Rekonštrukcia Osobného prístavu v centre Bratislavy je témou už niekoľko rokov. Pôvodne plánovaná veľkorysá prestavba objektu na Fajnorovom nábreží, spojená so vznikom hotela, získala triezvejšiu podobu. Napriek tomu sa nedarí získať kľúčové povolenia ani v tomto prípade. Projekt tak naďalej spí.
Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s.
Projektu rekonštrukcie budovy Osobného prístavu v Bratislave chýba aj po rokoch právoplatné územné rozhodnutie. V rámci odvolania proti rozhodnutiu mestskej časti Staré Mesto totiž stále nepadlo rozhodnutie. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré TASR poskytla Simona Parížeková, hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, na ktorý boli od apríla 2024 delimitované kompetencie odborov výstavby a bytovej politiky okresných úradov.
„Územné rozhodnutie zo dňa 24. 3. 2022 bolo vydané stavebným úradom mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, proti ktorému boli podané odvolania, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté. To znamená, že územné rozhodnutie tohto času nie je právoplatné,“ skonštatovala Parížeková.
Spis skončil pôvodne na okresnom úrade ešte v roku 2022 po tom, ako účastníci konania podali odvolanie voči územnému rozhodnutiu vydanému stavebným úradom. S účinnosťou od 1. apríla 2024 však boli kompetencie odborov výstavby a bytovej politiky (vrátane agendy pre územné plánovanie) delimitované na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava (SPaP-LOD) pôvodne predpokladala, že s búracími prácami začne ešte v roku 2019 a s rekonštrukciou v roku 2020. Priniesť má skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia či priniesť pre Bratislavčanov ďalší priestor umožňujúci bližší kontakt s Dunajom. Dlhodobo bola kritizovaná zo strany niektorých aktivistov, podľa spoločnosti je kritika neopodstatnená.
Jedna z občianskych iniciatív napríklad poukazovala na to, že dostavba zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky (NKP) - budovy Slovenského národného múzea i ďalších NKP. Spoločnosť tiež viackrát poznamenala, že výška budovy nedosiahne ani výšku stromov nachádzajúcich sa v blízkosti na nábreží.
Budovu Osobného prístavu v Bratislave dostavali v roku 1969 a čiastočne ju rekonštruovali v polovici 90. rokov 20. storočia. Architektonická súťaž na prvú prestavbu sa konala už v roku 2011, víťazom sa stalo DF Creative Group. Po odpore aktivistov i politikov bol zámer znížený. V roku 2018 vydalo mesto Bratislava k projektu obnovy Osobného prístavu súhlasné záväzné stanovisko, ktoré už zohľadňovalo požiadavky mesta aj aktivistov.
Medzičasom však došlo k výmene projektantov. Aktuálny návrh pripravila kancelária Pio Keramoprojekt. Architektonická úroveň tým viditeľne utrpela, keďže aktuálne riešenie neprebralo zo súťažného v podstate nič.
Medzičasom sa čoraz otvorenejšie hovorí o prestavbe Zimného prístavu, ktorý by mohol prísť o svoju súčasnú funkciu nákladného prístavu. V zmysle Stratégie rozvoja verejného prístavu Bratislava Fáza II by sa práve sem mohol presunúť Osobný prístav, doplnený o marínu. Za týmto materiálom však nestojí SPaP-LOD, ale Verejné prístavy. Stratégie jednotlivých spoločnosti, jednej privátnej, druhej štátnej, sa v tomto prípade nemusia zhodovať.
Ak by ale naozaj Osobný prístav napokon vznikol v Zimnom prístave, objekt na Fajnorovom nábreží by ani zďaleka nemusel byť taký veľkorysý. Namiesto toho by sa mohlo uvažovať o komornejšej rekonštrukcii alebo dokonca asanácii a uvoľnení plochy v prospech verejného priestoru. Išlo by rozhodne o prospešný krok, keďže Fajnorovo nábrežie je dnes zanedbaným územím medzi dvomi zrevitalizovanými úsekmi promenády.
Ľavobrežné dunajské nábrežie zostáva jedným z najcennejších verejných priestranstiev Bratislavy. Jeho úroveň by sa mala dramaticky zvýšiť, aby zodpovedala svojmu významu i potenciálu. Objekt Osobného prístavu má v tomto kontexte zásadnú úlohu. Jeho vhodné uchopenie môže dramaticky zvýšiť kvalitu tejto turisticky i mestotvorne významnej časti metropoly.
(TASR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre