V priebehu zajtrajška sa bude rozhodovať o jednom z najočakávanejších a najdôležitejších opatrení smerom k lepšej Bratislave – poslanci zastupiteľstva Hlavného mesta SR budú hlasovať o schválení parkovacej politiky. Bez jej existencie sú akékoľvek slová o skvalitnení života v meste len ilúziou.
Vyvrcholia tak mesiace príprav, konzultácií, diskusií, prezentácií a modifikácií, ktoré boli s návrhom parkovacej politiky spojené. Vedenie Hlavného mesta poňalo prijatie politiky ako jednu zo svojich priorít a tak bola v poslednom období všetka pozornosť venovaná tomuto kroku. Bez ohľadu na postoj k samotnému zneniu politiky, miera transparentnosti a otvorenosti bola oproti predošlým obdobia bezprecedentná.
Ani to však nemusí stačiť. Hoci navonok väčšina poslancov Mestského zastupiteľstva deklarovala svoju podporu regulácii parkovania, v rámci jednotlivých výmen názorov znejú hlasno aj odporcovia, ktorí sa snažia zastupiteľov presvedčiť o nevýhodnosti odsúhlasenia realizácie parkovacej politiky. Na niektoré z argumentov som sa podrobnejšie pozrel už v minulom článku k téme; na tomto mieste len pripomeniem tri fundamentálne dôvody, prečo považujem prijatie politiky za kľúčové.
Že je svet na pokraji absolútnej krízy, súvisiacej s klimatickou zmenou, je známy fakt, ktorý popierajú len ignoranti a hlupáci. Bývalý veliteľ austrálskej armády nedávno vydal správu, podľa ktorej musí nastať taká mobilizácia ľudských zdrojov ako naposledy počas Druhej svetovej vojny, ak máme zabrániť katastrofickému scenáru, podľa ktorého dôjde po roku 2050 ku kolapsu civilizačného systému. Človeka, akým je uznávaný armádny veliteľ, treba brať vážne. V stávke je osud ľudstva a života na Zemi.
Niektoré štáty postupne začínajú na krízu reagovať. Medzi nimi vyniká Európska únia, ktorá sa snaží presadiť rezolúciu hovoriacu o bezuhlíkovej ekonomike v roku 2050. K tejto rezolúcii sa prihlásilo aj Slovensko. Prechod na budúcnosť bez využívania fosílnych palív však bude mimoriadne náročný, pričom najviac sa musia prispôsobiť mestá, vrátane Bratislavy.
Za kľúčový spôsob, ako možno zlepšiť dopad miest na klimatickú krízu, je zmeniť spôsob dopravy v meste, teda utlmovať individuálnu automobilovú dopravu založenú na automobiloch so spaľovacím motorom a podporovať alternatívne spôsoby dopravy – chôdzu, cyklistiku a verejnú dopravu, ideálne formou električiek, vlakov či trolejbusov. K takému niečomu však musia existovať podmienky.
Práve toto je téma, v ktorej Bratislava zlyháva – a to nehovorím o kvalite verejnej dopravy. Tá má svoje veľké rezervy, v princípe je ale použiteľná pre dopravu do centra zo všetkých smerov. Mnohé z najväčších nedostatkov (rýchlosť a frekvencia spojov, ich spoľahlivosť, absencia bus-pruhov, kvalita vozového parku) sú riešiteľné v priebehu relatívne krátkeho času.
Jej význam je však potláčaný tým, že je ďaleko jednoduchšie a vcelku lacné využívať osobný automobil. V pohodlnosti a intimite verejná doprava nikdy osobným autám konkurovať nemôže, musí tak poskytnúť iné benefity, ktoré sú však pri stave, aký panuje v slovenskej metropole, nereálne. Voči IAD treba prijať represívne opatrenia.
Je overenou praxou, že tým najefektívnejším a najjednoduchším riešením je regulácia parkovania. Táto regulácia musí spočívať v kombinácii platenia za státie a postupného znižovania počtu parkovacích miest v prospech iných, ekologickejších foriem dopravy. Povedané ekonomickým slovníkom, musí dôjsť ku kompenzácii negatívnych externalít automobilovej dopravy v podobe jej podielu na klimatickej kríze.
