Výstavba ďalšieho veľkého administratívneho komplexu v zóne Nové Nivy – Nové Apollo – je bližšie. Mestská časť Ružinov vydala k projektu od developera HB Reavis územné rozhodnutie. Development vyrastie na mieste niekoľko rokov uzavretého Apollo Business Center, ktoré bolo vyprázdnené kvôli statickým problémom.
Pôvodný kancelársky súbor bol dokončený v roku 2005 a patril v tom čase k najmodernejším bizniscentrám v Bratislave. Vzniklo tu viac ako 38-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov a takmer 6-tisíc metrov štvorcových retailu. K najvýznamnejším nájomníkom patrilo Ministerstvo výstavby a reginálneho rozvoja, medzičasom zrušené.
Projekt bol navrhnutý kanceláriou Jančina Architekti, ktorá k spolupráci prizvala statika Jána Tomčániho. Po zrútení sa parkovacieho domu v rámci projektu 3nity (CityPark Ružinov), na ktorom J. Tomčáni taktiež spolupracoval, boli aj dalšie s ním spojené realizácie preverené.
V prípade Apollo Business Centra II sa museli zosilňovať nosné stĺpy (údajne kvôli osadeniu solárnych panelov na streche), pri piešťanskom projekte Centroom a Apollo Business Center I sa rozhodlo o ich okamžitom vyprataní. Architektonický návrh Centroomu aj druhého Apolla je taktiež od Jančina Architekti.
Apollo teraz čaká na asanáciu, keďže statické úpravy sa ukázali ako neekonomické. V tomto smere je už všetko pripravené a developer má k dispozícii povolenie pre búracie práce. HB Reavis však očividne vyčkával na vydanie potrebných povolení aj pre nový projekt, aby mohol okamžite po zbúraní pôvodnej budovy začať so stavebnými prácami.
Po aktuálnom rozhodnutí sa k tomuto cieľu výrazne priblížil. Na nároží ulíc Prievozská a Mlynské nivy tak vyrastie 8-podlažný objekt, tvarovo kopírujúci vyššie zmienené ulice, no s výrazným vstupom v mieste styku ulíc. Budova bude obsahovať aj veľké nádvorie, ktoré bude slúžiť ako sociálny priestor pre zamestnancov.
Vzniknúť by tu malo až 47-tisíc metrov štvorcových kancelárií, čo z Nového Apolla spraví jedno z najväčších administratívnych centier v Bratislave. K benefitom má patriť najväčšia pôdorysná plocha v rámci jedného podlažia v strednej Európe, čím developer cieli na centrá zdieľaných služieb, ktorých je v Bratislave viacero. Pre retail je určených okolo 5-tisíc metrov štvorcových, čo vynahradí stratu pôvodného komplexu, kde využívali občiansku vybavenosť aj lokálni obyvatelia.
Architektom projektu je britská kancelária Make Architects, ktorá s HB Reavisom spolupracuje aj na projekte Agora v Budapešti. Hoci Make Architects nepatria k najpoprednejším kanceláriám vo Veľkej Británii, vykazujú dobrý štandard svojich projektov, ktorý sa snáď prenesie aj do Bratislavy. Z dosiaľ publikovaných vizualizácií sa zdá, že budova má svojim vzhľadom asociovať industriálnu minulosť lokality.
Každopádne, do výslednej podoby projektu výrazne zasiahla aj mestská časť. Výsledkom pripomienok Ružinova je zväčšenie počtu parkovacích miest v podzemnom parkingu z 484 na približne 800, výstavba segregovanej cyklotrasy k projektu či naprojektovanie cyklotrasy na ulici Mlynské nivy. Kým pripomienky k cyklodoprave beriem pozitívne a developer tu sám zamýšľa zriadiť akýsi cyklohub (hoci musím zdôrazniť, že v prípade projektovania cyklotrasy by bolo najvhodnejšie koordinovane s Magistrátom pripraviť komplexnú transformáciu celej ulice), pri parkovaní je to zložitejšie.
Budovanie takých mohutných parkovacích kapacít totiž povedie len k silnejšej záťaži lokality automobilovou dopravou. Zamestnanci pracujúci v budove budú pri takej veľkorysej možnosti zaparkovať nepochybne preferovať cestu autom, čo je v príkrom kontraste s deklarovanou snahou o lepšiu dopravnú situáciu v oblasti. Argumentácia okolitými obyvateľmi neobstojí, v lokalite je mimo pracovnej doby možné zaparkovať a po spustení parkovacej politiky, očakávanom v roku 2021, to bude ešte jednoduchšie.
Ukazuje sa, že spoliehať sa na racionalitu mestských častí v tomto ohľade je naivné. Potrebné sú radikálnejšie zásahy v podobe zmeny metodológie výpočtu požadovaného počtu parkovacích miest, v rácmi ktorej by sa stanovovali maximá, nie minimá. Spodnú hranicu by si developer potom mohol určiť voľne a minimálny počet parkovacích miest splniť len pri miestach pre zdravotne znevýhodnených alebo pri záchranných zložkách.
Takéto myslenie je však očividne ešte ďaleko a dovtedy bude nutné trpieť, že radnice budú svojimi neodbornými zásahmi zbytočne zvyšovať dopravnú záťaž v meste.
Spustenie asanácie starej budovy predpokladám ešte v tomto roku, realizáciu Nového Apolla v rokoch 2020-2021. Po dokončení vytvorí východný okraj zóny Nové Nivy, ktorá bude v tom čase už najväčšou koncentráciou komerčných plôch v Bratislave vďaka projektom Twin City, Twin City Tower, Stanica Nivy, Nivy Tower a Nové Apollo. Vo finále ju však doplnia ešte masívne developmenty Mlynské Nivy Košická a Bottova 7 spoločne s novým parkovacím domom. Všetky projekty sú naviazané na ulicu Mlynské nivy, ktorá prechádza prestavbou na „bulvár“.
Ide o zásadnú súčasť transformácie Bratislavy, ktorá prebudovala svoje postindustriálne plochy na nové komerčné centrum mesta. Relatívny rozsah tejto premeny je mimoriadny v celoeurópskom kontexte a pre budúcnosť slovenskej metropoly bude mať zásadný vplyv.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre