Adrian Gubčo 28.04.2023 12:46

Smutné víťazstvo. Bratislava láka turistov v autách, pri iných zlyháva

Bratislava je v mnohých ohľadoch príjemné mesto, z pohľadu medzinárodných rebríčkov a štatistík je však absolútne priemerná. Občasné výnimky preto štandardne potešia. Nedá sa to ale povedať o „víťazstve“ v aktuálne zverejnenom rebríčku najlepších miest pre „scénické výlety autom“. Metropola tým vysiela negatívny signál pre turistov aj domácich.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Web DiscoverCars patrí k významným poskytovateľov áut na prenájom. Využívajú ho státisíce užívateľov na hľadanie a požičiavanie automobilov, ktoré potom využívajú pri svojich výletoch či dovolenkách. Návštevníci webu popri používaní produktov firmy hodnotia aj destinácie. To umožňuje tvoriť rebríčky, ktoré odhaľujú, ktoré miesta sú pre dovolenku na aute najlepšie.

Ako vyplýva z analýzy hodnotení od 150-tisíc cestovateľov, najlepším miestom pre dovolenku na aute na celom svete je Bratislava. Hlavné mesto Slovenska predbehlo také ikonické destinácie ako je Rovaniemi vo Fínsku, Seychely, Helsinki alebo Kodaň. Návštevníkov zaujala kombinácia „fascinujúcej horskej krajiny a idylických mestských uličiek“. Bratislava údajne poskytuje turistom vynikajúce možnosti pre šoférovanie vďaka prítomnosti Karpát, Dunaja, Moravy alebo dotyku s hranicami Rakúska a Maďarska. Využívanie auta je podľa webu skvelou voľbou pre návštevu známych pamiatok mesta.  

Hodnotenie užívateľov webu a automobilov je prirodzene komplexnejšie a nesúvisí len s infraštruktúrou a preferenciou áut v rámci Bratislavy. Skutočne odráža aj príťažlivosť Bratislavy, prítomnosť historických zaujímavostí alebo atraktivitu výletov v jej okolí. Na druhej strane ale v mnohom svedčí aj o značke metropoly, charaktere cestovného ruchu a možnostiach, ako spoznávať krásy mesta a jeho zázemia. To je už smutnejšia kapitola.

V prvom rade, pozitívne hodnotenia Bratislavy výrazne ovplyvňuje fakt, že ľudia majú od nej mimoriadne nízke očakávania. Komentáre zahraničných návštevníkov na známych cestovateľských portáloch alebo blogoch spája pozitívne prekvapenie, ktoré zanechalo historické centrum mesta, jeho atmosféra, výhľady z Bratislavského hradu a podobne. Mesto je vo svete neznáme a v mnohých sa spája skôr s predstavou zanedbanosti, chudoby a úpadku. Konfrontácia s realitou je príjemný šok, na ktorom však nemôže stáť obraz mesta v zahraničí. 

Druhým bodom je neschopnosť Bratislavy urobiť zo seba samostatnú destináciu v zmysle cielenej návštevy mesta. Metropola je len zastávkou v rámci väčšej dovolenky, popri ktorej turisti idú rad za radom po stredoeurópskych mestách. Na jednej strane je to prirodzené a pozitívne – napokon, Viedeň či Budapešť sú obrovské magnety, z čoho možno čerpať – na strane druhej by si ale mala Bratislava hľadať svoje vlastné miesto a prestíž. Podariť by sa to mohlo napríklad vo forme kongresového turizmu, ktorý je v hlavnom meste oproti susedom v plienkach.

Napokon je tu spôsob spoznávania mesta a jeho okolia. Bratislava je aj napriek určitým pozitívnym zmenám v nedávnej minulosti stále extrémne auto-centrická – minimálne na západoeurópske pomery. Centrum mesta pretínajú široké rýchlostné komunikácie, regulácia parkovania je mäkká a presadzuje sa pomaly, chodníky sú bariérové a prerušované cestami a cyklotrasy majú väčšinou podobu piktokoridorov alebo chránených pruhov, čo nie je plnohodnotné riešenie. Pohybovať sa po Bratislave autom je jednoduché.

Oveľa viac to ale platí o jej okolí. Niektoré lokality sú bez používania automobilu len ťažko dostupné, keďže turisti sú závislí od nedostatočného pokrytia železničnou dopravou, problematicky nadväzujúcimi autobusovými spojmi, nedobudovanej cykloinfraštruktúry a – opäť – preferencie návštevníkov na autách. Týka sa to inak malebného zázemia Bratislavy, o vzdialenejších lokalitách (napríklad Tatrách) ani nehovoriac. Návšteva slovenských veľhôr je mimo hlavných tatranských osád s preťaženou električkou bez auta extrémne náročná.

Toto nie je model, ktorý by mesto (a celá krajina) mala sledovať. Omnoho priaznivejšie by bolo umiestnenie v rebríčku najbicyklovejších miest, miest s najvyššou kvalitou pešieho pohybu, miest najlepšie pripravených na klimatické zmeny alebo miest s najlepšou verejnou dopravou. Pre budovanie značky by bolo takisto potrebné radikálne zlepšenie v rebríčku top kongresových destinácií. V týchto parametroch sme bohužiaľ na úrovni hlbokého priemeru.

Z daného výpočtu nie je zložité predstaviť si, aký typ investícií mesto a krajina potrebuje. Namiesto diaľnic, z ktorých väčšina je pre ekonomický rozvoj štátu zbytočná, no aj tak stoja stámilióny, by bolo vhodné prostriedky presmerovať do škôl, nemocníc, kultúry a udržateľnej dopravy. Možnosť rýchlo prejsť naprieč Slovenskom kvalitu života ani zďaleka nezvýši tak, ako zdraví a vzdelaní obyvatelia, ktorí budú žiť v čistom a priateľskom prostredí. Ekonomike taktiež pomôže viac rozvoj domácich podnikateľov pred budovaním priemyselných parkov v kotlinách a na predmestiach.

Vo výsledku by takýto vývoj prilákal aj turistov. Cestovný ruch sa mení a mnohých návštevníkov už viac neláka opakujúca sa séria turistických pascí vo vyľudnených centrách miest za kulisami historických pamiatok. Namiesto toho hľadajú autentické zážitky a lokálny život v priateľsky pôsobiacich mestách i krajinách. Zažiť sa to dá tam, kde sa dbá na kvalitu prostredia či verejného priestoru – teda na miestach, ktoré sa spoznávajú inak ako zo sedadla auta.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.