, je hlavný vstup a jeho okolie. Koncepcia SNG totiž ráta s vytvorením série prepojení naprieč celým mestským blokom. Návštevníci budú areálom prechádzať prostredníctvom pasáží, ktoré ich prevedú až k novému uvažovanému priestranstvu – pracovne nazývanému Námestie Karola Vaculíka (po bývalom zaslúžilom riaditeľovi SNG) – kde bude umiestnený aj hlavný vstup do galérie. Nachádza sa na nádvorí medzi galériou a hotelom Carlton. Dnes sú tu umiestnené nevzhľadné garáže, zásobovací prístup do hotela a celá plocha je predelená múrom.

To všetko je potrebné odstrániť a prebudovať, aby mohlo vzniknúť atraktívne verejné priestranstvo. „Spomínané garáže sú v majetku Starého mesta, jeho vedenie plán na revitalizáciu tohto priestoru víta, uvidíme, ako tomu bude priať byrokratický kolotoč,“ popisuje aktuálny stav riaditeľka SNG. V prípade hotelovej časti je situácia o čosi zložitejšia. „Na odpoveď z hotela Carlton stále čakáme, je to pre nás dosť dôležité, keďže teraz je pri hlavnom vstupe ich skládka odpadu.“

Ostáva len dúfať, že sa tieto problémy podarí vyriešiť v priebehu tohto roka. Každopádne, SNG otvorene hovorí o pláne na otvorenie a predstavenie areálu. Čo však môžu návštevníci očakávať, keď ešte nebude galéria vybavená interiérmi ani exponátmi?

Budúca knižnica SNG pod Premostením

Ako vysvetľuje Alexandra Kusá, verejnosti chce galéria ešte pred plným vybavením predstaviť už len samotnú rekonštrukciu. „Opäť deklarujeme plán sprístupniť budovu aj bez interiéru a stálych expozícií, pretože by sme radi verejnosti prezentovali rekonštrukciu ako tému, ukázali stavbu aj mechanizmus galérie, a to prostredníctvom prehliadok, lektorských výkladov, atraktívnych programov a iných kreatívnych a vzdelávacích aktivít,“ hovorí.

Súvisí to s rozšírením pôsobnosti galérií, nadväzujúcim na všeobecný posun v ich vnímaní ako kultúrno-spoločenských inštitúcií. „Národná galéria v 21. storočí – to nie sú iba výstavné siene – to je aj priestor a zároveň nástroj určený na kultiváciu spoločnosti, a práve na túto úlohu sa v prvej fáze chceme zamerať.“

Čo všetko bude otvorené a sprístupnené, ešte nie je špecifikované. Do veľkej miery sa to odvíja aj od postupu procesu kolaudácie a súvisiaceho sťahovania – čo galéria musí okrem sprístupňovania areálu návštevníkom predovšetkým riešiť. „Ak pôjde všetko dobre, letné mesiace budú vyhradené procesu kolaudácie a príprave na sťahovanie zbierok – tie sú už dlhodobo v provizórnych priestoroch a je to pre nás priorita,“ zdôrazňuje riaditeľka SNG. „Naše personálne kapacity nie sú zatiaľ dimenzované na obhospodarovanie tak rozsiahleho areálu, každopádne požiadavky voči budúcej prevádzke sú zadefinované, uvidíme aké možnosti bude mať rezort.“

K priestorom, ktoré sa určite ešte neotvoria, patrí aj Nádvorie SNG, kedysi veľmi populárne miesto pre oddych v centre mesta. „Nádvorie SNG však ešte nebude môcť byť verejnosti voľne dostupné po celý čas kvôli bezpečnostným pravidlám,“ zdôvodňuje Kusá. Lepšie by na tom mohli byť pasáže cez areál a prvé prevádzky, ktoré tu majú byť umiestnené. „Opäť, ak bude areál skolaudovaný, tak určite. Aspoň tie, ktoré nepotrebujú súčinnosť tretích strán. Rokujeme s hotelom Carlton aj o pasáži Štúrova – Lodná, uvidíme, ako sa majitelia k tejto ponuke postavia.“ Dávnejšie sa hovorilo o tom, že by lokálne prevádzky mohli súvisieť s umením.

Napokon ostáva otázka, kedy sa začnú riadne výstavy, prípadne či už existuje ich harmonogram. „Takto ďaleko ešte v našich úvahách nie sme,“ pripúšťa Alexandra Kusá. „Čaká nás kolaudácia, potom zabezpečenie interiéru, potom zabezpečenie stálych expozícií, paralelne sa budeme učiť používať novú zložitú budovu a na naše pomery rozsiahly areál. Keď bude jasné toto všetko a hlavne, keď budeme mať garantovaný spôsob ako budeme prevádzku areálu a výstavy financovať, vtedy zverejníme ich plán. Neznamená to však, že nad tým neuvažujeme, ale je to skôr v akademických a „snových" reláciách, než v produkčnej realite.“

Každopádne, Bratislava a Slovensko sú naozaj len krôčik od toho, aby sa dočkali zmodernizovanej Slovenskej národnej galérie. Už v súčasnom provizórnom stave ide o modernú a atraktívnu inštitúciu, ktorá dokáže zaujať množstvo záujemcov o umenie a kultúru a otvoriť spoločenskú debatu. Po dokončení rekonštrukcie a plnom nábehu sa z nej stane špičková galéria aj v medzinárodnom meradle, sídliaca v dôstojných a v mnohých ohľadoch výnimočných priestoroch.

Prebudovať ešte ostáva nádvorie od Hviezdoslavovho námestia. Sem je orientovaný aj hlavný vstup do galérie

Rekonštrukcia SNG je v mnohých ohľadoch, napriek ťažkému priebehu, inšpiratívny príbeh. Dôležité je, že sa pri jej plánovaní dbalo predovšetkým na vysokú kvalitu návrhu a projektu, otvorenosť smerom k užívateľovi, multifunkčnosť a v neposlednom rade aj na úctu k architektonickému dedičstvu. Vďačiť za to možno najmä faktu, že nad projektom bdela inštitúcia na vysokej kultúrnej úrovni, ktorá aktívne pracovala na tom, aby bola atraktívnou, komunikovala súčasným jazykom a dobre dotvárala mesto. Nejde o žiaden chradnúci relikt minulosti, ale o moderného aktéra v tvorbe lepšej Bratislavy.

Ide stále o pomerne výnimočný prípad medzi verejnými inštitúciami na Slovensku (našťastie nie ojedinelý). SNG v rámci veľmi obmedzených možností dbá o svoj majetok a aktívne hľadá možnosti, ako ho zveľadiť. Nevyhýba sa spolupráci so súkromným sektorom, pokiaľ je to v záujme rozvoja kultúry a sprostredkovania umenia verejnosti. Zároveň sa aj usilovne snažila, aby maximalizovala úžitok zo svojho bratislavského areálu. Ten bude po novom nielen galériou, ale aj miestom pre relax, rekreáciu, spoločenské podujatia alebo vzdelávanie.

V tom spočíva zásadný rozdiel, prečo sa podarilo tu zachovať výnimočné architektonické dielo a inde je to problém. Komplex mala v rukách inštitúcia s jasnou víziou, ako ho uchopiť a prispôsobiť požiadavkám 21. storočia. „Obetovala“ pritom niektoré pôvodné súčasti (amfiteáter, zelené nádvorie), o to lepší sa však črtá výsledok. K areálu nezachováva pietnu úctu, ale modifikuje ho tak, aby vyhovoval očakávaniam. Aj vďaka tomu bude z galerijného komplexu s najväčšou pravdepodobnosťou raz národná kultúrna pamiatka – kým z iných modernistických súborov, ktoré sa nedokázali vhodne adaptovať, nie.

Ich smolou je, že v momente, kedy bolo jasné, že majú pred sebou beznádejné chátranie, nenašiel verejný sektor, možno aj po tlaku zainteresovanej verejnosti, iniciatívu, aby ich prebral a zveril dostatočne osvietenému prevádzkovateľovi. Mohlo to dopadnúť jediným spôsobom: že sa dostali do stavu, kedy ich získali súkromní investori, ktorí potrebujú svoje investície zhodnotiť. Nie je ich chyba, že sa budovy dostali do takého stavu, rovnako ako nie je ich úloha, aby v protiklade so svojim predmetom činnosti tieto objekty opravovali, ak to nedáva ekonomický zmysel. Pokiaľ ani v tomto momente verejný sektor neurobí nič (vrátane vyhlásenia za pamiatku), nedá sa nič iné robiť – tieto budovy musia padnúť.

Našťastie, v prípade SNG sa to nestalo. Galéria odolala aj tlakom, ktoré žiadali zbúranie Premostenia, a teraz prenáša celý areál do 21. storočia. Ide o jeden z tých projektov, ktoré v najbližšej dobe najviac obohatia Bratislavu a zároveň opätovne oživia veľké dielo povojnovej architektúry. Presne takto má vyzerať kvalitná práca verejnej inštitúcie. Je to inšpirácia a poučenie do budúcnosti: pokiaľ sa majú zachovať a do života vrátiť niektoré veľké diela minulosti, musí ich mať v rukách verejný sektor a dostatočne zrelá a dobre vedená inštitúcia.  

Fotografie z 2.2.2022. Pozrite si priebeh rekonštrukcie SNG vo fotoalbumoch. 

Pozrite si fotoalbum z aktuálnych prác na rekonštrukcii SNG priamo od Slovenskej národnej galérie. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.