Adrian Gubčo 17.01.2024 18:00

Monumentálny kampus pre špičkovú vedu. Radikálna štúdia prináša veľkolepú víziu pre Mlynskú dolinu

Slovenské investície do vedy a výskumu sú pomerne nízke. Dôsledky tohto prístupu sa odrážajú na slabšom ekonomickom výkone, nižšej konkurencieschopnosti a závislosti od priemyslu v rukách nadnárodných korporácií. Zvlášť viditeľné to je na stave vedeckých a vzdelávacích inštitúcií – a to nielen v ich schopnosti porovnávať sa v objeme výstupov, ale aj na ich samotnom fyzickom stave.

Zdroj: Domy Architects

Boj o talent

Slovensko dávalo v roku 2022 na vedu a výskum približne 70 eur na obyvateľa, kým v Európskej únii bol priemer 263 eur. Vyplýva to z dát Eurostatu, citovaných na portáli Euractiv. Autori zároveň pripomínajú, že v tomto smere bolo Slovensko šieste najhoršie. Na podporu vedy a výskumu išlo asi 0,35% HDP. Aj v tomto smere je priemer únie omnoho vyšší a dosahuje približne 0,74% HDP. Krajina sa zároveň citeľne prepadla oproti roku 2012, keď dávala na vedu a výskum viac.  

Podpora týchto odvetví má priamy súvis s ekonomickou vitalitou krajiny. Príkladom je Česko, ktoré mohutne investuje do svojich univerzít a výskumných ústavov, vďaka čomu už vo výške HDP predbehlo aj niektorých „starých“ členov EÚ, teda takých, ktorí do únie vstúpili pred rokom 2004. Zmodernizované české školy lákajú študentov zo zahraničia, predovšetkým zo Slovenska. Podrozvinuté domáce univerzity nedokážu pritiahnuť toľko talentovaných ľudí, čo je dané aj ich zanedbanosťou.

Vedenie viacerých škôl si to uvedomuje. Patria k nim aj Slovenská technická univerzita (STU) a Univerzita Komenského (UK) v Bratislave, ktoré zápasia o študentov najmä s neďalekým Brnom. Viaceré fakulty či katedry sa kvalitatívne Masarykovej univerzite v Brne vyrovnajú, s ohľadom na slabší imidž, súvisiaci s horším stavom budov či kampusov ale oproti Brnu strácajú.

Preto sa rozvíjajú programy, ktoré to majú zmeniť. V priebehu minulého roka bol napríklad ukončený projekt ACCORD, zameraný na zlepšenie univerzitných kapacít a kompetencií vo výskume, vývoji a inováciách. STU v partnerstve s UK tak opravila budovy, získali nové technologické vybavenie a vybudovali laboratóriá. V Mlynskej doline bol postavený Pavilón špičkových technológií. Investovaných bolo celkovo 119 miliónov eur.

Hoci ide o dosiaľ najväčší projekt rozvoja univerzít, oproti skutočne špičkovým inštitúciám ide o malú čiastku. Popredné svetové aj európske školy investujú miliardy, aby vytvorili dokonale vybavené a atraktívne priestory pre prácu a štúdium, schopné pritiahnuť tých najlepších odborníkov z celej planéty. Vychádzajú pritom z dobre naformulovaných stratégií, ktoré následne realizujú celé roky.

Na Slovensku je daný prístup zatiaľ pomerne ojedinelý. Bude však potrebný, ak majú univerzity – vrátane tých bratislavských – zlepšiť svoju atraktivitu na medzinárodnej scéne. Súčasťou budúcich krokov musí byť ich vzájomná spolupráca, ako aj modernizácia jednotlivých budov a technologického vybavenia či skvalitnenie podmienok nielen pre štúdium či prácu, ale aj trávenie voľného času či život samotný. To predpokladá rozsiahlu výstavbu a investície v rámci existujúcich kampusov.

Mlynská dolina by sa mohla zmeniť na obrovský futuristický areál - aspoň podľa autorov štúdie. Zdroj: Domy Architects

Mlynská dolina ako obrovské vedecké centrum

Určitý náznak takéhoto veľkorysejšieho myslenia už existuje – aspoň na prvý pohľad. Nedávno bola zverejnená pomerne čerstvá štúdia revitalizácie univerzitného areálu v Mlynskej doline. Vízia, označená ako Kampus Slovenskej technickej univerzity, vychádza z pera českých architektonických kancelárií Domy Architects v spolupráci s Kotas and Partners a Architekti chmelík a partneři.

Štúdia je pomerne fantastická. V priestore medzi Botanickou ulicou a Fakultou informatiky a informačných technológií STU by sa mali dramaticky dobudovať existujúce budovy a vybudovať nové, ktoré by obsahovali priestory pre výskum, vývoj, prenajímateľné priestory pre firmy, spoločenské a verejné priestory, ako aj ubytovacie kapacity. Súčasťou kampusu by bolo očividne veľké kongresové centrum, výškové budovy aj veľkolepý vstup do Botanickej záhrady.

Samotná STU sa k tejto štúdii vyjadruje rezervovane. „Úvahy nad ďalším rozvojom potenciálneho komplexnejšieho kampusu v Mlynskej doline súvisia a závisia od komunikácie a dohody s Univerzitou Komenského, ktorá má v spomínanej lokalite niektoré svoje fakulty, a najmä od zdrojov, ktoré by realizácia potenciálnych aktivít v tomto smere vyžadovala,“ pripomína Juraj Rybanský, manažér komunikácie a hovorca Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Realizácia takejto obrovskej vízie, aj keby prebiehala po etapách, by nepochybne stále enormné množstvo peňazí. Chudobné slovenské školy tak nemôžu dúfať, že by v dohľadnej dobe mohli získať toľko prostriedkov. „Ambíciou STU je ďalej rozvíjať lokalitu/kampus v Mlynskej doline, v aktuálnej komplikovanej (najmä) finančnej situácii univerzít i potrebných partnerov však intenzívnejšie aktivity v tomto smere STU nepodniká,“ konštatuje Rybanský.

Napriek tomu ide o podnetnú víziu. Mlynská dolina ponúka obrovské priestorové rezervy pre vznik nových vedecko-výskumných pracovísk aj priestorov pre socializáciu. Medzi Prírodovedeckou fakultou UK a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU sa napríklad nachádza rozsiahly priestor takmer bez zástavby – ak za ňu nepovažujeme objekty skladového charakteru alebo sériu starých unimobuniek. Konkrétnejšia perspektíva transformácie tohto územia sa však zatiaľ podľa všetkého nečrtá.

Čo sa týka STU, to aspoň modernizuje existujúce objekty. „V rámci veľkého akademického investičného projektu ACCORD prešla v ostatnom období rekonštrukciou a modernizáciou budova FEI STU, vrátane vybudovania najmodernejších posluchární a infraštruktúry,“ hovorí J. Rybanský. „Budovy a pracoviská STU v Starom Meste podobne ako FEI prešli v ostatných mesiacoch/rokoch rekonštrukciou budov a laboratórií v rámci projektu ACCORD (FCHPT, SjF, SvF).“ V rámci týchto úprav sa napríklad opravila Aula akademika Bellu alebo budova Stavebnej fakulty STU smerom do Námestia slobody.

Zlepšenia nastali aj na vysunutom pracovisku univerzity v Trnave. „Kampus MTF STU v Trnave po rekonštrukcii, modernizácii budov fakulty a internátu a vybudovaní moderných špičkových pracovísk v ostatnom roku komplexne zrekonštruoval plaváreň a plánuje dobudovať aj ďalšie prvky a objekty na pracovné i mimopracovné aktivity študentov a zamestnancov fakulty,“ uzatvára Juraj Rybanský.

Či to bude stačiť na citeľné zlepšenie imidžu školy, aby dokázala prilákať odchádzajúcich slovenských študentov, je otázne. V každom prípade, tí, ktorí sa predsa len rozhodnú pre STU, získajú o čosi lepšie podmienky pre štúdium, prípadne vedecko-výskumné aktivity.

STU sa podarilo obnoviť budovu Stavebnej fakulty na Námestí slobody. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Viac ako jedna štúdia

Hoci je vízia českých architektov pre kampus STU a UK nateraz asi len vzdialeným snom, prichádza v strategickom čase. V hornej časti Mlynskej doliny totiž sídlia ďalšie vplyvné inštitúcie, ktorých plány na rozvoj vyzerajú omnoho realistickejšie. K veľkým zmenám tak pravdepodobne predsa len dôjde.

K najvýznamnejším výskumným ústavom na Slovensku patrí Slovenská akadémia vied, ktorá si je taktiež vedomá zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti slovenských vedcov. Tí nemajú také podmienky pre účasť na veľkých výskumných projektoch, čo je nezriedka podmienené nedostatočným fyzickým a technickým zabezpečením. Preto SAV pripravuje rozsiahly rozvoj svojho kampusu, na ktorý vyhlásila urbanisticko-architektonická súťaž.

Tá je už v tomto momente ukončená, hoci výsledky dosiaľ neboli vyhlásené. V každom prípade sa očakáva odhalenie názoru na budúcnosť SAV, zlepšenie jej úrovne aj otvorenie areálu verejnosti tak, aby jej mohla inštitúcia lepšie sprostredkovať vedecké poznanie. Išlo o jednu z najväčších súťaží na Slovensku v priebehu minulého roka, očakávania tak sú nemalé.

V podstate naproti už ale má celkom konkrétne plány súkromná spoločnosť ESET, ktorá plánuje pri vstupe do lesoparku vybudovať svoje nové sídlo. Kampus ESETu však bude spojený nielen s kanceláriami, ale aj vývojovými kapacitami a rozsiahlou vybavenosťou pre zamestnancov i verejnosť. Autorom architektonického konceptu je špičkový svetový ateliér BIG – Bjarke Ingels Group.

Kombinácia všetkých projektov, reálnych aj teoretických (ESET, SAV, STU, UK) by spravila z Mlynskej doliny miesto obrovskej koncentrácie vedecko-výskumných ústavov. Spoločne by mali enormný vplyv na rozvoj nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska a možno aj strednej Európy. Napokon, talent je najcennejšou komoditou súčasnosti a najúspešnejšie metropoly sú tie, ktoré dokážu prilákať najviac vzdelaných a šikovných ľudí. Nie je to lacné ani jednoduché a konkurencia je tvrdá. Výsledky však zvyčajne stoja za to.

Rozhodujúce bude, či to tak uvidia aj predstavitelia štátu a mesta, ktorí môžu o rozvoji Mlynskej doliny rozhodnúť. Pokiaľ si neuvedomia potreby ani potenciál jednotlivých inštitúcií, bude mesto a krajina odkázaná na stagnáciu a možno aj úpadok – napokon, prax ukazuje, že stávka na vzdelanie je omnoho udržateľnejšia. Vedenie fabriky sa však môže v určitom čase rozhodnúť, že sa mu oplatí presunúť ju inde. Kreativita však plodí ďalšiu kreativitu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.