Adrian Gubčo 11.08.2024 14:18

Chaos a nedostatočné benefity. Mestu chýba stratégia udržateľného cestovného ruchu

Bratislava láka mnoho turistov, nejde však o vyvážený cestovný ruch. Navyše sa v ňom presadzujú partikulárne záujmy, v dôsledku čoho nevie slovenská metropola naplno vyťažiť svoj potenciál. Ide o jeden z dôsledkov nekoncepčného prístupu k jeho rozvoju. Zo strany odborníkov sa preto ozýva volanie po rozumnejšom prístupe k cestovnému ruchu.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mesto Bratislava potrebuje cestovný ruch, ktorý je vyváženejší z hľadiska všetkých jeho účastníkov. Pomohla by tomu mestská stratégia udržateľného cestovného ruchu, ktorú Bratislava, ako jedno z mála hlavných miest, stále nemá.

Upozorňuje na to predseda predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu - Bratislava Tourist Board (BTB) Vladimír Grežo. „Musia sa dohodnúť a povedať všetci hráči spolu s mestom, ako rozvíjať veci, aby to bolo v súlade s obyvateľmi, mestom, biznisom. Sme jedno z mála hlavných miest, ktoré takúto stratégiu nemá. Myslím si, že treba začať,“ skonštatoval Grežo.

Bez stratégie a jasnej vízie rozvoja cestovného ruchu sa tak pri jednotlivých krokoch či aktivitách dá podľa neho vyhovieť vždy len nejakému jeho segmentu. Niekedy sa podarí vyriešiť niečo pre hlavné mesto, keď sa konajú veľké športové či kultúrne podujatia, inokedy pre návštevníkov, lodiarov, autobusy či letisko. „Stále sa ale pohybujeme medzi jednotlivosťami. Potrebujeme to spojiť,“ podotkol Grežo.

Ak by bola takáto stratégia vypracovaná, nebolo by podľa neho toľko „prekvapení“ v plánovaní, keďže nielen hlavné mesto, ale aj ďalší protagonisti cestovného ruchu majú svoje priority. Pokiaľ by ale podľa Greža vedeli plánovať v súlade s nejakým smerovaním, pomohlo by to nielen kvalite života či biznisu, ale bolo by aj menej negatívnych vplyvov.

Netýka sa to podľa neho len dopravy. „Je množstvo vecí, ktoré keď sa spolu nerozvíjajú, tak je úplne logické, že sa nestretnú,“ poznamenal Grežo.

Napriek tomu, že sú vytvorené rôzne pracovné skupiny, ktoré sa stretávajú, nie je podľa neho lepší spôsob, ako mať vytvorenú stratégiu rozvoja cestovného ruchu, v ktorej by boli spojení všetci zainteresovaní hráči. Hoci uznáva, že takýto dokument sa nedá vytvoriť zo dňa na deň, keďže každý má svoj pohľad na danú problematiku, či už je to samospráva, obyvatelia alebo biznismeni. Uznáva tiež, že nie je ľahké vytvoriť z množstva pohľadov víziu v súlade s mestom.

Bratislavu v priebehu minulého roka navštívilo približne 1,15 miliónov turistov, z toho približne dve tretiny pochádzali zo zahraničia. Najsilnejšie mesiace boli máj až september, najslabšie január a február. Najviac návštevníkov prichádza z Česka, Nemecka, Poľska a Rakúska. K dispozícii je približne 12-tisíc lôžok v hoteloch a viac ako 17-tisíc v ďalších zariadeniach. Tržby z ubytovania dosiahlo 104 miliónov eur, mesto samotné na dani z ubytovania vybralo 5,8 milióna eur. Rekordné čísla z roku 2019 zatiaľ dosiahnuté neboli.

 

Uvažované Národné kultúrne a kongresové centrum v Bratislave je nateraz odmietané, čo ohrozuje cestovný ruch. Zdroj: Immocap

 

Fakt, že Bratislava dosiaľ nedokáže výraznejšie kapitalizovať z cestovného ruchu ani prilákať viac návštevníkov, nepochybne súvisí s absentujúcou stratégiou, ale aj nedostatočným marketingom a prirodzene aj menej kvalitným produktom. Mestu chýba niekoľko prvkov, ktoré by vedeli pritiahnuť väčší počet návštevníkov, rozložiť cestovný ruch rovnomernejšie, šíriť dobré meno Bratislavy a viesť k organizácii väčších a zaujímavejších podujatí.

Najväčším nedostatkom je v tomto smere absencia špičkového a kapacitného kongresového centra, ideálne prepojeného s kultúrnym centrom. Bratislava je posledným hlavným mestom v Európskej únii (nad rámec mikroštátov), ktoré takéto centrum nemá. Preto má len obmedzené možnosti pre organizácie významných medzinárodných podujatí, čo sa čiastočne odrazilo na tohtoročnom presune GLOBSECu do Prahy alebo konaní STARMUSu na zimnom štadióne.

Určité náznaky svedčia o tom, že vedenie mesta dosiaľ nepochopilo, aký významný môže byť cestovný ruch pre ekonomiku a život v Bratislave. Určité vyjadrenia primátora Matúša Valla v minulosti (napríklad na adresu vzniku kongresového centra povedal, že z toho Bratislava nič nemá) svedčia o tom, že azda pod vplyvom negatívnych skúseností s masovým turizmom v Barcelone alebo Amsterdame sa obáva podobných efektov tu.

Faktom ale je, že Bratislava nie je Barcelona ani Amsterdam a nikdy nebude taká atraktívna. Nemusí sa obávať, že bude zaplavená bezmála 10 miliónmi turistov ako v oboch zmienených metropolách. Plne postačujúci by mohol byť napríklad dvojnásobný nárast oproti súčasnosti, čo by sa pozitívne odrazilo na rozvoji služieb, gastronómie i kultúry, no bez výraznej záťaže pre mesto. Gentrifikácia, ktorá je niektorými považovaná za najväčšie riziko v súvislosti s turizmom, je v prípade Bratislavy v tomto prípade irelevantná – nedostupná je aj bez turistov.

Absencia ucelenej stratégie pre cestovný ruch tak nemusí byť vecou toho, že by sa na to nemyslelo alebo sa na to „zabudlo“. S ohľadom na doterajší postoj vedenia mesta by mohlo ísť o vedomý krok, ktorý má brániť intenzívnejšiemu prílevu návštevníkov do Bratislavy.

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.