Martina Gregová 11.01.2025 11:30

Z postindustriálnych ruín skvosty. Na mieste zanedbaných areálov vznikajú zelené priestory plné života

Projekty revitalizácií bývalých priemyselných areálov sa tešia veľkému vzostupu. História tohto prístupu siaha niekoľko desaťročí dozadu. Prvý postindustriálny park zo 70. rokov 20. storočia ukázal, že je možné a dokonca žiaduce, aby sa priemyslom zničené areály opäť začlenili do mestského života. Na jeho úspech odvtedy nadviazalo množstvo ďalších podobných zámerov.

Zdroj: Landezine/Lukáš Kaboň

Veľké množstvo dnes už chátrajúcich priemyselných areálov bolo svojho času budovaných na okrajoch miest, v dostatočnej vzdialenosti od obytných štvrtí. Strategicky výhodná bola pred niekoľkými desaťročiami aj výstavba priemyselných areálov pozdĺž nábreží, čo umožňovalo ich priamu nadväznosť na vtedy frekventovanú lodnú dopravu.

Ako sa však mestá postupne rozširovali, mnohé z týchto priemyselných parkov sa v rámci urbanizmu ocitli v blízkosti centier miest, či dokonca v susedstve sídlisk a novovybudovaných mestských štvrtí. Negatívne začalo byť vnímané aj ich umiestnenie pozdĺž vodných tokov, keďže nábrežia sú dnes považované za najcennejšie mestské priestory.

Na otázku, ako sa vysporiadať s priemyselným dedičstvom mnohých miest, hľadajú v posledných rokoch odpovede nielen predstavitelia samospráv, ale aj urbanisti, architekti či súkromný sektor. Rekonštrukcie architektonicky hodnotných priemyselných objektov sa vo svete, ale aj u nás, stávajú čoraz populárnejšie. V Bratislave je toho dôkazom napríklad cenami ovenčená Jurkovičova Tepláreň či projekt Pradiareň 1900. Neďaleko našich hraníc sa zas zrealizovala rekonštrukcia historickej budovy bývalých bitúnkov v Ostrave.

Ostravský projekt sa však od tých bratislavských líši v jednom zásadnom bode. Súčasťou rekonštrukcie tu nebola len samotná pamiatkovo chránená budova, ale aj priestranstvo, ktoré ju obklopuje. Výsledkom niekoľko mesiacov trvajúcich prác je dnes takzvaná brownfieldová záhrada. Tá sa rozprestiera na úctyhodnej ploche 9 tisíc metrov štvorcových a návštevníci v nej nájdu miesto na oddych aj trávenie voľného času.

Pri návrhu takzvaných postindustriálnych parkov alebo brownfieldových záhrad si musia architekti poradiť s niekoľkými špecifickými otázkami. V obdobných lokalitách sa totiž často nachádzajú zvyšky starých budov či množstvo stavebného alebo iného odpadového materiálu. Zároveň sa bežne stáva, že aj samotná pôda je poznačená priemyselnou činnosťou, čo môže do veľkej miery ovplyvniť revitalizáciu celého pozemku.

Gas Works Park. Zdroj: TCLF

V niektorých prípadoch je možné pôdu vyčistiť za pomoci bioremediácie, teda pestovaním rastlín, ktoré pôdu od týchto znečisťujúcich látok očistia. Riešením môže byť tiež takzvaný permakultúrny prístup, ktorý napodobňuje fungovanie prírody. Navyše sa pri takejto výsadbe nepoužíva chémia, čo je vzhľadom na priemyslom poznačenú pôdu skvelý spôsob, ako pomôcť prírode v danej oblasti zregenerovať sa.

Brownfieldová záhrada v Ostrave je prvá svojho druhu v celej Českej republike. Vo svete však má tento prístup už pomerne bohatú históriu. Najstarší postindustriálny park bol otvorený v roku 1975 v Seattli a nesie názov Gas Works Park. Za jeho návrhom stojí architekt Richard Haag. Revitalizácia priemyselného areálu a jeho premena na verejnosti prístupný park sa stala v tom čase vysoko kontroverznou témou. Okrem debát o zachovaní existujúcich stavebných štruktúr bol projekt spojený aj s obavami o vysokej miere znečistenia pôdy.

Haag preto vytvoril program a plán v spolupráci s profesormi z Washingtonskej univerzity a inžiniermi spoločnosti Boeing Company na čistenie a ekologizáciu parku prostredníctvom bioremediácie. „Hlavnou myšlienkou bolo vyorať pôdu a vpustiť dovnútra vzduch a slnečné lúče," tvrdil architekt. „Kombinácia vzduchu a baktérií nakoniec rozloží zostávajúce znečisťujúce látky a zanechá pôdu v neutrálnom stave,“ dodal.

Emscher Landschaftspark. Zdroj: Landezine

Významným míľnikom bola v tomto smere aj medzinárodná stavebná výstava Emscher Landschaftspark spustená v roku 1989. Jej cieľom bolo ukázať potenciál bývalých priemyselných areálov v centrálnej časti Porúria, ktoré po úpadku priemyslu v danej oblasti zaberali viac ako 800 kilometrov štvorcových. Sedemnásť miest, početné iniciatívy a projektoví partneri napokon zrealizovali celkovo 117 projektov s cieľom pripraviť tradičný priemyselný región na budúcnosť. Nešlo pritom len o vyčistenie, renováciu alebo opravu existujúcich štruktúr. Projekt známy ako IBA Emscher Park poskytol celosvetovo usmernenia pre nový prístup k bývalým priemyselným regiónom a lokalitám.

Založenie Emscher Landschaftspark bolo absolútnou novinkou v oblasti mestského plánovania. Priemyselné pustatiny boli vďaka tejto inciatíve vyhlásené za prírodné rezervácie, zvyšky priemyselných pozemkov sa brali ako príležitosť na vytvorenie novej krajiny a existujúce stavebné štruktúry sa stali orientačnými bodmi mnohých miest.

Otvorenie a využitie opustených priemyselných areálov pozitívne podporilo industriálny charakter oblasti Porúria. Areály, ktoré boli predtým označované ako symboly priemyselného úpadku, sa stali jedinečnými a identitu definujúcimi priestormi, ktoré sú dodnes významnými dominantami celej mestskej krajiny.

Zollverein park. Zdroj: Landezine

Unikátny postindustriálny park sa dnes nachádza aj neďaleko nemeckého Essenu. Známy je pod názvom Zollverein Park. Aj v tomto prípade ide o príkladnú kombináciu priemyselnej architektúry bývalého uhoľného a oceliarskeho komplexu a prírody, kde sa zachované továrenské budovy prelínajú so zeleňou a verejnými priestranstvami.

Built on Sugar – Park na rieke Löbauer Wasser je zas výsledkom premeny bývalého cukrovaru a opustených textilných tovární. Jeho výstavba bola ukončená v roku 2012. Park bol pretvorený tak, aby vytvoril oddychovú a relaxačnú zónu, bez toho aby skrýval svoju históriu alebo stopy po pôvodnej funkcii.

Z novších projektov tohto druhu stojí za zmienku belgický Playscape be-Mine. Architekti zo štúdií Carve a OMGEVING Landscape Architecture vyhrali v roku 2015 medzinárodnú súťaž, ktorej cieľom bolo získanie novej podoby dobrodružnej hernej krajiny v belgickom Beringene.

Uferpark Attisholz. Zdroj: Playscape be-Mine / Landezine

Nimi navrhnutý objekt je dnes súčasťou projektu be-MINE, ktorého cieľom bolo vdýchnuť nový život monumentálnemu uhoľnému nálezisku v Beringene, najväčšiemu priemyselno-archeologickému nálezisku vo Flámsku. Výsledkom je hracia plocha na úbočí hory, ktorá svojím tvarom reflektuje minulosť lokality. Ako orientačný bod v krajine slúži séria tyčových prvkov pripomínajúcich les.

V roku 2019 bol verejnosti sprístupnený aj Uferpark Attisholz vo švajčiarskom Luterbachu. Jeho jedinečná lokalita na pomedzí rieky a bývalého priemyselného areálu z neho okamžite spravila vyhľadávanú mestskú lokalitu. Dedičstvo bývalého priemyselného areálu je zachované v podobe jedálne a predovšetkým bývalej čistiarne odpadových vôd. Obe sú sprístupnené a stali sa tak prirodzenou súčasťou verejného parku.

Projekty revitalizácií bývalých priemyselných areálov sa v posledných rokoch tešia vzostupu. Vďaka mnohým projektom realizovaným od druhej polovice 20. storočia sú dnes zároveň aj dobre potvrdenou krajinnou typológiou. Svojimi novými programami a dizajnom môžu takéto parky vrátiť vzácny mestský priestor ľuďom, a to aj napriek tomu, že budú naďalej pripomínať pôvodný účel priemyselných areálov. Vďaka moderným technológiám a inovatívnym prístupom v krajinnej architektúre sú navyše preukázateľne bezpečné z hľadiska zdravia ľudí a môžu tak slúžiť ako jeden z hlavných kľúčov k obnove priemyslom znečistenej krajiny.

(Landezine, historylink, sciencedirect, IBA, urbannext, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.