Adrian Gubčo 05.08.2020 16:45

Ako môže vyzerať nové centrum Petržalky?

Príprava výstavby predĺženia Petržalskej električkovej radiály napreduje a Hlavné mesto avizuje, že termín dokončenia – koniec roka 2023 – zatiaľ stíha. Otvorenie novej trate zásadne zmení nielen dopravu na najväčšom slovenskom sídlisku, ale aj jeho budúci rozvoj. Pre výstavbu by sa mohli odomknúť nové rozsiahle plochy, predovšetkým územie medzi Rusovskou cestou a Romanovou, kde vznikne nové centrum Petržalky.

Zdroj: A.M. Architects

O možnosti umiestnenia centrálnej zóny Petržalky v tomto území sa hovorí už od počiatkov tvorby sídliska – na pravom brehu Dunaja mala totiž vzniknúť komplexná mestská štvrť, ktorá by obsahovala plnú vybavenosť a uzlové verejné priestory, medzi ktorými malo dominovať práve územie v ohybe Chorvátskeho ramena južne od Rusovskej cesty. Rameno tu malo byť dokonca rozšírené, aby priestor lepšie dotváralo.

Výstavba mala prebehnúť po dokončení prvej línie bratislavskej rýchlodráhy, teda metra, k čomu nikdy nedošlo. Po páde bývalého režimu sa koncepcia riešenia hlavnej dopravnej osi menila, stavebná uzávera však platila aj naďalej. Dnes je jasné, že tadiaľto pôjde električka, ujasnené je aj jej trasovanie, technické detaily a osadenie súvisiacej infraštruktúry. Aj preto sa začína aktívnejšie pracovať na príprave nového developmentu.

Developer IURIS Grup, ktorý v Bratislave stojí za viacerými vydarenými projektami – zo starších realizácii možno spomenúť polyfunkčný komplex Octopus Habitat, z aktuálnych N!do, ktoré za svoju príťažlivú architektúru dostalo CEZAARa (Cenu za architektúru), tu už niekoľko rokov pracuje na kreovaní ucelenej štvrte s bývaním aj vybavenosťou. Na riešenie zóny dokonca vyhlásil internú architektonickú súťaž, v ktorej, podľa všetkého, zvíťazila kancelária A.M. Architects.

Developera som oslovil s viacerými otázkami, nanešťastie, odpovede som sa nedočkal. Informácie o počte bytov, rozsahu kancelárií a obchodov, výškach objektov alebo nových službách, vybavenosti a atrakciách tak nie sú známe. K potvrdeným faktom patrí len toľko, že pozdĺž Chorvátskeho ramena ostane zachovaná dostatočne široká zelená plocha, kde vznikne líniový park s viacerými zónami. Prvá z nich – detská – je už dokončená. Okolie električkovej trate sa zas premení na mestský bulvár s električkami, cyklodiaľnicou, stromoradiami a aktívnym parterom v celej dĺžke.

Existujúce a ešte nie definitívne vizualizácie zobrazujú aj niekoľko výškových budov. Vymedzovať budú vstupy do zóny a umiestnené budú v blízkosti križovatiek a zastávok verejnej dopravy, čo je z hľadiska komponovania mestského priestoru a umiestňovania dominánt ideálne. Dá sa predpokladať, že južne umiestnená veža bude mať rezidenčnú funkciu, ďalšie relatívne vysoké bytovky vyrastú pozdĺž ulice a smerom k ramenu sa budú znižovať. Nižšie by mali byť aj budovy medzi bulvárom a existujúcou zástavbou na Rovniankovej ulici.

Príprava projektu ešte určitý čas zaberie – developer by mal mať v tejto chvíli schválený investičný zámer, čo je skutočne len prvý krok. Definitívna nie je ani podoba budov, do projektu sú údajne prizývané aj ďalšie architektonické kancelárie, ktoré majú skúsenosti s výškovými budovami. Výstavba si nakoniec musí počkať na dokončenie električkovej trate, reálna tak bude až po roku 2023. Petržalka si na svoje nové centrum musí určitú dobu počkať.

Zdroj: A.M. Architects

Jeho realizácii môže okrem električky brániť ešte čosi – odpor verejnosti. Ten je v Petržalke prítomný takmer pri každom zámere (azda s výnimkou nákupných centier a supermarketov), bez ohľadu na jeho kvalitu a prínos. Doterajšie skúsenosti s plánovaním tzv. Centrálneho rozvojového koridoru, teda pásu tiahnuceho sa naprieč sídliskom pozdĺž trate, naznačujú, že problém nastane aj v tomto prípade.

