Adrian Gubčo 23.09.2021 17:48

Nové Mesto žiada zachovanie kultúrnej funkcie Istropolisu pod hrozbou sankcií, investor ich odmieta

Horúca diskusia o budúcnosti priestoru, kde sa dnes nachádza komplex Domu odborov Istropolis, pokračuje aj naďalej. Okrem aktivistov je hlasná aj mestská časť Nové Mesto, ktorá ústami starostu Rudolfa Kusého žiada od developera Immocap splnenie viacerých požiadaviek. Obávajúc sa osudu PKO, za prípadné nesplnenie záväzkov žiada sankcie. Tie developer považuje za neprimerané.

Zdroj: Immocap

Komplex Domu odborov Istropolis je dnes vo vlastníctve spoločnosti Immocap, ktorá ho ešte v roku 2017 (spolu s YIT Slovakia) odkúpila od Konfederácie odborových zväzov. Zámerom firiem bolo opätovné oživenie priestoru vo forme transformácie územia a doplnenia nových funkcií. Developer (YIT sa z projektu po čase stiahlo) po analýzach lokality a budov, zorganizovaní urbanisticko-architektonickej súťaže a následnom nastavovaní podoby zámeru dospel k súčasnej podobe Nového Istropolisu – veľkého polyfunkčného projektu s novými kanceláriami, bývaním, verejnými priestormi, ale aj kultúrno-spoločenským objektom.

To by ale predpokladalo asanáciu pôvodného komplexu. Projekt Istropolisu začal vznikať už po roku 1956, kedy sa zorganizovala súťaž na Dom odborov, techniky a kultúry, dôležitú reprezentačnú stavbu na významnej križovatke Trnavské mýto. Realizácia definitívnej podoby komplexu od architektov Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla prebehla v rokoch 1968 – 1981. Istropolis sa stal dôležitým miestom pre organizáciu kultúrnych podujatí, ale aj zjazdov Komunistickej strany. Napriek tomu ide o historikmi architektúry vysoko oceňované dielo.

Bez ohľadu na svoju architektonickú či umeleckú hodnotu však začal Istropolis v porevolučnom období postupne chátrať. Architektúra Domu kultúry, najviac charakteristického objektu, sa ukazovala ako príliš veľkorysá, v dôsledku čoho vlastník umožnil jej narušenie drobnými prevádzkami v snahe o ekonomické udržanie stavby. Ani to nestačilo. Dnes je kedysi špičková technológia zastaraná, hlavná kongresová sála na súčasné pomery neflexibilná a prevádzka budovy energeticky náročná. Podľa developera neexistuje spôsob, ako tieto problémy prekonať bez toho, aby nedošlo k zániku architektonických hodnôt stavby.

Preto predstavil koncept modernej kultúrno-spoločenskej budovy v súlade so súčasnými požiadavkami na usporadúvanie podujatí, koncertov, stretnutí či kongresov. Projekt patrí k trojici zámerov, ktoré developeri ponúkajú v prospech možného umiestnenia Národného kultúrneho a kongresového centra, významnej strategickej vízie, ktorej Vláda SR prisľúbila finančnú podporu. Na zabezpečenie vysokej technickej úrovne sály si Immocap okrem architektov KCAP a Cityförster prizval aj britskú expertnú kanceláriu Charcoalblue.

S touto víziou však nie sú stotožnení všetci. Okrem aktivistov z kruhu ochrancov modernej architektúry a ich podporovateľov sa s pripomienkami ozvala aj mestská časť Nové Mesto a jej starosta Rudolf Kusý. Ten povedal, že so zánikom pôvodného Istropolisu súhlasí len po splnení určitých podmienok. „V prvom rade očakávame od investora písomnú garanciu, že Istropolis bude nahradený,“ povedal, mysliac tým zachovanie kultúrnej funkcie. „Videl som už množstvo vizualizácií, ale aj to, ako zmizlo PKO.“

Starosta potvrdil, že voči developerovi už z princípu nemá dôveru. Od Immocapu žiada písomný záväzok, že kultúrno-spoločenská funkcia projektu musí ostať zachovaná. Takisto žiada zachovanie viacerých umeleckých artefaktov, zachovanie stromov, ktoré mestská časť označí ako hodnotné, a možnosť zasahovať do podoby verejných priestorov, spoločne s Hlavným mestom. Napokon, v komplexe má vzniknúť aj miestna škôlka. Všetky tieto záväzky musí Immocap splniť, inak bude musieť zaplatiť sankcie.

Nové Mesto žiada zachovanie kultúrnej funkcie, k čomu sa má developer zaviazať pod hrozbou sankcií. Zdroj: Immocap

Developer vtedy potvrdil záujem o podmienkach rokovať. „Registrujeme podmienky pána starostu, ktoré dnes odzneli, a po ich internej analýze sme pripravení na diskusiu so zámerom priniesť čo najlepšie riešenie pre obyvateľov mestskej časti a celej Bratislavy," uviedol Martin Šramko, generálny riaditeľ Immocap. Pripomenul však, že zachovanie kultúrno-spoločenskej funkcie spoločnosť deklaruje dlhodobo. Takisto chce zveľadiť verejný priestor a zachovať umelecké prvky. Napokon, ich dobrý stav potvrdil aj samotný starosta.

