Filip Hucko 06.09.2023 14:43

Záchrana stavebníctva alebo koniec lesov? Prichádza renesancia dreva, stáva sa betónom budúcnosti

V architektúre prevláda naratív, podľa ktorého je drevo považované za všemocného záchrancu stavebného priemyslu pre jeho potenciál na prechod k udržateľnému stavebníctvu. So širokým využitím dreva prichádzajú aj jeho riziká v podobe zvýšeného odlesňovania. Tu sa zas drevovýstavba stretáva s čiastočným spochybňovaním zo strany verejnosti.

Drevené mesto, nový development v Štokholme. Zdroj: Atrium Ljungberg

Skutočnosť je niekde uprostred. Kritický pohlaď na tematiku je dôležitý, lebo ak má drevo nahradiť menej ekologické materiály, tak je extrémne kľúčové, aby neboli lesy nadmerne zaťažené výrubom. Drevo musí byť zasadené do správneho kontextu tam, kde má naozaj potenciál priniesť pozitívny úžitok. Radi by sme vám preto priblížili aktuálnu situáciu v stavebníctve, predstavili potenciál a hrozby, ktorým stavebníctvo čelí a uviedli ambíciu, ku ktorej je potrebné sa dostať.

Stavebníctvo je vo svojej aktuálnej forme z pohľadu planetárnej kapacity ekologicky vysoko degeneratívna činnosť, ktorá je zodpovedná za približne 40% globálnych CO₂ emisii, má negatívny vplyv na biodiverzitu a podporuje ťaženie obmedzených hornín a materiálov.

Ak chceme v budúcnosti prekvitať ako spoločnosť a spolunažívať s prírodným prostredím, musíme nájsť a implementovať riešenia, ktoré nemajú taký negatívny dopad na životné prostredie. Ak je to možné, tieto riešenia by mali priniesť pozitívny úžitok a prispieť k jeho obnove.

S istotou vieme, že drevo v stavebníctve je a bude čiastočným riešením týchto problémov. Nebude však jediným materiálom, ktorý nám pomôže k tomuto prechodu. Materiály, ktoré budú preferované, by mali niesť podobné prvky - napríklad budú obnoviteľným zdrojom alebo vedľajším produktom (drevo, seno, slama, konope, vlna, podhubie, riasy, atď.). Ďalším kritériom by mala byt dostupnosť jeho lokálnej ťažby, alebo výskyt v prebytku (hlina, kameň), mať schopnosť zadržania CO₂ alebo možnosť recyklácie a upcyklácie materiálu na konci jeho životného cyklu. 

Pokiaľ sa pozrieme do histórie, drevo je overenou stálicou ako jeden z najstarších materiálov, ktoré stavitelia používajú. Tam, kde malo svoje limity, ho nahradil betón, ktorý nám dovolil stavať do výšky, najmä vďaka svojej perfektnej schopnosti zniesť väčšie zaťaženie. Realitou je, že betón je základným stavebným materiálom, ktorý nám už desaťročia ponúka možnosť rýchlo a efektívne formovať mestá a pomáha adaptívne expandovať mestské periférie. Dobrou správou je, že existuje čoraz viac spôsobov, ako vyrobiť betón menej neekologickým (nové substráty a mixy, upcyklácia starého betónu, samoregenerujúci sa betón, utilizácia odpadu ako jeho prísady).

Priestor, kde bola využitá CLT technológia. Autorka: Ema Peter

V súčasnosti nové technológie v oblasti drevostavby začínajú poskytovať podobné príležitosti. Nezriedka ponúkajú aj vlastnostne lepšie možnosti prostredníctvom materiálov, ako je napríklad CLT (Cross-Laminated Timber), DLT (Dowel Laminated Timber) alebo Gluelam. CLT sa označuje ako betón budúcnosti, čo má svoje opodstatnenie. Elementy z CLT majú potenciál zaradiť železobetónové panely v stavebníctve k archaickým prvkom a zároveň dokážu nahradiť podlahové panely.

Ich prefabrikácia a výrobná presnosť urýchľuje samotnú realizáciu projektov na stavbe, nakoľko CNC frézy z nich veľmi presne vyrežú veľkometrážne elementy, ktoré na stavenisku do seba jednoducho zapadajú ako časti zo stavebnice. 

Ďalšiou výhodou CLT materiálu je jeho vlastná požiarna odolnosť. Samozrejme, na rozdiel od oceľovej alebo betónovej budovy je v drevostavbe potenciálnym zdrojom paliva jej samotná konštrukcia. Drevostavby ale môžu byť realizované veľmi bezpečne s ohľadom na bezpečnosť pred požiarom, ak sa k ich projektu a realizácií pristúpi zodpovedne.

CLT môže byť navrhnuté tak, aby vyhovovalo značnej požiarnej odolnosti a na rozdiel od ocele pri vystavení vysokým teplotám zostáva štrukturálne stabilné. CLT panely je možné vyrábať s požiarnou odolnosťou 30, 60 a 90 minút. Normy a regulácie predpisujú používanie ochranných prvkov, napr. vodných ostrekovačov a protipožiarnych sekcií, na zvýšenie bezpečnosti pred požiarom. 

Gluelam zas vlastnostne dopĺňa CLT v drevostavbách tým, že konštrukčne dokáže zvládnuť zaťaženie výškových budov. Novým trendom sú momentálne hybridné stavby, kde sa železobetón používa v základoch budovy a CLT spolu s glulamom realizačne dotvárajú časť stavby nad úrovňou jej základov.

Najvyšším projektom, postaveným z dreva, je momentálne veža Mjøstårnet pri jazera Mjøsa v Nórsku, navrhnutá ateliérom Voll Arkitekter. Podobné stavby sú navrhnuté tak, aby sa pri ich demolácii jej elementy mohli znova použiť niekde inde. Kľúčom je cirkulácia týchto elementov a materiálov ďalej v reťazci namiesto produkovania odpadu a potreby taženia ďalších panenských materiálov.

Premostenie z gluelam panelov na High Line v New Yorku. Zdroj: Dezeen

Hovorí sa, že najlepší čas na sadenie stromov bol pred dvadsiatimi rokmi a druhý najlepší čas na sadenie stromov je dnes. Rast stromov sa meria na generácie. Mäkké drevo väčšinou rastie podstatne rýchlejšie, ale má vlastnostné obmedzenia v rámci výstavby. Tvrdé drevo zas rastie dlhšie, ale má výborné vlastnostné schopnosti a dlhšiu životnosť. Plánovanie ťažby dreva by malo byť dynamicky a kapacitne limitované tak, aby korelovalo s výsadbou nových lesov a zohľadňovalo aj aktuálnu situáciu našich lesov.

Do určitej miery je potrebné zahrnúť aj privátny sektor, ktorý sa zaoberá trvalo udržateľným lesným hospodárstvom. Jeho prax je obhospodarovanie lesov s cieľom uspokojiť súčasné potreby a túžby spoločnosti po lesných zdrojoch, teda produktoch, službách a hodnotách, bez toho, aby bola ohrozená ich dostupnosť pre budúce generácie.

Je dôležité pochopiť, že drevo má svoj podiel v stavebníctve tam, kde má zmysel ho používať. Jeho potenciál a hrozba spočíva v tom, že je obnoviteľným, no zároveň aj obmedzeným zdrojom. Je esenciálny pre vytváranie pozitívnych podmienok pre život a biodiverzitu na našej planéte. Je preto potrebne dbať na to, aby sme jeho ťažbu nepreháňali. Platí to najmä teraz, keď do tohto rozbehnutého vlaku naskakujú aj iné odvetvia, ktoré ešte viac podnecujú jeho používanie. To citeľne zvyšuje tlaky na jeho ťažbu.

Mjøstårnet. Autor: Ricardo Foto

Legislatíva ma za úlohu pozitívne a pragmaticky podporiť rozvoj a hospodárenie v našich lesoch tak, aby pomohla naplniť potreby v stavebníctve a prechod k jeho udržateľnosti. Tieto dve sily môžu ťahať veľmi ľahko v protismere. Vieme, že na Slovensku stále napríklad prevláda banalita nešetrnej ťažby dreva v národných parkoch spôsobom, ktorý okrem iného podnecuje eróziu pôdy.

Drevo používané v stavebníctve by malo pochádzať z kontrolovaného lesníctva, ktoré sa účelovo stará o lesné hospodárstvo, produkuje kvalitné drevo a minimalizuje negatívny dopad odlesňovania (erózia, strata biodiverzity, monokultúrne lesy). Ak chceme, aby požívanie dreva v stavebníctve malo pozitívny úžitok, je potrebné, aby bolo získanie týchto zdrojov čisto na lokálnej báze. Pokiaľ ho treba transportovať na dlhšie vzdialenosti, jeho pozitívny úžitok eventuálne stráca zmysel.

Podobný trend by sme mali vidieť aj v iných sektoroch - teda produkovať a používať zdroje lokálne a regionálne, kde sa jednotlivé obchodne reťazce prispôsobia rovnomernejšej distribúcii produkcie. Globálna distribúcia zdrojov exportuje problém susedom do zahraničia, namiesto toho, aby sa hľadali lokálne riešenia.

Vieme, že nás drevo nezachráni a betón zas nezahubí. Prechod k udržateľnému stavebníctvu alebo jednému materiálu preto nebude jediné riešenie. Bude ním celý orchester udržateľných riešení, ktoré spolu budú tvoriť ladnú a funkčnú symfóniu. Je potrebné, aby boli tieto riešenia holisticky vzájomne napasované a aby do seba kontextovo a harmonicky zapadali.

Autor sa venuje mestským inováciám vo väzbe na klimatickú zmenu. Zameriava sa pritom najmä na vzory zo Škandinávie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.