Hlavné mesto sa totiž už dlhodobo snaží celé územie lepšie zaregulovať, čo je osvietený prístup – kým v mnohých iných prípadoch totiž verejný sektor vývoj len dobieha, tentoraz mu chce predchádzať a vopred zabezpečiť v území dodržiavanie verejného záujmu. Preto vypracovalo urbanistickú štúdiu, ktorá je podkladom pre zmenu Územného plánu. Ten dnes umožňuje v lokalite výstavbu, no nie v takej kvalite. Navyše, túto štúdiu otvorene a transparentne konzultovalo s odborníkmi a dalo ju na vyjadrenie aj laikom.

A práve tu nastal problém. Bez ohľadu na príkladný prístup mesta (za minulého a do istej doby aj súčasného vedenia), snahu o hľadanie vhodnej formy urbanizácie priestoru, zmenšenie mierky a záťaže, ekologizáciu riešení aj otvorenosť ku kompromisu, verejnosť akékoľvek debaty odmietla. Pre mnohých ľudí je akákoľvek forma výstavby neprípustná, další žiadajú len výstavbu občianskej vybavenosti a verejných budov – a to bez akéhokoľvek zmysluplného ekonomického modelu. Korunu tomu nasadili miestni poslanci, ktorí si schválili populistické a neodborné uznesenie, zakazujúce výstavbu bytov a komerčnej vybavenosti.

Priestoru možného budúceho centra by sa to nemalo až tak týkať, kedže toto by malo byť v súlade s Územným plánom a investor si určite nebude sťažovať situáciu tým, aby robil zásahy nad jeho rámec a čakal ďalšie roky na jeho zmeny. To však neznamená, že povoľovanie jednotlivých stavieb sa nebude komplikovať petíciami, odvolaniami a obštrukciami.

V takýchto situáciách by mala vystúpiť silná odborná autorita, ktorá by vysvetlila, že rozvoj priestoru – samozrejme, v adekvátnej kvalite – je v záujme Petržalky a jej obyvateľov. Vloženie nových funkcií, vrátane rezidencií, kancelárií, obchodov či sociálnej infraštruktúry toto sídlisko obohatí, zjednoduší obyvateľom prístup k službám a prispeje k tvorbe sociálneho mixu, čo je ekonomicky aj spoločensky výhodné. Priestor bude využiteľnejší pre oveľa viac ľudí ako dnes, kedy široký nezastavaný pás využívajú v prevažnej miere len psíčkari.

Mesto takúto autoritu má: je ním Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý sa však takmer vôbec nevyjadruje k rozvojovým otázkam, hoci práve to je jeho kľúčová úloha. MIB je aktívny aj v rozvojovom koridore, keďže pripravuje súťaž na riešenie premostení Chorvátskeho ramena. Okrem toho by však mal sebavedomo a odborne vysvetliť, že dobré mesto sa nebuduje odmietaním výstavby v lokalitách, ktoré sú na ňu pripravené, určené a vhodné. Tento postoj by mal komunikovať bez ohľadu na politickú situáciu.

Ticho, ktoré v tomto smere panuje, by totiž mohlo súvisieť aj s výbušnosťou celej témy. Voľby sa blížia a pokiaľ sa výstavba má spustiť až po roku 2023, potom si šikovný politický marketér môže jednoducho vypočítať, že oveľa výhodnejšie je nehovoriť vôbec nič, ako otvárať náročnú komunikáciu smerom k obyvateľom, ktorí sú dnes v téme stratení. MIB by však nemal zabúdať, že je (alebo má byť) autonómnou organizáciou, ktorá si zachováva tvár bez ohľadu na aktuálne vedenie.

Ak ale podľahne politike, potom sa môže stať, že výmena vedenia mesta bude znamenať jeho koniec. Budúci primátor či primátorka by mohla inštitút bez výčitiek rozpustiť a zbaviť sa aj veľkej koncentrácie odborných kapacít, ktoré sa tu zišli. Takú stratu potenciálne mimoriadne užitočnej organizácie si Bratislava – a Petržalka zvlášť – už teraz dovoliť nemôže.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.