Adrian Gubčo 10.04.2025 15:48

Mesto s lacnou budúcnosťou. Potenciál Bratislavy stojí na vyspelých odvetviach, štát ich ignoruje

O Bratislavskom regióne sa dlhodobo hovorí ako o vyspelom. Dôkazom má byť výborná úroveň HDP v parite kúpnej sily, čo zo slovenskej metropoly a jej okolia robí jeden z najbohatších regiónov v Európe. Toto tvrdenie má ale dva základné nedostatky. Po prvé, nie je pravdivé, a po druhé, s rokmi sa postavenie Bratislavy zhoršuje. Výhľady navyše nie sú priaznivé.

Zdroj: zdronu.sk

Zlý model ekonomického rozvoja

Bratislava je údajne bohaté mesto. Dôkazom sú výškové budovy, exkluzívne reštaurácie, množstvo drahých áut v uliciach a najvyššie platy v krajine. Ide ale len o ilúziu, tvorenú úzkou vrstvou domácich investorov a mimoriadne majetných obyvateľov, ktorí sa v metropole vo zvýšenej miere koncentrujú. Nanešťastie, o Bratislave je lepšie povedať, že je chudobným mestom, no s bohatými ľuďmi.

Ekonomika hlavného mesta stojí na prítomnosti niekoľkých kľúčových odvetví. V oblasti priemyslu je to veľká automobilka so svojimi subdodávateľmi alebo rafinéria. Najväčšia časť populácie pracuje v službách, k čomu treba zaradiť zamestnancov centier zdieľaných služieb s relatívne vysokými platmi a obslužné povolania. Tretiu veľkú skupinu tvorí verejný sektor, čo významne súvisí aj s jej pozíciou metropoly a prítomnosťou úradníctva.

Z pohľadu štátu je Bratislava mestom s dobre zarábajúcimi obyvateľmi, nízkou mierou nezamestnanosti a vysokou produktivitou práce. Jej ekonomický výkon tak poháňa ekonomiku celej krajiny a umožňuje vytvárať zdroje, ktoré sa následnej redistribuujú do menej vyspelých regiónov. Tie sú výrazne chudobnejšie, pričom Slovensko si zachováva status štátu s mimoriadne výraznými rozdielmi.

Tomuto faktu zodpovedá podoba investičných stimulov. Ako poznamenáva Jan Kamoji-Czapiński zo spoločnosti Colliers, Slovensko sa líši v spôsobe, ako láka či podporuje zahraničných alebo domácich investorov. „Slovensko podporuje skôr výrobcov OEM (Original Equipment Manufacturer – pozn. red.) ako dodávateľov. Líši sa tým od ostatných krajín V4,“ približuje. Snažíme sa tak lákať skôr automobilky ako ich dodávateľov, ktorí prichádzajú len v malej miere.

Hoci podporu môžu získať aj domáci podnikatelia, v praxi sa tak deje zriedka. Slovenským špecifikom je fakt, že pomoc spravidla nedosiahne najvyššiu možnú úroveň. Líšime sa tým od Poľska či Maďarska, kde to býva opačne. Naostatok, podoba pomoci na Slovensku predstavuje najmä oslobodenie od dane.

Z tohto dôvodu stráca Slovensko oproti týmto krajinám, kde sú daňové úľavy pre zahraničné firmy považované za zbytočné (dane platia aj tak inde). Namiesto toho sa udeľujú peňažné granty, ktoré vedia investori zúročiť viac a založiť na tom aj svoju následnú expanziu. Svoj význam má aj fakt, že slovenská byrokracia, napríklad pri povoľovaní výstavby nových výrobných hál a areálov, spôsobuje obrovské zdržania, čo sa u susedov nedeje.

Výsledkom tejto situácie je slabšia pozícia Slovenska, chýbajúci dodávatelia, slabá podpora domácich podnikateľov a v konečnom dôsledku pomalé zmierňovanie medziregionálnych rozdielov. Bratislava ostáva v tomto smere prehliadaná, keďže z pohľadu viacerých slovenských vlád problémy nemá. Pohľad, orientovaný na štrukturálne zaostalé regióny, a nedostatok pozornosti voči hlavnému mestu pritom už prináša svoje negatívne dôsledky.

Nestráca totiž len Slovensko, ale aj Bratislava. Kým Poľsko a Maďarsko sa ešte stále usilujú o masívnu podporu výroby, inde je už Česko, ktoré sa o lákanie automobiliek a fabrík vo všeobecnosti nezaujíma. „Na podobu investičnej politiky Česka vplýva nízka nezamestnanosť a absencia väčších pozemkov pre rozvoj priemyselných parkov,“ podotýka Kamoji-Czapiński. Preto sa orientuje na tvorbu parkov, zameraných na výskum a vývoj.

Česko aktívne podporuje rozvoj výskumných a vedeckých parkov. Zdroj: Bogle Architects

Budúcnosť sú inovácie

Česko tak postupne prechádza na západoeurópsky ekonomický model, keď sa stáva krajinou s odvetviami s vysokou pridanou hodnotou. Výskumné a vývojové centrá sú tvorcami inovácií, zamestnávajú vysoko kvalifikovanú pracovnú silu a bránia odlivu mozgov – resp. lákajú mozgy zo zahraničia. Vzhľadom na blízke vzťahy oboch krajín je pomerne jasné, odkiaľ veľká časť talentovanej zahraničnej pracovnej sily pochádza.

Z regionálneho pohľadu je dôležité podotknúť, že R&D sa viaže do veľkej miery na metropoly s prítomnosťou dobre fungujúcich univerzít. V českom prípade je tak mimoriadne silné Brno a samozrejme Praha. Silná orientácia na inovácie je považovaná za jeden z dôvodov, prečo región Praha narástol v HDP v PPP podľa Eurostatu medzi rokmi 2012-2023 o 54%, kým Bratislavský kraj len o 14%.

Kamoji-Czapiński pripomína, že ochota univerzít spolupracovať je mimoriadne dôležitou súčasťou takto nastaveného rozvoja. „Slovenské univerzity oproti zahraničným ale nie sú natoľko otvorené,“ konštatuje. Slovensko a Bratislava tak majú dvojnásobný problém: okrem toho, že na budúcnosť metropoly kašle štát, zaostalý pohľad majú aj naše najvyššie vzdelávacie inštitúcie.

Nie je to bohužiaľ vôbec prekvapivé. Ochota Slovenska podieľať sa na medzinárodných inovačných aktivitách je minimálna. Hoci práve v Bratislave pod patronátom think-thanku GLOBSEC vznikla iniciatíva Danube Tech Valley, ktorej cieľom je vytvoriť silný európsky inovačný región, v praxi sa na ňom aktívne podieľa najmä rakúska alebo česká strana. S výnimkou Ukrajiny sú všetky susedné krajiny v inovačnom indexe vyššie ako Slovensko.

Bratislava sa tak musí naďalej spoliehať na svoje centrá zdieľaných služieb. Z pohľadu hierarchie významných firiem sa tu realizujú nezriedka podružné činnosti, ktoré sú v horizonte najbližších rokov ohrozené nielen sťahovaním sa do lacnejších krajín, ale aj umelou inteligenciou. Domáce firmy zas nemajú dostatok možností, podpory ani kapitálu pre vlastný rast.

Univerzity sa do rozvoja krajiny ani zďaleka nezapájajú v potrebnej miere. Zdroj: zdronu.sk

Bratislava zaspala

Ekonomika krajiny je silno spojená s výkonom všetkých regiónov. Súčasný model, keď Bratislavský kraj nedostáva absolútne žiadnu pomoc, je očividne nefunkčný. Nepomáha ani zaostávajúcim regiónom, ani metropole, kde neexistujú podmienky pre rozvoj R&D. Bratislava citeľne zaostáva voči Brnu, Prahe, Krakovu, Viedni a ďalším mestám, kde sa naopak masívne investuje a pracuje na tom, aby tam takéto zariadenia vznikli.

Aktuálna nejasná situácia s clami zo strany USA zas ukazuje, že stávka na automobilky bola veľkým riskom, ktorý sa môže vyplatiť veľmi škaredo. Kým slovenská ekonomika bude patriť k najviac postihnutým, Česko vytvára podmienky, aby bolo takýmito šokmi ohrozené omnoho menej. Praha bude rásť napriek všetkému, bez ohľadu na americkú colnú politiku.

Bolo by povzbudzujúce, keby bolo počuť o výraznejšej iniciatíve zdola, príp. zo strany samosprávy, aby sa to zmenilo. Nanešťastie, Hlavné mesto na ekonomiku Bratislavy zabúda a zostáva aj mimo pozornosti samosprávneho kraja. Univerzity žijú naďalej vo vlastnom mikrosvete a jediná SAV sa očividne začína obzerať po budúcnosti. Združenia startupistov alebo rizikových investorov sa do istej miery úspešne snažili o zlepšenie legislatívy, ale bez silnejšej podpory vlády to prinesie len obmedzené výsledky.

Bratislavu tak možno nečaká žiarivá budúcnosť, o ktorej sú presvedčení mnohí salónni urbanisti alebo magistrátni úradníci. Namiesto toho definitívne smeruje k tomu, aby sa zaradila medzi európske mestá tretieho rangu – s obmedzeným lokálnym významom, ale inak úplne prehliadnuteľné. Celkový vývoj ich zomelie a odsúdi na večné zaostávanie voči tým, ktorí pochopili hru a vedeli sa jej prispôsobiť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.