Simona Schreinerová 10.01.2025 10:09

Kroky dopredu i dozadu. Bratislava sa snaží zatraktívniť verejnú dopravu, vysiela rozporuplné signály

Verejná doprava v mestách, Bratislavu nevynímajúc, má zásadný význam pre ich fungovanie. Vyspelé metropoly investujú nemalé prostriedky, aby zvýšili kvalitu infraštruktúry, či už ide o nové trate, zastávky či vozidlá. Motivovať ľudí, ktorí uprednostňujú pohodlie áut pred hromadnou dopravou, je neľahká a drahá úloha. Napriek rozpočtovo náročnému obdobiu sa Bratislava usiluje o realizáciu krokov, ktoré majú zvýšiť atraktivitu alternatívnych foriem mobility. 

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Obmena vozového parku aj modernizácia tratí

Strategický dokument Bratislava 2030 už pred časom identifikoval problémy v oblasti mobility v meste. Okrem iného je to pretrvávajúca vysoká preferencia a intenzita individuálnej automobilovej dopravy a neustále sa zvyšujúci počet osobných vozidiel v Bratislave. Aby ľudia využívajúci denne autá presadli na MHD, musia na to mať dôvod. Uvedomuje si to podľa vlastných slov aj mesto.

„Ak má byť mestská hromadná doprava dobrou alternatívou pohybu po meste, musí byť presná, pohodlná, čistá, bezpečná a rýchla. Presne preto neustále posilňujeme a modernizujeme MHD, aby bola pre Bratislavčanov stále viac atraktívna. Darí sa nám masívna obmena vozového parku, aká ešte nikdy doposiaľ v Bratislave neprebehla,“ uviedol hovorca Magistrátu Peter Bubla.

Podľa mesta sa už do ulíc dostalo, alebo postupne dostáva, 150 nových autobusov, 50 hybridných trolejbusov, vrátane nových 24-metrových megatrolejbusov, 30 električiek a 4 vodíkové autobusy. „Počas uplynulého roka bratislavský Dopravný podnik postupne objednal alebo vyhodnotil súťaž na 50 ďalších električiek. Vyhodnotené boli aj súťaže na 110 nových dieselových autobusov a 130 autobusov na CNG pohon. Beží tiež vyhodnocovanie obstarávania na autobusy s elektrickým pohonom a tiež na MEGAelektričky s dĺžkou do 49 metrov,“ pokračuje Bubla.

Komfort prepravy cestujúcich sa má zlepšovať aj v starších vozidlách. V roku 2019 malo napríklad klimatizáciu len 56% autobusov, dnes to má byť už prakticky 100%. K zlepšeniu verejnej dopravy prispieva aj budovanie BUS pruhov a zahusťovanie intenzity spojov, aby MHD bola rýchla a spoľahlivá. „Na niektorých nosných linkách jazdia spoje v špičke už tak často, že nie je ani priestor na ďalšie zahustenie vozidiel. Preto ak chceme zvýšiť kapacitu prepravených osôb v MHD, musíme sa už orientovať na veľkokapacitnejšie vozidlá (megatrolejbusy, megaelektričky),“ dopĺňa mesto.

Dôležitou súčasťou skvalitňovania MHD je aj modernizácia elektrčkových tratí. Bratislava zrealizovala modernizáciu Dúbravsko-Karloveskej radiály, čiastočnú modernizáciu Vajnorskej radiály a zabudnúť nemožno ani na výstavbu úplne novej električkovej trate v Petržalke. Jej spustenie v tomto roku má podľa Magistrátu výrazne ovplyvniť pohyb ľudí medzi Petržalkou a ostatnými mestskými časťami a tiež prispieť k ďalšiemu zatraktívneniu MHD. „Napriek všetkým týmto veľkým investíciám do rozvoja MHD je ročná električenka dnes stále lacnejšia, ako bola v roku 2018,“ konštatuje Bubla.

Vajnorská radiála prešla čiastočnou modernizáciou. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Cestovné zdražie, cena parkovného zostáva rovnaká  

Za posledné dve desaťročia počet áut v Bratislave výrazne vzrástol, kvôli čomu majú mnohí rezidenti problém zaparkovať v okolí svojho bydliska. Od júna 2019 sú schválené jednotné pravidlá celomestského regulovaného parkovania a systém PAAS sa postupne zavádza v ďalších lokalitách.

Zóny PAAS by mali umožniť rezidentom pohodlnejšie zaparkovať v blízkosti svojho bydliska. Nerezidentov by platené zóny mali motivovať nechať auto na okraji mesta a pokračovať MHD. Výnosy z PAAS majú byť pritom transparentne cez fond na trvalo udržateľnej mobility reinvestované do parkovacích a dopravných riešení.

Prvé výnosy už údajne reinvestované boli. „Minulý rok došlo k preinvestovaniu 2,2 milióna eur napríklad do výstavby rezidentského parkovacieho domu budovaného v súčinnosti s mestskou časťou Bratislava-Karlova Ves na Dlhých Dieloch Ulici Ľudovíta Fullu, ktorý by mal byť dokončený – ako prvý parkovací dom v rámci PAASu – v prvom štvrťroku tohto roka,“ priblížil Bubla.

Aktuálne z financií fondu mobility bežia projektové práce a povoľovacie procesy na parkovacie domy v Petržalke na Wolkrovej ulici a v Dúbravke na Saratovskej. „Rozpracovaný je aj projekt parkovacieho domu na Topoľčianskej ulici tiež v Petržalke, ale z fondu bola spolufinancovaná aj kompletná úprava časti Trenčianskej ulice – teda vrátane chodníkov, zastávky MHD, debarierizácie, parkovacích miest či jazdných pruhov,“ približuje hovorca mesta.

Parkovací dom Saratovská ulica, Dúbravka. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Kým ceny parkovného v zónach PAAS mesto nezvýšilo, ceny jednorazových lístkov na MHD budú tento rok vyššie. Podľa Magistrátu bolo zostavovanie rozpočtu na tento rok ťažkou úlohou pre všetky samosprávy po celom Slovensku vrátane hlavného mesta. Potrebné bolo vysporiadať sa s negatívnymi dopadmi vládneho konsolidačného balíčka.

Ako tvrdí Magistrát, prioritou bolo minimalizovať dopady na obyvateľov. „Schválený rozpočet hlavného mesta pre tento rok preto neobsahuje žiadne zvýšenie poplatkov, ktoré by v tomto čase konsolidácie ešte viac zaťažovalo obyvateľov, a teda ani zvýšenie ceny parkovného,“ hodnotí Bubla.  

Zvyšovanie cien cestovného však nemá byť len záležitosťou Hlavného mesta. „V nadväznosti na avizované zvyšovanie cestovného treba povedať, že v prípade prevádzky verejnej hromadnej dopravy, ktorá predstavuje najväčší výdavok v mestskom rozpočte, avizoval potrebu zvýšenia cestovného tak Bratislavský samosprávny kraj, ako aj Železničná spoločnosť Slovensko,“ upozorňuje hovorca mesta.

V rámci integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja mala padnúť dohoda na zvýšení cien cestovného od 1. marca 2025. „Ceny budú navýšené o zvýšenú DPH, transakčnú daň a infláciu. Ide teda o zvýšenie cestovného, vynútené konsolidačným balíčkom vlády. Navýšenie sa týka celého integrovaného dopravného systému vrátane kraja a železníc. Zvýšenie cien parkovného v meste by teda nijako neriešilo potreby ostatných,“ zhŕňa zástupca Magistrátu.

Vysoká miera využívania individuálnej automobilovej dopravy v Bratislave predstavuje značnú záťaž, ktorá negatívne ovplyvňuje kvalitu života v meste. Po dlhodobom preferovaní automobilov sa teraz pozornosť postupne prenáša na zlepšenie infraštruktúry pre verejnú hromadnú dopravu. Argumenty o nedostatočnom spojení, zastaraných vozidlách MHD a dlhom čakaní na prestupy postupne strácajú silu.

Na druhej strane, zvyšovaním cien MHD pri súčasnom zachovaní cien parkovania vysiela mesto zmiešané signály. Podpore verejnej dopravy takýmto spôsobom nijako nepomohlo, bez ohľadu na argument o zaťažení obyvateľov. Napokon, cena ročného parkovného vo výške 39 eur je v podstate symbolická. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.