Adrian Gubčo 27.03.2023 14:20

Lepšie podmienky pre slovenskú vedu. Slovenská akadémia vied spúšťa súťaž na obnovu areálu

Slovenská akadémia vied (SAV) je najvýznamnejšou vedeckou inštitúciou na Slovensku. Pre budúci rozvoj Slovenska má mimoriadny význam, a to nielen zo spoločenského či kultúrneho hľadiska, ale aj ekonomického. Aj preto chce SAV výrazne zmodernizovať svoj areál, zlepšiť pracovné podmienky a otvoriť sa verejnosti. Ide o súčasť jej snahy o prerod na špičkové medzinárodné zariadenie.

Zdroj: Slovenská akadémia vied

O dôležitosti rozvoja kampusu SAV v hornej časti Mlynskej doliny a na Patrónke sa hovorí už dlhšiu dobu. V rokoch 2020 a 2021 získali tieto diskusie konkrétnejšiu podobu. Snem SAV vtedy požiadal predsedníctvo inštitúcie o vypracovanie stratégie rozvoja areálu. Za kľúčovú úlohu bola určená zmena súčasnej podoba Územného plánu zóny Areál SAV. Podoba ÚPZ mala vychádzať zo záverov urbanisticko-architektonickej súťaže.

Po ďalších prípravách SAV konečne pristúpilo k vyhláseniu tejto súťaže. Ako uvádza v ideovom zámere, kampus „má byť miestom pre vedeckú prácu a pridružené aktivity plnohodnotne integrovaným do štruktúry okolitého mesta a okolitej krajiny.“ V dôsledku revitalizácie sa chce viac otvoriť verejnosti a stať sa lákavým miestom pre prácu zo strany talentovaných vedcov a vedkýň.

Akadémia chce nadviazať na tradíciu kvalitnej architektúry v minulosti. „Na výstavbe areálu na Patrónke za bývalého režimu pracovali najlepší slovenskí architekti. Dnes v areáli nájdeme hodnotnú architektúru, ako napríklad budovu Chemického ústavu od architekta Karola Paluša, veľkoryso koncipované zelené priestranstvá aj umelecké diela od popredných slovenských autorov," poznamenala Katarína Gáliková, hovorkyňa SAV.

SAV pripomína, že súčasný kampus sa budoval postupne v troch etapách. Na návrhoch jednotlivých fáz pracovali v 50. rokoch 20. storočia a ďalších desaťročiach architekti ako Karol Paluš, Martin Kusý či Stanislav Talaš. Tieto koncepcie však neboli realizované v plnej miere. Dnešnou výzvou je predovšetkým nové definovanie vízie budúceho rozvoja, zohľadňujúce aktuálne potreby spoločnosti.

Inštitúcia špecifikuje aj niektoré konkrétne úlohy a témy: dôležité je otvorenie areálu verejnosti a jeho vhodné napojenie na okolie, upokojenie automobilovej dopravy, príjemné pracovné prostredie a naplnenie potenciálu verejných priestranstiev a krajinného riešenia. Ďalej je potrebné aj preorganizovanie priestorových kapacít, návrh stratégie a dlhodobej vízie pre ústavy spoločenských vied, ústavy prírodných vied, archív a ústrednú knižnicu, zdieľané laboratóriá, centrálny bod areálu, služby, ubytovanie a presun častí SAV, dnes sídliacich mimo areálu. Takisto je potrebné rátať s rezervou pre rast.

Ako uvádza predseda SAV Pavol Šajgalík, očakávania od upraveného areálu sú vysoké. „Mal by dosahovať podobnú kvalitu ako vedecké kampusy v rozvinutých krajinách alebo areály popredných technologických firiem,“ popisuje. Slúžiť bude väčšine pracovníkov SAV a otvorená bude možnosť presunu niektorých pracovísk inde v meste. Akadémia má v súčasnosti v Bratislave zhruba 2.400 ľudí, z toho približne 1.700 v areáli. Maximálna kapacita má byť približne tritisíc ľudí, v čom budú aj zamestnanci prípadných firiem a startupov.

Vymedzenie riešeného územia. Zdroj: Slovenská akadémia vied

Súťažiaci tak budú musieť vyriešiť otázku, kde umiestniť rozvojové plochy pre budovy a priestory, ktoré v súčasnosti chýbajú alebo sú riešené provizórne. SAV plánuje v najbližších rokoch dobudovať depozitáre, študovne, ústrednú knižnicu, laboratóriá či kancelárske priestory. Jednotlivé ústavy by v budúcnosti mohli zdieľať laboratóriá, aulu i zasadacie priestory. V areáli majú vzniknúť spoločné konferenčné miestnosti aj informačný bod s výstavnými sálami, ktorý bude miestom prvého kontaktu pre návštevníkov aj pracovníkov. Zároveň je v pláne vybudovať internát pre doktorandov, štartovacie bývanie pre manželov či hotelové kapacity.

Kampus SAV by mal fungovať ako park, kde si môže verejnosť oddýchnuť, ale aj dozvedieť sa zaujímavosti zo sveta vedy. Rozvoj kampusu bude reflektovať aj prítomnosť budúcej centrály spoločnosti ESET alebo Zoologickej záhrady. Ich rozvoj sa bude odrážať v podobe možných prepojení, či podobnom krajinárskom riešení (najmä v prípade SAV a ZOO). Svoj projekt tu pripravuje aj BSK, ktorý chce revitalizovať areál Patrónky.

Čo sa týka pravidiel súťaže, očakávané je nájdenie partnera, ktorý bude so SAV spolupracovať na projekte. Ide tak o projektovú verejnú súťaž, ktorá bude dvojetapová. Prvé kolo bude anonymné, druhé neanonymné s osobnou účasťou. Z prvého kola budú vybraní dvaja až štyria uchádzači, ktorí budú rozvíjať svoje projekty podľa usmernení poroty. V podstate tak ide o formu súťažného dialógu. Výsledky by mali byť známe až na konci novembra tohto roku.

V každom prípade, súťaž má kvalitne obsadenú porotu (vrátane zástupcov ESETu, ZOO a BSK), skúseného spoluorganizátora z ateliéru 2021 a relatívne motivujúce odmeny v prípade postupu do druhého kola. Ako taká by mohla pritiahnuť renomované ateliéry zo Slovenska aj zo zahraničia.

Okrem cien by ich mohol prilákať aj mimoriadny význam súťaže. Slovensko sa už dlhšie usiluje o prerod z ekonomiky, založenej na výrobe, na znalostnú ekonomiku. K tomu však potrebuje rozvoj kvalitných inštitúcií, schopných základného aj aplikovaného výskumu. Najbližšie sa k tomu približuje práve SAV, ktorá má niekoľko pracovísk s medzinárodnou úrovňou. Len to však nestačí.

Medzinárodná konkurencia je totiž tvrdá a popredné svetové pracoviská, univerzity a firmy investujú do nových kapacít miliardy eur alebo dolárov. Prirodzene, nie je to len o peniazoch, každopádne ale peniaze pomáhajú k nákupu najlepších prístrojov, budov aj ľudí. A práve o to ide – o rozvoj ľudského kapitálu a jeho využitie. Ak SAV nebude schopná zaujať všetkými možnými spôsobmi (vrátane podoby svojho areálu), len sotva sa v tejto konkurencii presadí.

Viac o súťaži na portáli Archinfo. 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.