Adrian Gubčo 05.03.2019 14:30

Národný futbalový štadión je už v prevádzke: Hodnotenie nového štadióna

V nedeľu, 3.3.2019, bola súťažným zápasom Fortuna Ligy oficiálne odštartovaná prevádzka futbalového štadióna Tehelné Pole, nazývaného aj Národný futbalový štadión. Ide o dosiaľ najväčší, najmodernejší a najdrahší štadión svojho druhu na Slovensku, zároveň však patrí aj k najkontroverznejším. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vyzerá zvnútra a či je skutočne „pýchou Bratislavy“, ako ho niektorí nazývajú.

Národný futbalový štadión (NFŠ), oficiálne Tehelné Pole, vyrástol v rovnomennej štvrti, ktorá sa historicky spája so športom a futbalom. Prvý štadión na tomto mieste začal vznikať v roku 1939 a nachádzal sa tu až do roku 2013, kedy bol asanovaný, aby uvoľnil miesto novému štadiónu. Jeho výstavba sa spustila koncom leta 2016 pod záštitou spoločnosti NFŠ, a.s., patriacej pod Grafobal Group Development.

Na ploche predtým vyhradenej výlučne športu vznikol multifunkčný komplex, ktorý okrem štadiónu zahŕňa aj kancelársku výškovú budovu Tower 5, rezidenčný súbor Byty Tehelné Pole a pasáž s priestorom pre obchodnú vybavenosť. Mimoriadne silný je tak aj komerčný element, a to napriek tomu, že na výstavbe sa finančne podieľa aj štát.

Ten na výstavbu NFŠ vyhradil grant 27 miliónov eur, zároveň však developerovi projektu ponúkol, že v prípade jeho záujmu odkúpi nekomerčnú časť štadióna. Jeho cena sa pôvodne odhadovala na 75 miliónov eur, dnes, po navýšení stavebných nákladov v priebehu výstavby, by mohla dosahovať 80 až 85 miliónov eur. Štát tak teoreticky doplatí ešte 53-58 miliónov eur, celková cena sa vyčísli po kompletnom dostavaní a dotiahnutí všetkých detailov, teda v priebehu niekoľkých mesiacov.

Výmenou za to dostali futbaloví fanúšikovia štadión s kapacitou 22,5-tisíc sediacich divákov, ktorý sa stane domovským stánkom slovenskej futbalovej reprezentácie a futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava (hoci treba dodať, že prebieha obstarávanie na to, kto bude na štadióne hrávať, podmienky sú však nastavené tak, že môže ísť jedine o Slovan), ale bude aj miestom pre konanie koncertov. Spĺňa NFŠ nároky nielen na organizáciu, ale aj reprezentáciu, nutnú v prípade takýchto podujatí?

Nástup do areálu NFŠ. Na konzoly na membránovej fasáde príde označenie štadióna

Dopravné napojenie

Pri veľkých štadiónoch obdobného charakteru zvyčajne platí, že sa budujú na okraji miest, s dobrým napojením na významné dopravné komunikácie, priestorom pre výstavbu parkovacích miest a s dotiahnutím vysokokapacitnej verejnej dopravy. Praktickú ukážku, ako to môže vyzerať, predstavil český kritik architektúry Adam Gebrian pri svojej návšteve Allianz Arény v Mníchove.

NFŠ v podstate ani jednu z týchto podmienok nespĺňa. Ide o mestský štadión vrastený do kompaktnej zástavby širšieho centra Bratislavy, preto sa nenachádza v dotyku žiadnej diaľnice ani neumožňuje výstavbu masívnych parkovacích kapacít – v zázemí štadióna je len 996 miest. Nanešťastie nie je ani v tesnom dotyku viacerých liniek kapacitnejšej verejnej dopravy.

Najbližšia električková zastávka, Nová Doba, je síce od jedného z východov z NFŠ vzdialená len niekoľko desiatok metrov, jej stav však nezodpovedá nárokom daného zariadenia. Na kľúčovej Bajkalskej ulici sa nachádza zastávka prímestských autobusov aj bratislavskej MHD, opäť však nejde o dostatočnú ponuku pre vyše 20-tisíc návštevníkov.

Výsledkom tak je stav ako pred a po nedeľnom zápase, kedy významná časť fanúšikov obsadila parkoviská v blízkych nákupných centrách. Veľký peší pohyb v tesnej blízkosti štadióna musel byť následne riešený uzavretím Bajkalskej ulice, ktorá je jednou z významných bratislavských komunikácií. Aj napriek tomu, že v nedeľu bola doprava utlmená, ide o problém, ktorý bude potrebné riešiť.