Zavedenie parkovacej politiky tak nemožno vnímať ako formu nepohodlia či vyťahovania peňazí z vreciek – ide o opatrenie v prospech budúcnosti. Na námietku, že sa tým napríklad sťaží rodičom vozenie detí do škôlky či školy, možno odpovedať jednoducho: Ide o to, aby tie deti mohli raz do škôlky alebo školy odviesť vlastné deti.
Jednou z kľúčových bariér, brániacich intenzívnejšiemu využívaniu alternatívnych foriem dopravy, predovšetkým pešej a cyklistickej, sú priestorové nároky automobilovej dopravy v rámci mesta.
Vďaka kombinácii viacerých faktorov, napr. zastaranej metodiky tvorby dopravo-kapacitných posúdení, parkovacej normy alebo legálnej možnosti parkovať na chodníku, pokiaľ je ponechaných 1,5 metra pre peších, sú bratislavské verejné priestranstvá zdevastované parkovaním viac ako v akomkoľvek hlavnom meste v blízkom okolí. Ulice alebo námestia sú tak nielen škaredé, ale hlavne nepohodlné pre ľudí s obmedzenými možnosťami pohybu, neprehľadné a nebezpečné.
Pri zarátaní priestorových nárokov všetkých automobilov v meste sa dostaneme k obrovským číslam, koľko by muselo byť v Bratislave obetovaného miesta, aby bol dnes každý uspokojený. Pri počte zhruba 308.218 vozidiel v Bratislave v roku 2018 a uvedomení si, že vodič potrebuje dve miesta – doma a v práci – a zarátaní najmenšej veľkosti parkovacieho mesta, teda približne 2,25 x 4,5 metrov, sa dostaneme k absurdnému rozsahu 6,24 miliónov metrov švorcových, čo je 208-násobok veľkosti Medickej záhrady. Aj keby polovica z týchto miest bola v garážach a parkovacích domoch, stále je to jednoducho príliš veľa.
Z tohto dôvodu nie je odpoveďou ani elektromobilita, ktorá síce rieši problém emisií, nie však priestoru. Nie je jednoducho možné uspokojivo splniť všetky priestorové nároky týkajúce sa len parkovania, neohovoriac o cestnej infraštruktúre, čo je tiež obrovská plocha v rámci mesta a dala by sa využiť priaznivejšie, ak by nebola pod takým tlakom dopravy. Mimochodom, podľa odhadov tvorí „crusing“, teda hľadanie miesta zadarmo, až pätinu všetkej dopravy.
Ak teda chce mať mesto kvalitné a bezpečné verejné priestory, dostatok miesta pre zeleň a umožnť obyvateľom pohodlne sa prepravovať aj inými spôsobmi, treba exteriér mesta vyčistiť od prebujneného parkovania. Isteže, sú miesta, kde je akceptovateľné aj potrebné vyznačovať parkovacie miesta, dnešný stav je už ďaleko za mierou.
Ako môže vyzerať ignorácia regulovania parkovania a záťaže verejného priestoru automobilmi, nakoniec môže ukázať príklad Holandska. Dnes považované za symbol úspechu v dopravnom plánovaní, kedysi čelilo rovnakým problémom ako Bratislava v súčasnosti. Impulzom k zmene bola až vysoká úmrtnosť detí, zomierajúcich pod kolesami áut. Do takéhoto stavu to v slovenskej metropole nesmie zájsť.
Regulácia parkovania má aj jeden veľmi praktický zmysel: pomôže vodičom – teda najmä tým, ktorí jednoducho musia auto využívať. Výsledkom parkovacej politiky totiž bude vyváženie výhodnosti ponuky dopravného módu. Obyvateľ Bratislavy si bude môcť vybrať medzi drahším a pomalším autom a lacnejšou a rýchlejšou verejnou dopravou, príp. lacnejším a zdravším (a v konečnom dôsledku možno aj rýchlejším) bicyklom či chôdzou.
Ak prihliadneme na vyššie zmienenú štatistiku, teda že pätinu dopravy v meste tvoria vodiči hľadajúci parkovacie miesto, ale spomenieme aj ďalšie čísla z miest, kde parkovaciu politiku spustili, je zrejmé, že regulácia parkovania doprave skutočne pomôže. V Lisabone nastal nárast podielu cestujúcich vo verejnej doprave z 27% na 35%, vo Veľkej Británii vyššie poplatky viedli k poklesu dopravy o 20%, regulácia počtu parkovacích miest až o 30%. V Mníchove poklesol podiel jáz na pravidelnej preprave z 44% na 22%.
Všetky tieto čísla znamenajú, že cesty sa uvoľnili a pre tých, ktorí auto nutne potrebujú, tak nastala úľava a zrýchlenie cesty. Bratislavská parkovacia politika je určená nielen pre osobné automobily, ale aj firemné, preto môžu podobné efekty nastať aj u nás.
Tradičný argument, že ostatné mestá majú systémy metra, ktoré im umožňujú tieto zmeny ustáť, možno povedať len jediné: pre Bratislavu je systém električiek, ak sa nachádza na dobre udržiavanej trati a s preferenciou na križovatkách, absolútne dostačujúci. Sieť zastávok je pri električkách oveľa hustejšia, električka je dostupnejšia, menej bariérová a v čase postupného zavádzania parkovacej politiky, teda v 20-tych rokoch tohto storočia, by mala byť väčšina radiál modernizovaná.
Okrem toho Hlavné mesto pripravuje ďalšie opatrenia zamerané na zlepšenie verejnej dopravy a cyklodopravy. Príjmy z parkovacej politiky by mali byť reinvestované v rámci tzv. Fondu mobility, pričom tento bude slúžiť práve do skvalitňovania tratí, zavádzania buspruhov a preferencie, výstavby cyklotrás a prípadného zriaďovania záchytných parkovísk. Parkovacia politika je však v rozpočtovo podvýživenej Bratislave pre lepšiu dopravu nevyhnutná podmienka.
Je návrh parkovacej politiky, ktorý bude zajtra na rokovaní Mestského zastupiteľstva, dobrý a skutočne prispeje k zlepšeniu vo vyššie načrtnutých otázkach?
Nuž, to uvidíme. Aktuálny návrh parkovacej politiky si prešiel viacnásobných kolom pripomienkovaní a úprav, najprv s odborníkmi, neskôr so starostami, zastupiteľmi a nakoniec aj s verejnosťou. Rozličných výhrad a pripomienok prišli stovky a mnohé boli priebežne zapracované. Materiál predložený na zajtrajšie rokovanie prišiel s ďalšími zjemneniami a zvýhodneniami pre zdravotne postihnutých, cudzincov alebo majiteľov elektromobilov.
Efektivita parkovacej politiky sa však reálne ukáže až v praxi, keďže nie je celkom reálne predvídať všetky možné situácie alebo spôsob, ak sa so zmenami vyrovná verejnosť. Všetky skúsenosti možno ale za chodu zapracovávať a postupne tak reguláciu vylepšovať. Predstava, že Bratislava môže mať takú parkovaciu politiku, ktorá uspokojí všetkých, je však naivná.
Dôležité je tak zamerať sa na kľúčové témy, za ktoré považujem tie, ktoré zmieňujem vyššie. Bez prijatia parkovacej politiky si neviem predstaviť výraznejší posun v ani jednej z týchto otázok. A keďže hodinky tikajú, posunúť sa už naozaj treba.
Mestskí poslanci si hádam spomenú na sľuby, ktoré dávali svojim voličom. Všetci bez výnimky tvrdili, že chcú zvýšiť kvalitu života v meste a životnú úroveň obyvateľov. To však nie je zlučiteľné s neregulovaným parkovaním, čo si podľa môjho názoru uvedomuje už veľmi podstatná časť spoločnosti.
Parkovaciu politiku je jednoducho nutné prijať – za každých okolností.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre