Adrian Gubčo 22.10.2021 12:05

Tretia etapa Westparku zmenila výzor, majiteľa a napreduje vo výstavbe

Westpark je názov menšieho rezidenčného komplexu v Záhorskej Bystrici. Pri vstupe do mestskej časti od centra mala vzniknúť trojica domov v riadkovej zástavbe. Dnes je dokončený prvý z nich, vo výstavbe je ďalší – tretí. Netradičný postup je daný tým, že ide už o projekt iného majiteľa, s novým dizajnom a pod iným názvom – Nová Záhorská.

Zdroj: Inter Development

Westpark bol navrhnutý ako súbor trojice päťpodlažných bytových domov, tvoriacich ucelený komplex, doplnený o zelené plochy. Projekt mal vznikať po etapách, pomenovaných Borievka, Ľalia a Nezábudka. Developerom bola spoločnosť EZ Group s.r.o., ktorej sa podarilo dobudovať prvý z domov, Borievka. Situovaný je v dotyku s Bratislavskou ulicou, teda v západnej časti súboru. Investorovi sa podarilo predať všetkých 66 bytov a 6 apartmánov, preto sa predpokladalo že okamžite po dokončení prvej etapy, teda na konci roku 2020, sa pustí do ďalších.

V súčasnosti prebieha v lokalite skutočne aktivita – postupne vznikajú podzemné aj prvé nadzemné podlažia ďalšieho domu. Nejde však Ľaliu, ale o dom, pôvodne označovaný ako Nezábudka. Dôvod, prečo vzniká tretia etapa už teraz, ukazuje pohľad do katastra. Majiteľom pozemku sa v januári tohto roka stala spoločnosť West Park servis, s.r.o. Napriek názvu ide o firmu, blízku developerovi Inter Development. Nový vlastník nezaháľal a prípravné a stavebné práce spustil už o niekoľko mesiacov. Popri tom upravil dizajn aj názov projektu.

Nová Záhorská, ako sa development nazýva, síce vychádza z pôvodnej koncepcie – ide teda o doskový, päťpodlažný dom s priebežnými loggiami, inak ale Borievku tak veľmi nepripomína. Developer aktualizoval architektonický výraz budovy, ktorá teraz pripomína mnohé súčasné bratislavské rezidenčné projekty. Dominantným prvkom vonkajšej podoby domu sa stali tieniace paravány, čoraz obľúbenejší prvok pri mnohých realizáciách. Nová Záhorská tak pôsobí aktuálnejším dojmom.

V dome sa nachádza 51 dvoj- a trojizbových bytov vo výmerách od 57 do 205 m2. Väčšina bytov má loggie, prízemné disponujú predzáhradkami a strešné byty – ktoré nemajú ani uvedenú cenu – veľkorysými terasami. Z dispozičného hľadiska predstavuje projekt kompromis pre ľudí, ktorým záleží na každom metri štvorcovom. Niektoré byty (najmä dvojizbové) sú však vyriešené celkom dobre, kým rezidencie, najmä na okrajoch budovy, obsahujú aj niekoľko atypických miestností. Určitým negatívom je veľký počet bytov na jednu chodbu. Štandard je absolútne priemerný, developer nedodáva podlahy, dlažby ani obklady („white-walls“), hoci ponúka dobudovanie aj do nadštandardu.

Azda aj preto sú ceny bytov na bratislavské pomery nízke. Klient bude musieť okrem danej formy vyhotovenia uvážiť aj lokalitu. Napriek tomu, viacero bytov z tých, ktoré už boli nasadené do ponuky, sú už predrezervované. Dá sa predpokladať, že developer bude predaj spúšťať po vlnách, aby ho zvládol kapacitne a mohol aj reagovať na aktuálny vývoj na trhu s nehnuteľnosťami. Vo všeobecnosti však nepredpokladám, že by mal s predajom problém – na to by musel mať development naozaj katastrofálnu úroveň, čo podľa všetkého nemá.

Po architektonickej stránke síce nejde o žiaden zázrak, ale nepôjde ani o žiadne strašidlo. Nová Záhorská bude celkom príjemným prvkom pri južnom vstupe do Záhorskej Bystrice, teda v lokalite, ktorá prechádza radikálnou transformáciou. Nanešťastie, oficiálny web meno architekta neuvádza.

Keďže projekt je už vo výstavbe, jeho dokončenie je predpokladané v novembri 2022. Kedy dokončí svoju ďalšiu bytovku developer Westparku, dnes známe nie je.

Pôvodná podoba Westparku. Zdroj: EZ group

Pre Inter Development ide o ďalší typický projekt v jeho portfóliu. Spoločnosť sa sústredí skôr na menšie bytovky, ktoré síce nepatria k etalónom špičkovej architektúry, ale na druhej strane vhodne dotvárajú charakter dotknutých lokalít. Platí to aj napriek tomu, že firma vybudovala, resp. buduje projekty aj v Podhorskom páse nad vnútorným bratislavským mestom, teda v oblasti, kde je development vnímaný kontroverzne (alebo kontroverznejšie oproti iným častiam metropoly).

Záhorská Bystrica tým vo svojej južnej časti posilní mestský charakter. Mestská časť sa hrdí označením „dedina v meste“, pričom jej jadro disponuje viacerými zaujímavými príkladmi vidieckej architektúry. V súčasnosti jej však dominujú skôr nové rezidenčné projekty, vďaka ktorým je z relatívneho hľadiska najdynamickejšie sa rozvíjajúcou mestskou časťou. Rozvoj je spojený s určitými problémami a záťažou na miestnu infraštruktúru. Miestna samospráva sa snaží reagovať – do istej miery provizórnym - zvyšovaním kapacít miestnych škôlok alebo škôl, ale aj uzemnoplánovacími opatreniami.

Toto však z dlhodobého hľadiska nepovažujem za koncepčné riešenie. Záhorská Bystrica sa potrebuje skôr lepšie prepojiť s mestom a okolím, a to aj verejnou dopravou, a získať úplne novú vybavenosť. Samotné vedenie mestskej časti avizuje vznik novej základnej a materskej školy v bývalom stredoškolskom areáli (SOU energetické) na Strmých vŕškoch, táto poloha je však trochu od ruky oproti ťažisku novej zástavby. Pre vznik školy na inom mieste však údajne chýbajú dostatočné prostriedky.

Opakuje sa tak podobný príbeh ako v mnohých iných, aj omnoho bohatších mestských častiach, ktoré napriek všetkému nemajú dosť peňazí na to, aby si mohli dovoliť komplexnejšie projekty. Jedinú výnimku predstavuje asi len Rača, aj tá však musela získať externé financovanie, aby mohla zrekonštruovať už existujúcu budovu. Nové školy pripravujú potom už len súkromní investori. Či však budú tieto školy verejné, ostáva dnes otázne – lebo samosprávy na konci dňa nemajú okrem výstavby škôl prostriedky ani na ich prevádzku.

Zlá situácia sa netýka len materských alebo základných škôl, ale prakticky všetkých druhov vybavenosti: komunitných centier, domovov pre seniorov, športovísk, kultúrnych centier a i. Bratislava, údajne najbohatšie mesto na Slovensku, nie je schopná svojim občanom schopná zabezpečiť adekvátnu života. Najviac citeľné to môže byť, paradoxne, v nových štvrtiach, kde sú byty štandardne omnoho drahšie ako v rámci sídlisk alebo starších štvrtí. Potrebné sú zmeny nielen vo financovaní, ale aj nastavení samosprávy tak, aby boli zdroje využívané efektívne.

Kým to nebude, budú možno developeri nútení ponúkať byty aj za nižšie ceny, ako to je príklad Novej Záhorskej. Na prvý pohľad to znie ako dobrá správa. Na druhej strane ale netreba zabúdať, že v cene za byt sa môže skrývať aj kvalita lokality a života. Pokiaľ ju chceme mať v meste čo najvyššiu, je potrebné nájsť nové legislatívne aj urbanistické možnosti, ktoré budú predpokladom k integrovanému a komplexnému rozvoju nových mestských štvrtí.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.