Zasadenie do lokality

Významnou otázkou je zasadenie NFŠ do lokality, v ktorej sa nachádza. Tehelné pole, napriek tomu, že sa tu nachádza množstvo športovísk, je stále predovšetkým kompaktnou, hustou rezidenčnou štvrťou s mestským charakterom a viacerými špecifikami. Vloženie takej mohutnej koncentrácie funkcií a na to naviazaného života nezmení len dopravný režim v lokalite, ale aj jej samotný obraz. V tomto ohľade má zmysel pýtať sa, ako je NFŠ do lokality urbanisticky zasadený.

Pôvodný štadión mal západo-východnú orientáciu a vzhľadom na konštrukciu tribún zaberal prakticky celý pozemok. Z dnešného pohľadu išlo o mimoriadne neefektívnu dispozíciu, keďže tribúny neboli šikmé a boli pôvodne určené pre stojacich divákov. Dnešné nároky na divácky komfort sú však vyššie a moderné štadióny majú miesta výlučne na sedenie. To umožňuje tribúny urobiť strmšie, čím sa získava viac priestoru.

Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pričom ďalšie priestorové zisky boli možné vďaka pootočeniu hracej plochy o 90 stupňov. Uvoľnenú plochu využil developer pre výstavbu rezidenčného súboru a nákupnej galérie, zároveň táto orientácia predznamenala aj spôsoby vstupu do štadióna.

Keď sa opätovne pozrieme na nové štadióny v Európe aj vo svete, štandardne sa okolo nich nachádzajú rozptylové plochy, určené pre zhromažďovanie desiatok tisíc návštevníkov podujatí a zápasov. Keďže pred podujatím návštevníci prichádzajú pozvoľna a častokrát ešte pred otvorením vstupov, je nutné, aby tieto plochy boli dostatočne veľkorysé. Štadión Tehelné Pole však takéto plochy v podstate nemá.

Najvýraznejším nástupným priestorom je juhovýchodný vstup do NFŠ od Bajkalskej ulice vo forme akéhosi námestia, odkiaľ vedú dve schodiská na úroveň tribún. Okrem toho má štadión ešte dva vstupy od Ulice Viktora Tegelhoffa, plus samozrejme vstup do VIP časti. V praxi sa však ukázalo, že obrovský počet návštevníkov do areálu vstupoval predovšetkým cez námestie.

Námestíčko pri juhovýchodnom vstupe predstavuje jedinú výraznejšiu rozptylovú plochu pri NFŠ

Nanešťastie, tento priestor nie je schopný poňať priveľký počet ľudí, čo je problematické najmä po zápase či podujatí, kedy viacmenej naraz opúšťa štadión podstatná časť publika. Okrem zhustenej koncentrácie v niektorých častiach – napríklad na schodiskách, čo môže byť potenciálne nebezpečné – tieto prúdy ľudí potom smerujú do okolia, napríklad na druhú stranu Bajkalskej ulice, cez jediný prechod, ktorý nie je dimenzovaný na priveľký počet peších. Desiatky až stovky ľudí si tak skracujú cestu cez zelený stredový pás, čo by v prípade, že by nebola odstavená Bajkalská ulica, mohlo opäť viesť k nebezpečným situáciám.

Osadenie štadióna s takou kapacitou v danej štvrti sa tak ukazuje ako problematické. V budúcnosti bude potrebné intenzívnejšie pracovať s kvalitou pešieho pohybu a motivovať návštevníkov, aby využívali aj iné prístupy – v tomto ohľade snáď pomôže rekonštrukcia Ulice Viktora Tegelhoffa, ktorá by mala prebehnúť už v priebehu tohto mesiaca, užitočné by boli aj lepšie a širšie prechody pre chodcov.

Ďalšou vecou je vybudovanie areálu s daným rozsahom v dotyku s Novou Dobou, sídliskom chráneným ako NKP s intímnou mierkou a nepopierateľnými architektonickými a urbanistickými kvalitami. Národný futbalový štadión síce obmedzene na Novú Dobu reaguje znížením jednej z tribún, vôbec to však neplatí o obytnom súbore, ktorého nižšie časti (nerátajúc teda výškovú budovu) sú jednoducho priveľké a oproti Novej Dobe tvoria priveľký kontrast.

Masívna mierka NFŠ je najviac viditeľná z detského ihriska medzi blokmi sídliska Nová Doba.

Architektúra

Celý Národný futbalový štadión spoločne s pripojenými komerčnými objektami sú dielom architektonickej kancelárie Expoline, vedenej architektom Karolom Kállayom ml. Napriek finančnému vstupu štátu a investícii, ktorá má (aj) národnoreprezentačný účel, na štadión sa neorganizovala architektonická súťaž. Developer zadal projekt architektovi na základe osobných vzťahov, argumentujúc cenou a nedostatkom času.

Nanešťastie, snaha o šetrenie a preferencia osobného vkusu investora pred hľadaním skutočnej kvality si na štadióne vybrala svoju daň. Karol Kállay ml. nepatrí ani zďaleka k našim najlepším architektom a hoci navrhol niektoré dobré projekty menšej mierky, pri väčších zámeroch a kalkulačkovom developerovi sú jeho výsledky horšie.

Takým prípadom je aj NFŠ, ktoré je len sotva niečím lepším ako priemerným štadiónom daného typu. Už dávnejšie bolo písané o niekoľkých výrazne problematických riešeniach – jedným z nich je osadenie administratívnej budovy v rohu štadióna, pričom dva z nosných stĺpov zasahujú priamo do hľadiska. Ďalším problémom je VIP tribúna, vďaka ktorej vzniklo viacero miest, odkiaľ nie je vidno na hraciu plochu.

"Šalamúnske" riešenie - na miesta, odkiaľ nie je vidno na hraciu ploch, bola osadená vlajka klubu

Po poukázaní na tieto problematické riešenia developer vyhlásil, že miesta s narušeným výhľadom sa na futbalové zápasy nebudú predávať a sedačky budú nainštalované len kvôli estetike, prípadne sa sem osadia klubové vlajky (čo sa stalo počas prvého súťažného zápasu). Sedadlá by sa tu mali nachádzať počas koncertov, kedy tu vraj budú ideálne miesta, v závislosti od polohy javiska. Okrem toho bolo poukázané na fakt, že miesta bez výhľadu sa nachádzajú aj na niektorých slávnych medzinárodných štadiónoch.

To však platí pri starších alebo dostavovaných stánkoch, nie pri úplne novom, kde mal architekt množstvo šancí, ako sa s výzvou vyrovnať. Takto sa to nedá vysvetliť inak ako neschopnosťou presadiť lepšie riešenie.

Aby som neostal len pri kritike, k pozitívam NFŠ patrí príjemná farebná schéma sedadiel, ktorá rozbíja monotónnosť hľadiska, alebo celkom dobrý orientačný systém, spojený s ľahkým prístupom na tribúny. Architekt sa snažil zvonka štadión ozvláštniť membránovou fasádou s podsvietením, čo je síce zaujímavé, ale týka sa to len viac exponovaných fasád – nie severnej, ktorá pripomína letiskový hangár, alebo časti s VIP tribúnou, kde je zázemie a administratíva klubu. Táto časť sa nanešťastie vôbec nepodarila.

Z hľadiska architektúry teda platí, že jej úroveň je nízka, hoci štadión ako taký je funkčný. Na Národný futbalový štadión je to zúfalo málo.

Štadión je funkčný, ale architektonicky nie je ničím výnimočný

Návštevnícky komfort

Najväčším očakávaním od nového Tehelného Poľa bolo predovšetkým radikálne zvýšenie návštevníckeho komfortu. Z hľadiska bežného návštevníka a porovnávajúc situáciu v minulosti sa toto očakávanie naplniť viacmenej podarilo. Napriek tomu má NFŠ nedostatky, z ktorých len časť je riešiteľná v rámci dokončovacích prác.

Odhliadnuc od príchodu na štadión, ktorý bol riešený parkovaním všade, kde sa dalo, prípadne uzavretím Bajkalskej ulice, prechod od vstupu do areálu až po samotné miesto na sedenie je pomerne rýchle. V súlade so súčasnými požiadavkami a normami boli inštalované turnikety a bezpečnostné opatrenia, ktorých je podľa svedkov dostatok a do priestoru štadióna sa vstupovalo jednoducho a rýchlo.

Samotné hľadisko je vcelku strmé, čo síce viedlo k umiestneniu držadiel na niektorých miestach, zároveň to však umožňuje dobrý výhľad na ihrisko, ku ktorému sú diváci pomerne blízko. Hľadisko je prestrešené, čo by malo divákov ochrániť pred poveternostnými podmienkami, hoci sa počas daždivých zápasov ešte ukáže, či ide o postačujúce riešenie.

Miernou nevýhodou napríklad pre starších občanov je prístup do hľadiska cez sériu schodísk, keďže vstupy sú nad úrovňou ulice, návštevníci odkázaní na vozík však majú k dispozícii výťah z podzemných priestorov do vnútornej piazzety a miesta na tribúne B bez nutnosti prekonania prekážok.

Nedávno bola na štadióne inštalovaná dvojica informačných tabúľ, pričom sa vyskytla obava, že diváci z najvyšších radov budú mať obmedzený výhľad na celú hraciu plochu. Kým v prípade tribúny C (tribúna domácich) to neplatí, pri zníženej tribúne D (hostia) je skutočne narušený výhľad z najvyššieho radu – diváci sa budú musieť zohnúť, aby videli bránku na druhej strane. Dané riešenie je maximálne nevhodné.

Problematická svetelná tabuľa

Pre „ultras“ hostí navyše platia mimoriadne bezpečnostné opatrenia, táto časť návštevníkov tak bude mať vymedzený špeciálny vstup, oddelený od bežných návštevníkov, aby nedochádzalo ku konfliktom. V hľadisku budú dočasne oddelení pletivom, čo vyvoláva dojem klietky, neskôr bude pletivo nahradené plexisklom (čo vo mne asociuje dojem akvária).

Návštevníci majú k dispozícii 27 bufetov, čo je celkom dostatočný počet, hoci v prvý zápas bol ešte problém s rýchlosťou vydávania objednávok, to však nemusí byť nič neriešiteľné. Horšie to je s toaletami, pri ktorých viacerí návštevníci deklarovali, že ich kapacita bola nedostatočná. To síce nemusí platitiť pri menej atraktívnych dueloch, pri plnom zaplnení kapacity to je väčší problém.

Zaujímavosťou je, že kapacita dámskych toaliet je oveľa nižšia ako pánskych. Akceptovateľné rozhodnutie pri futbalových zápasoch sa stáva problematickým pri koncertoch, kedy bude zastúpenie žien v publiku pravdepodobne vyššie.

Podľa viacerých návštevníkov sa kapacita toaliet ukázala ako nedostatočná

Prevádzka

Štadión Tehelné Pole má poskytovať tú najvyššiu úroveň technických podmienok pre usporadúvanie športových podujatí, ale aj kultúrnych vystúpení. V tomto ohľade možno azda asi ako pri jedinom povedať, že ambícia bola viacmenej naplnená.

Hoci som nemal možnosť navštíviť sektor pre hráčov, z publikovaných informácii sa zdá, že podmienky sú v tomto ohľade vyhovujúce. NFŠ bude schopné hostiť aj popredné tímy a národné výbery bez pocitu hanby z neposkytnutia adekvátnych podmienok – samozrejme, po dotiahnutí technických detailov.

Štadión sa pri otvorení prezentoval svetelnou a zvukovou show, ktorá ukázala potenciál stavby pre organizovanie veľkých podujatí. V tomto ohľade bude NFŠ nepochybne zaujímavý pre promotérov koncertov či iných eventov (po vyladení prvotných chýb) a skutočne, zástupcovia NFŠ, a.s., už potvrdili, že sú v rokovaní s viacerými stranami, hoci ešte nechceli povedať, kto by mal byť (okrem Tublatanky) prvým hudobníkom alebo umelcom, ktorý na novom štadióne vystúpi. Podľa všetkého by to však malo byť zaujímavé meno.

Okrem dobrého osvetlenia je pozitívom aj LED pás na tribúne B a A+V. Inštalovaný nie je na tribúnach C a D, keďže tu sú koncentrovaní „ultras“, ktorí sem vešajú transparenty.

Pozitívom štadióna je dobrá úroveň svetelnej techniky

Podstatnou pre prevádzku ostáva otázka bezpečnosti. Boli už spomenuté výhrady voči vzniku niektorých miest, kde bude zrejme pri opúšťaní štadióna dochádzať k extrémnej koncentrácii ľudí, nemenej dôležitá je však aj bezpečnosť priamo v hľadisku. Už bolo spomenuté, že prvé bezpečnostné opatrenia sa týkajú turniketov – nachádzajú sa tu, okrem iného, kamery snímajúce biometrické údaje, aby na štadión nevstupovali neželané osoby, väčší počet kamier je aj v priestoroch štadióna. Hosťujúci „ultras“ fanúšikovia sú oddelení bezpečnostnými zábranami.

V prípade mimoriadnej udalosti je predpoklad, že hľadisko samotné bude možné opustiť pomerne rýchlo. K zlepšeniu možnosti opustiť tribúny slúži aj séria schodísk na najnižších stupňoch, pričom diváci následne opustia štadión cez štvoricu technických vstupov v jednotlivých rohoch NFŠ. Najväčšou výzvou pre organizátorov v takom prípade bude rozdeliť prúdy ľudí, aby štadión disciplinovane opúšťali cez určené východy a aby nedošlo k prehusteniu vstupnej časti od námestia.

Štadión bude bezpečnejší vďaka turniketom s čítačkou biometrických údajov

Záver

Nový Národný futbalový štadión nazývajú zástupcovia developera aj športového klubu „pýchou Bratislavy“, pri niektorých vládnych predstaviteľoch počuť aj označenie „pýcha Slovenska“. Je isté, že na bratislavské pomery ide o mimoriadnu stavbu. Označenie „pýcha“ je však ďaleko od pravdy.

Tehelné Pole je funkčný, no úplne štandardný štadión priemernej európskej úrovne. Pre potreby klubu v najvyššej slovenskej ligovej súťaži poskytne dobré zázemie a pre návštevníkov a fanúšikov sa výrazne zvýšila úroveň komfortu počas sledovania zápasov. Zároveň vzniklo nové miesto pre organizovanie kultúrnych podujatí, ktoré by malo v Bratislave nájsť svoje využitie – ak nevzniknú problémy v súvislosti s osadením v rezidenčnej štvrti.  

Štadión však nesie aj prídomok „národný“. Pre potreby slovenskej reprezentácie nespĺňa nároky na reprezentatívnosť a trúfnem si povedať, že ani na kapacitu. Architektúra Tehelného Poľa je sklamaním, keďže takmer pri všetkých riešeniach, ktoré si vyžadovali kreativitu a inovatívnosť, sa rozhodlo zle. Tomu všetkému sa dalo predchádzať, keby bola na projekt vypísaná architektonická súťaž, ideálne s medzinárodným obsadením a motivačnými cenami.

Národný futbalový štadión obstavaný komerčnými objektami je skôr dobre premyslenou súkromnou investíciou ako vzorovým verejným projektom a "pýchou Bratislavy"

Že k súťaži nedošlo, zostane naveky (resp. do momentu, kedy štadión nezbúrajú a nepostavia nanovo) čiernou škvrnou na tvári štátu aj developera, zvlášť pri spôsobe financovania zámeru. Len málo developerov dostalo na zlatom podnose takú veľkorysú podporu, vďaka ktorej sa zadarmo zvýši ekonomický potenciál komerčných funkcií v areáli – predovšetkým nákupnej pasáže, napriek tomu, že o podiele komerčných funkcií musí ešte rozhodnúť Ministerstvo školstva.

Ostávam presvedčený, že financovať z verejného rozpočtu Národný futbalový štadión v danej podobe, polohe a nastavení bolo chybou. NFŠ sa už nedá bez výraznejších asanácii rozšíriť, v danej lokalite by to však bolo nezmyslom. Na Tehelnom poli mal vzniknúť menší mestský štadión s kapacitou 12-15-tisíc návštevníkov, čo je cifra, o ktorej sa v minulosti pozitívne vyjadril aj samotný investor, podnikateľ Ivan Kmotrík st.

Skutočný Národný futbalový štadión mal vzniknúť v inej lokalite, s dobrým napojením na diaľnicu, električku či železnicu, s dostatkom priestoru pre parkovanie a rozptylové plochy, ďaleko od obytných zón, s kapacitou cez 30-tisíc divákov a po architektonickej súťaži. Vhodných lokalít by sa v Bratislave našlo niekoľko.

Nanešťastie, teraz je táto možnosť už na desaťročia zarúbaná. Bratislava získala nové Tehelné Pole, memento schopnosti jedného podnikateľa presadiť si riešenie, ktoré je takmer výlučne v súlade len s jeho komerčnými záujmami bez ohľadu na mesto či štát.

Mimochodom, jeden z dôsledkov výstavby NFŠ uvidíme čoskoro. Vznik Tehelného Poľa totiž znamená zánik Pasienkov a transformáciu celej štvrte do úplne inej podoby. Prvé štúdie na zástavbu zóny sú už hotové, čoskoro sa tak môžeme tešiť na výstavbu nových developmentov pod taktovkou Grafobalu a J&T Real Estate.

Viac fotografií z NFŠ si pozrite vo fotogalérii. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.