Adrian Gubčo 13.09.2023 16:25

Nový prístav pre Bratislavu? Nádej na jeho vznik žije, prípravy pokračujú

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Bratislava sa jedným z dvoch slovenských medzinárodných prístavov na Dunaji. Jeho najstaršie časti však pochádzajú zo začiatku minulého storočia, sú zastarané a medzičasom v priamom susedstve centra mesta. Riešením má byť vznik nového prístavu nižšie po prúde rieky vo Vlčom hrdle. Hlavné mesto však navrhlo tento plán zrušiť.

Harbour Park Vlčie hrdlo - situácia. Zdroj: WIN-PORT Invest / EIA

Obrovský projekt medzinárodného významu

Najstaršou časťou bratislavského nákladného prístavu je dnes Zimný prístav, vo svojej dobe významné stavebné dielo, tvorené dvojicou bazénov. Umiestnený bol východne od mesta, od ktorého ho oddeľovala priemyselná štvrť. V tom čase slúžil ako nákladný prístav aj priestor popri rieke od Fajnorovho nábrežia a na mieste dnešnej Eurovey.

K Zimnému prístavu neskôr pribudli bazény Pálenisko a Lodenica, čo umožnilo zrušenie nákladného prístavu v centre Bratislavy. Nahradila ho osobná lodná doprava. S výstavbou komplexu Eurovea v prvej dekáde 21. storočia sa mestská zástavba priblížila k Zimnému prístavu. Dnes, s dokončovaním druhej etapy, sa ho začína priamo dotýkať.

Tento vývoj prichádza v čase, kedy sa začína konkrétnejšie rysovať zámer na vznik nového nákladného prístavu vo Vlčom Hrdle. Vízia má už viac ako poldruha dekády a vychádza zo snáh posilniť medzinárodný význam Bratislavy ako obchodného prístavu, vytvoriť moderné podmienky pre prekládku vo forme multimodálneho terminálu, ako aj úvah o vytlačení nákladnej dopravy zo Zimného prístavu, ktorý by sa mohol premeniť na osobný terminál či prístavisko pre malé osobné lode (marínu).

Tzv. Harbour Park Vlčie Hrdlo (HPVH) má obsahovať prístavný bazén a na neho nadväzujúci logistický park s halami a infraštruktúrou. Tou je myslené nielen technické zabezpečenie prevádzky prístavu, ale aj dopravné napojenie po cestách i železnici. Developer projektu, spoločnosť WIN–PORT Invest s.r.o., blízka spoločnosti IURIS Invest, chce využiť blízkosť rýchlostnej cesty R7 s vybudovať tu intermodálny terminál, kde bude možné suroviny rýchlo prekladať medzi jednotlivými módmi dopravy.

Aby bolo spojenie lepšie, developer teraz predkladá na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) zámer novej križovatky na rýchlostnej ceste. Predložil ju v dvoch variantoch, pričom druhý (preferovaný) variant predpokladá vznik mimoúrovňovej križovatky, ktorá sa bude na okolitú cestnú sieť napájať prostredníctvom dvojice úrovňových križovaní. Zabezpečí nielen napojenie prístavu a logistického centra, ale aj Slovnaftu či plánovaného Strediska správy a údržby koncesionára D4R7 či ZEVO Bratislava.

Vo výsledku tak má vzniknúť obrovský projekt, ktorý bude mať národný význam. HPVH má zásadným spôsobom zvýšiť rozvojový potenciál bratislavského prístavu, ako aj dôležitosť Bratislavy ako dôležitého centra medzinárodného obchodu, dopravy a logistiky. Štát má o projekt mimoriadny záujem – na Ministerstve dopravy SR už niekoľko rokov funguje pracovná skupina, ktorá má koordinovať prípravu.

Potvrdil to v minulosti aj Ľuboš Čema, projektový manažér v IURIS Invest. „Pripravujeme zahájenie projekčných prác na 1. etape HPVH a primárnych inžinierskych sieťach. Rovnako prebiehajú prieskumy územia (životné prostredie, inžinierske siete, podzemné vody...),“ hovoril v lete minulého roka. Dnes by už mali byť tieto práce ukončené. Prístav má vyhovovať medzinárodným štandardom pri obdobných areáloch.

Všetko tak nasvedčuje tomu, že sa nový prístav pomaly približuje. S očividnou podporou sa stretol nielen na strane štátu, ale aj mestskej časti Ružinov. Starosta Martin Chren hovorí o najväčšom logistickom uzle v Bratislave a o mohutnej investícii vo výške jednej miliardy eur. Stavebný úrad už spustil konanie k prvému výrubovému povoleniu, potrebnému pre prípravu križovatky.

Predsa sa však objavila zásadná komplikácia: Magistrát Hlavného mesta. Hoci podľa Čemu bola Bratislava aktívnym účastníkom pracovnej skupiny, v priebehu minulého roka nečakane predstavila návrh Zmien a doplnkov Územného plánu 09. V nich nahradila prístav lesom a krajinnou zeleňou. Z obrovského projektu by tak nebolo vôbec nič.

Nová križovatka na R7 - situácia. Zdroj: WIN-PORT Invest / EIA 

Čoskoro sa rozhodne

Hlavné mesto zmenilo názor bez predošlej konzultácie s partnermi, čo bolo pre investora a developera šokujúce. Rozhodnutiu nepredchádzalo ani vypracovanie urbanistickej štúdie, čo je štandardný postup pri tak závažných zmenách. „ZaD 09 sú pre nás veľmi nepríjemným prekvapením, nakoľko sú v priamom rozpore s konaním zástupcov magistrátu v rámci pracovnej skupiny k HPVH,“ skonštatoval Čema.

IURIS podal voči návrhu na zmenu Územného plánu zásadnú pripomienku. Nebol však jediný. „V rámci prerokovania ZaD 09 v zmysle §22 ods. 1 stavebného zákona sme obdržali 2 protichodné stanoviská od dotknutých orgánov štátnej správy,“ priznáva Peter Bubla z Oddelenia komunikácie a marketingu Hlavného mesta SR Bratislavy.

Prvým hráčom sú ochrancovia prírody. „Ministerstvo životného prostredia SR požadoval realizovať navrhnutú zmenu č. RU/39 z dôvodu, že uvedená lokalita predstavuje územie medzinárodného významu (v zmysle §28b zákona č. 543/2002 Z.z. Zákon o ochrany prírody a krajiny), ide o Ramsarskú lokalitu Dunajské luhy RL05.“ Argumentujú tak vysokou hodnotou prostredia, ktoré pripomína lužný les.

Na strane druhej je ale Ministerstvo dopravy SR. „Ministerstvo dopravy a výstavby SR nesúhlasilo s navrhnutou zmenou, a to vypustenia rezervy územia pre výstavbu nového prístavu v lokalite Vlčie hrdlo,“ dopĺňa Bubla. „Mesto ako orgán územného plánovania za účelom dosiahnutia dohody uskutočnilo rokovanie so zástupcami ministerstiev (MŽP SR a MD SR) v zmysle § 22 ods. 4 stavebného zákona, ktorého výsledkom nebolo dosiahnutie dohody, nakoľko obe ministerstvá trvali na svojich požiadavkách.“

Rozhodnutie teraz nie je v rukách ani mesta, ani ministerstiev. „Mesto sa preto obrátilo na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR so žiadosťou (v zmysle § 136 ods. 2 stavebného zákona) o riešenie rozporov a uzavretie dohody k návrhu zmeny funkčného využitia č. RU/39.“ Novozriadený úrad už podľa všetkého rozhodol – a toto rozhodnutie je pre všetky strany záväzné.

Ako ale znie, mesto povedať nechce. „V týchto dňoch nám bolo doručené od Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR („Úrad") rozhodnutie riešenia rozporov. Rozhodnutie Úradu je dokumentom v rámci prerokovania zmien a doplnkov, a keďže proces vyhodnotenia pripomienok nie je ukončený, považujeme za korektné aj správne, aby sa s ním v prvom rade oboznámili dotknuté strany.“ Nie je teda ešte presne známe, či sa podarí mestu presadiť zmenu Územného plánu.

Ako sa rozhodlo, neprezradil ani developer. Existujú však signály, že prístav by mal predsa len dostať zelenú. Hoci je lokalita zapísané medzi Ramsarské spolu so zvyškom Dunajských luhov (hoci súčasťou CHKO nie je), podľa informácií YIM.BA je ale priestor potenciálneho prístavu predsa len špecifický – v dôsledku prítomnosti hydraulickej clony Slovnaftu v priestore severne od Biskupického ramena nie je hodnota lokality z hľadiska ochrany taká vysoká. Nemalo by tu dochádzať k typickým procesom, spojeným so životom lužného lesa.

Mesto uzatvára, že odmietnutie prístavu nepovažuje za kľúčovú otázku. Tou je podľa nich snaha ochrániť životné prostredie. V tomto prípade ale očividne bráni národným hospodárskym záujmom.

Vznik nového prístavu môže odomknúť premenu Zimného prístavu. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Prečo na tom záleží

Spor o plánovaný prístav môže mať pre Bratislavu mimoriadny význam. Ak by sa predsa len projekt odmietol, developer sa netají tým, že si bude nárokovať náhradu škôd. „V prípade, že našu pripomienku zamietnu, využijeme všetky dostupné podmienky právnej ochrany a budeme sa voči HMB domáhať náhrady vzniknutej majetkovej ujmy,“ avizoval v minulosti Ľ. Čema. S ohľadom na rozsah zámeru je zrejmé, že by sa nároky pohybovali v mimoriadnej výške – vyššej, ako si môže Bratislava dovoliť.

Okrem priamej škody pre mesto sú tu aj straty, o ktoré by bolo pripravené národné hospodárstvo. Napokon, tie sú citeľné už dnes, keďže existujúca prístavná infraštruktúra je zastaralá a nedokáže reagovať na situáciu na medzinárodných trhoch. Obzvlášť citeľné to je v súčasnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Ako totiž upozorňuje Kuba Łoginow z Národnej univerzity v Gdyni, píšuci pre Denník N, blokovanie ukrajinských námorných prístavov Rusmi núti Ukrajinu využívať námorno-riečne prístavy na Dunaji pre export surovín, predovšetkým obilia. Dunajská vodná cesta tak získala mimoriadny význam, z čoho môžu ťažiť prístavy na Dunaji. Patria k nim aj Komárno a predovšetkým Bratislava, ktorá je zároveň dôležitým dopravným uzlom.

Łoginow je presvedčený, že Bratislava by mohla byť dôležitým prekladiskom a logistickým centrom, kam by mohlo prichádzať ukrajinské obilie. Zároveň by sa tu mohli prekladať kontajnery. Tento stav navyše bude trvať pravdepodobne dlho, keďže vojna zničila čiernomorské prístavy. Z pohľadu Ukrajiny tak môže byť Bratislava jeden z najdôležitejších obchodných partnerov v Európe.

Autor ale pripomína, že tu je veľký problém. „Slovenské plány sú však podinvestované, chýbajú na to dostatočné finančné prostriedky,“ hodnotí Łoginow vízie na rozvoj nákladnej lodnej dopravy. „Vnútrozemská plavba nie je téma, ktorá vyvoláva emócie. Zostáva mimo záujmu médií a verejnej mienky, preto vládnych peňazí na ňu vždy chýba.“

Dôsledky sú jasné. „Aj teraz môže kvôli tomu Slovensko zmárniť svoju strategickú polohu na Dunaji, o ktorú je záujem,“ zhŕňa. Ostáva len dodať, že to je strata nielen pre krajinu, ale aj pre celé mesto.

Nejde pritom len o hospodárske záujmy, ale aj o celkovú kvalitu života a mestského prostredia. Nový nákladný prístav je potrebný aj kvôli prípadnému otvoreniu Zimného prístavu pre ďalšiu transformáciu. Ten sa dnes nachádza v tesnom dotyku s novým centrom metropoly a v najbližších rokoch sa bude toto spojenie posilňovať. Pomaly tak prichádza čas na novú víziu pre Zimný prístav, ktorý by mohol byť korunou celkovej premeny Bratislavy.

Tou sa ale nestane, pokiaľ zostane zachované status quo. Záchrana stromov znie ľúbivo a určite sa nájde dosť priaznivcov ekológie, ktorí budú odmietať akýkoľvek výrub. Na strane druhej ale môže takýto odpor, ak bude úspešný, umŕtviť obrovskú šancu pre Bratislavu. Z dlhodobého hľadiska môže ísť o historickú chybu.

AKTUALIZÁCIA: Primátor Bratislavy Matúš Vallo medzičasom potvrdil, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu dal v spore o budúci prístav za pravdu Ministerstvu dopravy SR. „Vzhľadom na to, že protichodné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy sa odstrániť nepodarilo, rozhodol v auguste 2023 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR tak, že akceptoval pripomienku Ministerstva dopravy ponechať rezervu územia pre výstavbu nového prístavu," priznáva primátor. 

Pripravované zmeny Územného plánu to zásadne ovplyvní. „Hoci vyhodnocovanie pripomienok Zmien a doplnkov 09 ešte stále trvá, no takéto rozhodnutie je pre hlavné mesto záväzné a navrhovanú zmenu tak budeme musieť vypustiť z prerokúvaného balíka zmien a doplnkov... Čo sa týka križovatky Vlčie hrdlo, čisto z technokratického hľadiska ak zámer prístavu zostane v územnom pláne, mesto bude musieť umožniť aj jeho dopravné napojenie."

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.