Spoločnosť Západoslovenská energetika (ZSE) pristúpila k hľadaniu podoby svojej novej centrály. Umiestnená by mala byť na Bottovej ulici, na mieste, kde sa dnes nachádza bývalý sklad a jeden z posledných svedkov industriálnej éry Zóny Chalupkova. Definitívna podoba projektu však známa nie je, a to napriek súťaži na developera, ktorú firma usporiadala.
ZSE nie je len významným dodávateľom elektriny a plynu v západnej časti krajiny, ale aj majiteľom veľkých a dôležitých pozemkov v priestore Mlynských nív – najmä v časti, dnes označovanej ako Zóna Chalupkova. V lokalite je firma prítomná už dlhodobo. Počas posledných rokov mohla sledovať transformáciu pôvodného charakteru oblasti, kedy zanikli niekdajšie výrobné areály a nahradené boli súčasnými projektami. Daný vývoj bude pokračovať aj v najbližších rokoch, keďže vo výstavbe alebo v príprave na výstavbu je dnes hneď niekoľko projektov, vrátane viacerých výškových budov.
Firma tak drží veľmi lukratívne parcely, ktoré predstavujú obrovský potenciál pre rozvoj. Je viac ako logické, že to ZSE podnietilo k hľadaniu ich zužitkovania. V území síce chce zostať, koniec-koncov, ide o nový central business district Bratislavy. Inak ale hľadá developera, ktorý by firme ponúkol najviac. Preto ZSE zorganizovalo súťaž, ale nie vyslovene architektonickú. Namiesto toho hľadalo developera, ktorý by najlepšie zužitkoval pozemok firmy na Bottovej ulici. Dnes sa tu nachádza bývalý sklad a taktiež už bývalé kultúrne centrum Design Factory. V budúcnosti bude z juhovýchodnej strany zvierané novou uličkou, ktorá vznikne pri výstavbe projektov Portum a Ister Tower.
Plány na využitie tohto priestoru nie sú žiadnou novinkou. Už v roku 2019 sa objavili správy, že ZSE plánuje drobnú, no cenenú budovu zbúrať. Hodnotnou ju robila architektúra i funkcia. Hoci nejde o národnú kultúrnu pamiatku, sklad z roku 1942 má veľký význam pre vytrácajúcu sa priemyselnú identitu lokality. Ide o jeden z posledných pozostatkov rafinérie Apollo, ak nie o úplne posledný (s výnimkou ropnej záťaže pod zemou). Navyše, po roku 2005 ho oživili architekti a dizajnéri z kancelárie DF Creative Group (vtedy ADOM M Studio) a vytvorili z Design Factory významné miesto na kultúrnej mape Bratislavy.
Kým v roku 2019 sa podarilo funkciu budovu zachrániť a ZSE predĺžilo prevádzkovateľovi stavby nájom, v roku 2021 už bola situácia iná. DF Creative Group sa sťahuje do projektu Dve sýpky v Jarovciach, ktorého súčasťou sú zrekonštruované industriálne priestory. Pre vlastníka sa tak otvára cesta k voľnému narábaniu so skladom – a to aj napriek pôvodnému odporu k deštrukcii, ktorý vyjadrila Slovenská komora architektov, starostka mestskej časti Bratislava – Staré Mesto Zuzana Aufrichtová alebo primátor Bratislavy Matúš Vallo.
DF Creative Group pri svojom sťahovaní už potvrdilo informáciu, že tu vlastník plánuje nový development. Dnes majú tieto vízie o čosi konkrétnejšie kontúry. Podľa prvých predstáv ZSE má smerom k Bottovej (na mieste skladu) vzniknúť firemná centrála, kým k novej ulici bytový dom. Ide o reakciu na Územný plán, ktorá tu predpisuje funkciu „zmiešané územia bývania a občianskej vybavenosti“. Územný plán zóny Chalupkova tu navyše umožňuje umiestniť výškovú dominantu, hoci nie natoľko vysokú, ako sú niektoré z okolitých veží (limitom je 60 metrov). Pre potenciálneho developera tak ide o veľmi dobrú reguláciu.
ZSE oslovilo viacerých popredných developerov. Na otázky YIM.BA nechcel z dôvodu zmluvne viazanej mlčanlivosti odpovedať nikto z najvýznamnejších firiem, to samé je však dôkazom, že na ponuku ZSE reagovali. Jednotlivé spoločnosti si prizvali architektov, ktorí potom spracovali víziu budúcnosti územia. Ani v tomto prípade nie je známe, ktoré tímy sa súťaže zúčastnili. Jedinú výnimku predstavuje kancelária Sadovsky & Architects, ktorá v spolupráci s Marko&Placemakers a Superatelierom pripravila príťažlivý koncept, ktorý počítal so zachovaním bývalého Design Factory.
Skúsení architekti navrhli nadstavanie bývalého skladu kancelárskou hmotou, pričom medzi pôvodnou vrstvou a novou by vznikla prechodná v podobe akejsi poloverejnej terasy. Nová časť by bola tvorená niekoľkými podlažiami technologicky špičkovo vybavených kancelárií, s dôrazom na charakter firmy predovšetkým ekologických a energeticky udržateľných. Bytovka by zas svojou architektúrou zohľadňovala industriálnu minulosť územia, hoci v duchu tvorby kancelárií by bola racionálna a bez zbytočnej extravagancie. Na vízii architekti pracovali s expertami na energetiku aj statiku, aby bolo dané riešenie uskutočniteľné.
