Adrian Gubčo 19.11.2024 14:17

Zvláštny prístup Metropolitného inštitútu. Diskusii o novom územnom pláne chýba otvorenosť

Bratislava začína pracovať na príprave nového územného plánu, ktorý nazýva aj Metropolitný územný plán. Má ísť o významný dokument, ktorý zadefinuje princípy a limity budúceho rozvoja mesta s výhľadom minimálne do roku 2050. Ide tak o absolútne zásadnú tému, ktorá si zasluhuje otvorenú komunikáciu. Napriek tomu robí Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý prípravu plánu zastrešuje, chyby.

Ilustračné zábery. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy, Nino Belovič / YIM.BA

Rozvoj Bratislavy zásadne ovplyvňujú viaceré strategické a koncepčné dokumenty. Jedným z najdôležitejších, ak nie najdôležitejší je územný plán. Podľa oficiálnej definície ide o právne záväzný dlhodobý koncepčný dokument, ktorý slúži k usmerňovaniu územného rozvoja mesta a vytvára predpoklady pre podporu zdravého životného prostredia, hospodársky rozvoj a pre spokojnosť obyvateľov.

V praxi to znamená, že stanovuje možnosti a limity využitia jednotlivých pozemkov v rámci mesta. Pre každú plochu stanovuje súbor regulatívov, ktoré hovoria o dominantnej, prípustnej aj neprípustnej funkcii, rovnako ako o miere uplatnenia týchto funkcií. Taktiež prikazuje, kde bude vedená a umiestnená dopravná alebo technická infraštruktúra, významné prvky občianskej vybavenosti, prvky územného systému ekologickej stability alebo zeleň.

Na základe územného plánu tak možno regulovať a koordinovať investičné aktivity. Kvalitný plán je predpokladom k tomu, aby nedošlo k prehusteniu lokalít, nerešpektovaniu územných rezerv, deštrukcii zelených plôch, ale naopak aj k uduseniu ekonomického potenciálu, zvyšovaniu nedostupnosti bývania alebo k zhoršovaniu dopravnej situácie. V konečnom dôsledku je územný plán prejavom verejného záujmu v konkrétnom území.

Aktuálne platný Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy pochádza z roku 2007, v príprave bol od roku 1996. Od doby svojho schválenia prešiel viacerými aktualizáciami, ktoré ho mali prispôsobiť aktuálnym potrebám a požiadavkám. Tzv. zmeny a doplnky sa štandardne prijímali v balíkoch viacerých úprav. Dosiaľ posledné sú Zmeny o doplnky 08, ako ďalšie by sa mali pravdepodobne schvaľovať ZaD 10.

Napriek tomu, že sa v poslednej dobe zvýšilo tempo prijímania zmien plánu, už dlhé roky sa otvorene hovorí o potrebe úplne nového. Plán z roku 2007 má totiž niekoľko zásadných nedostatkov – v prvom rade, vychádza z modernistických princípov abstraktného funkčného plánovania, založenom na oddelení jednotlivých funkcií, čo je v praxi veľkou komplikáciou v dynamicky sa meniacom meste. Druhý problém je fakt, že nie je digitalizovaný. Tretím kľúčovým nedostatkom je jeho nekompatibilita s novou územnoplánovacou legislatívou. Tá predpisuje, že všetky slovenské mestá a obce majú mať nové digitálne plány do roku 2032.

Vyzerá to ako vzdialený termín, no pri veľkom meste ako Bratislava je to v skutočnosti nedostatočný čas. Tvorba a následné prerokovanie plánu trvá dlhý čas. Spracovatelia sa štandardne musia vysporiadať s tisíckami pripomienok, čo zaberie roky. Hlavné mesto aj Metropolitný inštitút Bratislavy tak musia zvýšiť tempo.

Aktuálne je MIB vo fáze prípravy podkladov, po ktorých by mala nasledovať formulácia zadania plánu. Ide tak o kľúčovú etapu aj z pohľadu zapojenia verejnosti – práve teraz majú prebehnúť významné diskusie o tom, ako si ľudia predstavujú budúcnosť mesta. Inštitút si to očividne uvedomuje, no jeho reálne kroky možno prijať len s rozpakmi.

Územný plán Bratislavy potrebuje nielen aktualizáciu, ale aj náhradu úplne novým plánom. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Podivný prístup MIBu a Hlavného mesta k zapojeniu verejnosti vidno na základe aktuálne zrealizovanej diskusie, nazvanej MIB Talk. Ide o sériu stretnutí k rozličným mestským témam. Naposledy to bol práve nový Metropolitný územný plán, pričom názov debaty znel „Ako plánujeme Bratislavu budúcnosti?“ Verejne prístupná, no kapacitne obmedzená diskusia sa konala v priestoroch Slovenskej národnej galérie.

V rámci diskusie rozprávali hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan a architektka Magda Ďurdíková, vedúca oddelenia územných koncepcií a analýz z MIBu, o tom, ako mesto pristupuje k tvorbe nového plánu a čo sa zmení oproti starému. „Záujem o tému bol veľký, o čom svedčí asi päťdesiatka otázok z publika a pozitívne ohlasy,“ hodnotí Kristína Trnovská, vedúca oddelenia komunikácie MIBu. „Priebeh diskusie zmapujeme v blogu, ktorý pripravujeme a uverejníme ho na našej webovej stránke.“

Nanešťastie, tu nastáva problém: blog MIBu bude jediným výstupom z tejto diskusie. Inštitút ju totiž nenahrával, z hodinu a pol trvajúcej debaty tak bude prezentovaný len pohľad, reprezentovaný inštitútom a Hlavným mestom. Ten len sotva zachytí debatu v celom rozsahu vrátane zmieňovanej päťdesiatky otázok. Takisto ani nedá čitateľom možnosť dozvedieť sa všetko, čo bolo povedané. Formát blogu na sumarizáciu pomerne dlhej a významnej debaty nestačí.

Ide o vážnu chybu v komunikácii Metropolitného inštitútu Bratislavy aj Hlavného mesta. Takýto prístup pôsobí nedôveryhodne, akoby nechceli organizátori riskovať, že sa kritici dostanú k faktom, ktoré na podujatí odzneli a následne ich využívali v rámci vlastných kampaní. Z odborného hľadiska síce naozaj kontroverzné informácie nezazneli, v ušiach laikov by ale napríklad údaj, že v Bratislave je údajne priestor pre vznik bývania pre 720-tisíc nových obyvateľov (z toho 120-tisíc v lokalite Istrochemu), mohol znieť šokujúco.

Podľa informácií YIM.BA sa hovorilo aj o tom, že mesto nechce radikálne vstupovať do súčasných definícií jednotlivých funkcií, v príprave je okolo 20 balíkov zmien a doplnkov súčasného plánu, zmena svetlotechnických a parkovacích noriem bude predmetom budúcich Bratislavských stavebných predpisov a nový plán má byť realitou v roku 2030 (čo považuje autor týchto riadkov za nereálne). Všetko sú to podnety pre zaujímavé odborné debaty, šikovný demagóg by ale vedel z mnohých tém spraviť podnet pre kritiku mesta.

Úlohou inštitútu – a ani mesta – ale nie je posudzovať rizikovosť obdobných otázok pre politickú reprezentáciu. Cieľom je pripraviť kvalitný územný plán, ktorý bude najlepšie zodpovedať potrebám Bratislavy a jej obyvateľov. Pôjde o proces, spojený aj s nepríjemnými debatami.

MIB organizuje zaujímavé diskusie, záznamy z nich nerobí. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Inštitút tvrdí, že do budúcna plánuje otvoriť svoju komunikáciu vo väčšej miere. „MIB bude pokračovať v komunikácii a participácii témy metropolitného územného plánu, kde bude zapojená odborná aj široká verejnosť cez rôzne formáty a pripravuje sa aj digitálna platforma,“ sľubuje Trnovská. „Komunikácia bude zrkadliť proces prípravy.“

Ako bolo povedané, aktuálne sa sumarizujú podklady. „Tieto sme už čiastočne sprístupnili, viďte Demografická prognóza Bratislavy,“ dodáva K. Trnovská. Zatiaľ ale ide skutočne len o úvodné etapy. Na MIBe sa sformovalo Oddelenie metropolitného plánu, ktoré má podľa oficiálneho webu organizácie päť členov, no chýba mu riaditeľ alebo riaditeľka. To môže byť tiež veľká komplikácia. V prípade Prahy tvoril tamojší Metropolitní plán asi najvýznamnejší súčasný český urbanista Roman Koucký. Na Slovensku chýba celá generácia skúsených urbanistov s víziou, ktorí by vedeli priniesť obdobnú kvalitu.

Aj toto sú otázky, aké by mali padať a MIB s mestom by na ne mali nájsť odpoveď – ak ich majú. Ak nie, čo tiež nemožno vylúčiť, možno o tom nechcú na verejnosti veľmi hovoriť. Nezapadá to do starostlivo budovaného obrazu Magistrátu, ktorý nerobí chyby a ktorý prebral v poslednom období aj Metropolitný inštitút Bratislavy. Dnes nevidno rozdiely medzi spôsobom komunikácie mesta, MIBu a developerských spoločností.

To, čo si môže dovoliť súkromný investor, by nemali replikovať aj verejné inštitúcie. Na pochybenie, ktorým je absencia záznamu z dôležitej diskusie o územnom pláne, by nemali odpovedať vysvetlením, že sa vlastne nič nestalo, lebo pripravia blog. Skutočne vyspelej organizácie, ktorou MIB chce byť, to nie je ani zďaleka hodné.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.