Napriek tomu však R. Kusý otvorene hovorí, že z rokovaní s developerom je nahnevaný a len málo optimistický. „Na jednej strane by som mohol byť spokojný, že je pripravený akceptovať naše požiadavky. Hlboké znepokojenie však cítim v súvislosti s jeho nechuťou k prísľubu pripojiť aj možné sankcie, či pokutu v prípade ich nesplnenia,“ píše v statuse na sociálnej sieti. Opäť odkazuje na PKO, teda na zánik série objektov na nábreží bez adekvátnej funkčnej náhrady.

Samotný developer považuje požiadavky Nového Mesta, žiadajúceho vysoké sankcie, za neprimerané a nereálne. „Už niekoľko týždňov sa na rokovaniach s mestskou časťou Nové mesto pokúšame dospieť k dohode,“ konštatuje M. Šramko. „Nad rámec akýchkoľvek zvyklostí a nad rámec našich súčasných povinností sme sa zaviazali k mnohým zásadným prísľubom a sme presvedčení, že projekt Nový Istropolis bude veľkým prínosom pre Bratislavu a obyvateľov Nového mesta... Všetko, čo v našom zámere dlhodobo deklarujeme, sme pripravení dodržať. Pán starosta trvá na závratných sankciách voči našej spoločnosti. Toto považujeme za neobvyklé, neprimerané a nezohľadňujúce realitu. Máme však záujem ďalej rokovať.“

Požiadavka starostu je skutočne neprimeraná a ako aj sám pripúšťa, z pozície stavebného úradu nemá mestská časť žiadne zákonné páky dávať takéto požiadavky. Forma takejto komunikácie je takisto zvláštna a oveľa viac pripomína snahu o lavírovanie medzi odporcami búrania a povinnosťou podpísať búracie povolenie. Ak totiž Istropolis nebude vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku, developer ho plánuje čím skôr zrovnať so zemou. Starosta s tým bude musieť ako štatutár stavebného úradu zo zákona súhlasiť.

Všetko tak nasvedčuje tomu, že ide o klasický politický marketing, kedy politik nechce pôsobiť pred nikým ako zodpovedný. Paradoxne, keby sa starosta nevkladal do debát o zachovaní Istropolisu v minulosti, žiadne takéto manévrovanie by absolvovať nemusel. V minulosti totiž avizoval, že asanáciu Istropolisu v žiadnom prípade nepodpíše. Veľké vyhlásenia takéhoto typu sú v pozícii človeka, ktorý musí podpisovať rozhodnutia v súlade so zákonom a nie vlastnými pocitmi, mnohokrát kontraproduktívne.

Medzičasom, rozhodujúcim rozhodnutím vo vzťahu k budúcnosti projektu bude rozhodnutie Pamiatkového úradu SR. Immocap nemeškal a okrem žiadosti o búranie podal projekt aj na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). V podstate sa tým spustil povoľovací proces, ktorý by pri štandardnej rýchlosti bratislavských úradov mohol byť ukončený do konca budúceho roka alebo prvej polovici toho ďalšieho. Nový Istropolis by mohol byť dokončený najskôr ku koncu roka 2025.

Zdroj: Immocap

V tejto chvíli sa nedá s istotou odhadnúť, ako konanie na pamiatkovom úrade dopadne, hoci sú signály, že Istropolis NKP nebude. Dá sa predpokladať, že až do momentu, kým sa reálne nezačne s búracími prácami, sa budú o zachovanie Istropolisu snažiť aktivisti, ktorí pripomínajú, že petíciu za zachovanie komplexu podpísalo viac ako 10-tisíc ľudí. Tí už otvorene hovoria o zopakovaní prípadu PKO. Popritom sa snažia obracať na všetky strany, aby sa voči asanácii postavili.

V mediálnom diskurze sa z prípadného zániku Istropolisu pravdepodobne stane ďalší príklad toho, ako sa v Bratislave negatívne nakladá so staršou architektúrou a hodnotami. Rovnako pôjde o muníciu aj pre odporcov výstavby a rozličných kandidátov či politikov, označujúcich rozvoj mesta a developerov za škaredé slová a spojenia. Už dnes je takáto komunikácia zreteľná a nielen podávanie pripomienok, ale aj obštrukcie pri povoľovacom procese sú považované za hrdinské činy.

V skutočnosti však všetko nasvedčuje tomu, že ide namiesto toho o vzorový prístup. Určité hodnoty pôvodného Istropolisu nikto nenamieta, preto bola príprave jeho náhrady očividne venovaná o to vyššia pozornosť. Projekt navrhovali kvalitní architekti zo zahraničia aj domova (lokálnym partnerom sú kancelárie Pantograph a Siebert + Talaš a víziu nastavovali Marko&Placemakers), urbanistický koncept oveľa lepšie nadväzuje na kompaktný charakter okolitej zástavby, kultúrno-spoločenská sála spĺňa vysoké požiadavky na organizáciu eventov a verejný priestor pôsobí omnoho životaschopnejšie ako v prípade gigantickej pláne, ktorá tu je v súčasnosti.

Bratislava tak má šancu získať ešte hodnotnejšiu náhradu, ako je pôvodný Istropolis – udržateľné kultúrno-spoločenské centrum medzinárodnej úrovne, doplnené o živú zónu v dôležitej centrálnej polohe. Ide o jedinečnú príležitosť, ktorú by si metropola nemala nechať utiecť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.