Podľa architektov sa však investor rozhodol usporiadať druhé kolo súťaže, v ktorom sa úplne zmenili podmienky. To by totálne narušilo originálny koncept, preto sa rozhodli zo súťaže odstúpiť. Ako k tomu pristúpili iní a ako súťaž dopadla, známe nie je. Reagovať odmietlo aj samotné ZSE, ktoré som oslovil s otázkami.
V každom prípade, objekt bývalého Design Factory s najväčšou pravdepodobnosťou smeruje k zániku. Samotná výstavba v lokalite nie je negatívom, práve naopak. Inovatívny prístup, ktorý predviedli architekti z vyššie zmieňovaného tímu, je však vhodným postupom, ktorý zachováva pôvodné kvality a prináša nové. To presne nové centrum Bratislavy potrebuje. Príležitostí na nadviazanie na historickú identitu lokality nie je veľa, o to významnejšie sú tak zachované relikty minulosti. Navyše, spojenie starej a novej architektúry je krokom k prekonaniu banality, ktorá novému centru Bratislavy do istej miery hrozí.
Vybraný developer vybuduje kancelársku budovu pre účely ZSE a bytovku vo svoj prospech. Nie je jasné, čo bude so súčasným sídlom spoločnosti medzi Dostojevského radom a Čulenovou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa však predá. Hoci aj tu sa nachádza minimálne jeden objekt hodný ochrany a zakomponovania do novej zástavby, pravdepodobnejšia je skôr plošná asanácia a nahradenie novým developmentom. Územný plán zóny predpokladá aj tu vznik výškovej dominanty, ktorá môže mať až 90 metrov. Je to dosť, hoci susedná veža Sky Park Tower ju prerastie o takmer 30 metrov.
Bolo by veľmi vhodné, keby do plánovania v území vstúpilo vhodným spôsobom mesto a konzultovalo prípravu na ďalší rozvoj. Premena pozemkov ZSE predstavuje spôsob, ako narušiť súčasnú „Hradbu 100“, teda sériu podobne vysokých budov v oblasti downtownu. Pri diaľkových pohľadoch je panoráma mesta menej atraktívna a nedotvára metropolu tak pozitívnym spôsobom, ako by mohla. Táto časť mesta potrebuje budovy rozličných výšok, s gradáciou aj jasnými dominantami. K tým pomaly smeruje v podobe Eurovea Tower a možno tretej etapy Klingerky od J&T Real Estate. Teraz ale potrebuje aj niekoľko nižších budov, pričom vhodná zástavba popri Čulenovej môže k príťažlivejšiemu downtownu vhodne dopomôcť.
Mesto má v tomto prípade mäkké aj tvrdšie prostriedky. K mäkkým patrí vyjednávanie a hľadanie vhodného kompromisu, za akých okolností možno budovy znížiť výmenou za iné ústupky pre investora. Tvrdšou cestou je zmena Územného plánu v podobe zavedenia výškovej zonácie. Nejde pritom o úplne vzdialenú perspektívu – zonácia bude totiž predmetom Zmien a doplnkov Územného plánu 09, teda balíka úprav, ktoré budú nasledovať po najbližšom. Teoreticky je táto zmena možná už v roku 2023.
Hlavné mesto zatiaľ neodhalilo svoj pohľad na výškovú zonáciu, hoci sa na jej koncepte už pracuje. Návrh zonácie prešiel príslušnými komisiami pri Mestskom zastupiteľstve a v dohľadnej dobe bude musieť byť zverejnený a predložený na verejné pripomienkovanie. Nepotvrdené náznaky však nasvedčujú, že sa v princípe vychádza z návrhu výškovej zonácie z roku 2016. Ak to je pravda, veľkú kvalitu očakávať nemožno – táto zonácia totiž pracovala s podivným limitom 111 metrov pre výškové budovy, nezohľadňovala terén a do veľkej miery ani jestvujúcu situáciu, kedy veže rástli a pripravovali sa aj mimo určených zón pre výškové budovy. Okrem toho sa operovalo aj s nezmyselnou podmienkou, aby veže nepresahovali výšku Korunnej veže na Bratislavskom hrade.
V každom prípade, ide o tému, ktorej by malo byť venovanej omnoho viac pozornosti. Bratislava je mesto výškových budov. Netreba to odmietať, práve naopak, lepšie je to využiť, prehĺbiť kvalitu, pracovať s developermi a investormi a prezentovať sa výsledkom – teda atraktívnou skyline (panorámou výškových budov), ktorá navonok svedčí o pokrokovosti mesta (bez ohľadu na kritikov, ktorí určite pripomenú, že pokrokovosť sa meria inak). Príležitosťou k tomu sú aj aktuálne aktivity ZSE. Či už nový development na Bottovej alebo na Čulenovej, obe prispejú k tvorbe nového obrazu Bratislavy.
Uvedomiť by si to ale malo nielen mesto, ale aj ZSE samotné. To sa bude tiež prezentovať svojou novou centrálou a výsledkom aktuálnej súťaže. Riešenie, ktoré by zachovalo obľúbenú budovu, kultúrnu funkciu a prinieslo atraktívnu súčasnú architektúru, by pozitívne ovplyvnilo imidž firmy a dlhodobo jej prospievalo. ZSE si toho bolo a je vedomé, ako dokazuje aj pri iných projektoch, napríklad pri "City Hube Landererova", teda nabíjacej stanici pre elektromobily. Bola by škoda, keby práve pri centrále z vysokých nárokov firma povolila.
Pozrite si prezentáciu Sadovsky&Architects o zámere, od 21:34, na YouTube.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre