Adrian Gubčo 29.05.2020 17:24

Na Žižkovej sa spúšťa stavebná aktivita

Žižkova ulica v Starom Meste je pomerne dlhá a úzka cesta, ktorá vznikla ako hlavná ulica niekdajšieho Zuckermandlu, pokračujúca až do Mlynskej doliny. Až do výstavby nového Zuckermandlu bola mimoriadne zanedbanou, postupne sa to však začína meniť. Dôkazom sú pripravované projekty, ktoré zvýšia status tejto prehliadanej časti mesta.

Stavenisko na Žižkovej 30

Hoci výrazná časť Žižkovej ulice je tvorená len komunikáciou, z južnej strany vymedzenou svahom smerom k Dunaju a zo severnej oplotením jedného z trojice cintorínov (Neologického židovského, Nového ortodoxného židovského a Mikulášskeho), v časti nad Mauzóleom Chatama Sofera a vyústením električkového tunela sa priestor čiastočne otvára.

Toto územie malo podľa pôvodných predstáv vyzerať radikálne odlišne. V roku 1941 začalo vznikať známe kúpalisko, ktoré malo využiť atraktívnu prírodnú polohu a doplniť bratislavskú športovú vybavenosť, vtedy narušenú zabraním Petržalky Nemeckom. Dokončené bolo v roku 1968, no nikdy nefungovalo, keďže bazén mal fatálnu chybu, kvôli ktorej z neho vytekala voda. V 90-tych rokoch sa začalo jeho nezadržateľné chátranie a dnes je priestor predmetom súdnych sporov.

Okrem toho bol v dotyku s kúpaliskom vybudovaný dvojpodlažný objekt bývalého Daňového úradu, ktorý je taktiež už dlhšie opustený. Východne od neho sa spustil ďalší nikdy nedokončený projekt – sídlisko Podhradie, náhrada za historický Zuckermandel, z ktorého sa postavila len trojica vežových domov. Výsledkom tak bol dlhodobo neutešený stav, ktorý ničím nenasvedčoval tomu, že by s ohľadom na blízkosť k centru mesta a Bratislavskému hradu mohlo ísť o prestížnu lokalitu.

Čoskoro by sa to však mohlo začať meniť. Zuckermandel zásadne zmenil situáciu, keď obnovil mestskú štruktúru a priniesol nové nadštandardné byty, kancelárie, občiansku vybavenosť a rozšíril rozsah využiteľných verejných priestranstiev. Hoci oddelený bariérou v podobe terénu a rušnej cesty, status lokality zvýšil aj River Park, ktorého predpokladané rozšírenie prispeje k ďalšiemu rozvoju mestských aktivít. Z prázdnych alebo zanedbaných parciel sa tak stáva potenciálny priestor pre transformáciu.

Realizácia prvého projektu sa už spustila, druhý by mohol prísť v dohľadnej dobe.

Administratívna budova bývalého Daňového úradu, ktorá čoskoro zanikne

Ako prvé tu začínajú vznikať „bytové jednotky pre zahraničný zastupiteľský úrad“ na Žižkovej 30, ktoré nahradia pôvodný dom s tromi nadzemnými podlažiami a samostatnou garážou. Podľa oficiálnej dokumentácie ide o prestavbu a prístavbu, čím dôjde k rozšíreniu bytovej funkcie a prepojeniu so statickou dopravou v jednom celku, v skutočnosti však bola budova z väčšej časti zasanovaná a zostala z nej len malá časť.  

Namiesto nej tak vznikne objekt s dvomi podzemnými a tromi nadzemnými podlažiami, pričom najvyššie bude ustúpené a zastrešené plochou strechou. Vzniknúť by tu malo 10 bytov, využívaných predstaviteľmi zahraničného zastupiteľského úradu. Projekt už má k dispozícii stavebné povolenie.

Architektúra budovy nie je známa, architektom je však kancelária Expoline vedená architektom Karolom Kállayom ml. Ten už niekoľko víl vo svojom portfóliu má, no z popisu v dokumentácii je zrejmé, že podobu tohto projektu zatiaľ neodhalil. Zlú úroveň by každopádne mať nemusela, keďže Expoline má lepšie najmä menšie projekty podobného typu. Horšie vychádzajú väčšie schémy typu Národný futbalový štadión alebo Green Park.

Druhý development je stále ešte len zámerom a vzniknúť by mal na mieste zmieňovaného Daňového úradu. IT spoločnosť Stengl tu plánuje vybudovať svoj kampus, teda sídlo spojené s voľnočasovými, spoločenskými a rezidenčnými funkciami. Zámer ide v tejto chvíli do územného konania potom, ako dostal v roku 2018 kladné záväzné stanovisko Hlavného mesta. Pôvodný objekt zanikne.

Namiesto neho tu Stengl vybuduje budovu so štyrmi nadzemnými podlažiami a jedným podzemným. Na prízemí sa má nachádzať vstupné átrium, galéria, „Cafe & Raw Food“ kútik, fitness štúdio a copy & print centrum. Na druhom podlaží má byť edukačné centrum pre samosprávu spolu s administratávnymi priestormi a „Bio Cafe“ kútikom, na treťom budú ďalšie kancelárie spoločne s voľnočasovým kútikom a čitárňou a na ustúpenom najvyššom podlaží má byť trojica veľkometrážnych bytov.

Celková výmera budovy bude necelých 3-tisíc metrov štvorcových, nepôjde teda o veľké bizniscentrum. Počet parkovacích miest bude 61, má tu byť aj rýchlonabíjacia stanica pre elektromobily.

Architektonický výraz kampusu nie je známy ani v tomto prípade, je však nepochybné, že architekt Juraj Zornička sa pokúsi využiť bohatú vegetáciu na pozemku a s ohľadom na charakter projektu sa bude snažiť aj o moderný atraktívny vzhľad. Už z výpisu funkcií je zrejmé, že Stengl sa chce prezentovať ako inovatívna a neformálna firma budúcnosti, čo architektovi ponecháva veľký priestor pre kreativitu.

Výstavba by sa mohla začať v najlepšom prípade v prvej polovici roka 2021.

Bývalý Daňový úrad je v podstatne nehodnotná stavba, zaujímavé sú však mozaiky pri vstupe. Nahradí ho kampus inovatívnej IT spoločnosti

Na oboch zmieňovaných projektoch je zaujímavé, že okrem primárnej funkcie – rezidenčnej či administratívnej – ide aj o zámery s jednoznačne reprezentačným účelom. Obe stavby pritom vznikajú alebo majú vzniknúť v doteraz prehliadanej lokalite. Ide o jasný dôkaz toho, že sa masívne zvýšila jej prestíž, v dôsledku čoho možno očakávať, že sa ešte stále nevyužité parcely – vrátane kúpaliska – môžu prestavať.

Hoci predstavu obnovenia kúpaliska nepovažujem za reálnu, bolo by príjemné, keby nový projekt na tomto mieste podobne dobre využíval terén a prírodné podmienky, pričom by bol kontakt s pôvodým zeleným prostredím prístupný aj širokej verejnosti. V ideálnom prípade by tu tak mohla vzniknúť nejaká vhodná verejná funkcia.

Ešte za pozitívnejší, no ďaleko menej reálny krok, by som považoval asanáciu troch vežových bytových domov a ich nahradenie kompaktnejšou a nižšou mestskou štruktúrou s aktívnym parterom. Vzniklo by tak akési pokračovanie Zuckermandlu, ktoré by mohlo vytvoriť lepší prechod smerom k novému kampusu či diplomatickým vilám. Byty v jednotlivých domoch sú však v osobnom vlastníctve a ich vykúpenie by pravdepodobne nevyvážilo možný zisk pri ich nahradení inou zástavbou s rozumnými dimenziami.

V každom prípade sa však priestor medzi nábrežím Dunaja a masívom Hradného kopca výrazne mení, a netýka sa to len masívnych developmentov, ako je Vydrica alebo River Park II, ale aj menších projektov a jednotlivých domov. Z časti mesta, ktorá bola ešte donedávna predmestím Bratislavy, sa stáva atraktívna štvrť v centre metropoly. Ide o súčasť prebiehajúcej transformácie Hlavného mesta Slovenska.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.