Adrian Gubčo 03.09.2021 10:30

Allianz predáva svoje sídlo, výraznú budovu môžu čakať zmeny

Spoločnosť Allianz sídli už vyše štvrťstoročia v mohutnej administratívnej budove, ktorá je dnes neodmysliteľnou súčasťou Dostojevského radu. Objekt Slovenskej poisťovne bol jedným z prvých, ktoré predznamenali premenu tejto časti Bratislavy na jej nové centrum. Teraz sa však stáva zastaraným, čo majiteľa podnietilo k hľadaniu novej centrály – a predaju tej starej.

Zdroj: Google Maps

Ako zaznamenávajú historici architektúry Dulla a Moravčíková vo veľkom prehľade architektúry Slovenska v 20. storočí, prvé štúdie budovy pre Slovenskú štátnu poisťovňu vznikli už pred rokom 1989. Už v tej dobe sa totiž perspektívne uvažovalo s rozšírením či presunom centra mesta východným smerom – pričom novým jadrom malo byť okolie novostavby Slovenského národného divadla. Z Dostojevského radu by sa stala mestská trieda, čomu mala architektúra budovy zodpovedať.

Architekti Peter Bauer a Eduard Šutek (časť známej kancelárie Architekti BKPŠ) preto objekt navrhli ako skutočne veľkomestský dom, kde sa strieda viacero architektonických motívov a výrazových či materiálových vrstiev. Najznámejšou časťou komplexu je mohutná valcovitá hmota nárožia, podopieraná sériou stĺpov. Nachádza sa tu vysoká ústredná hala. Bohaté na tvary a materiály je aj priečelie obrátené do Dostojevského radu. Fasáda orientovaná do vnútrobloku je prostá, hoci kritici ju hodnotia ako možno najvydarenejšiu.

Každopádne, ide o pomerne vzácneho reprezentanta postmodernej architektúry, ktorej rozsah sa v Bratislave stenčuje. Po zániku najlepších príkladov – „Modrej gule“ na Suchom mýte alebo ružinovského Prioru, ako aj ďalších stavieb, napríklad banky na Prievozskej pri zastávke Miletičova alebo bývalého hotela Danube – architektonický význam budovy ešte narástol. Navyše, nie je vylúčené, že ju nestihne osud ostatných zmienených príkladov. Ako totiž spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa v priebehu apríla oznámila, pre svojich zamestnancov hľadá nové priestory a pôvodnú budovu predáva.

Objekt bol už totiž pre významnú inštitúciu očividne zastaraný. „Áno, spoločnosť Allianz sa po rokoch rozhodla pre zmenu svojho sídla. Nová situácia a nové trendy na trhu práce nám totiž potvrdzujú, že pre plánovaný nový model práce naše aktuálne priestory nie sú postačujúce,“ potvrdzuje pre YIM.BA Helena Kanderková, špecialistka externej komunikácie v Allianz - Slovenská poisťovňa. „Našim zamestnancom preto chceme ponúknuť kvalitné, moderné a udržateľné pracovné priestory 21. storočia.“ Tie už v existujúcej budove nie je pravdepodobne možné ponúknuť, preto sa firma presunie inde.

Podľa kuloárnych informácií sa pokúsilo veľkého klienta získať hneď niekoľko veľkých developerov, ktorí sú v tejto časti mesta aktívni. Allianz sa totiž na svojom webe vyjadril, že nové sídlo chce mať v blízkosti doterajšieho. To by zužovalo možnosti na troch – štyroch poskytovateľov kancelárskych priestorov. A skutočne, poisťovňa by sa mala presunúť len o niekoľko stoviek metrov ďalej do novostavby, ktorú nedávno dokončil asi najväčší lokálny developer.

„V týchto dňoch sme sfinalizovali výber a vybrali víťaznú budovu, ktorou je administratívna budova Panorama Business II. na Pribinovej ulici 19, do ktorej sa plánujeme presťahovať v priebehu budúceho roka,“ hovorí H. Kanderková. Panorama Business II, dnes už oficiálne pomenovaná Pribinova 19, patrí k realizáciám J&T Real Estate. Projekt má strategickú polohu v srdci Eurovea City, veľkej schémy, v rámci ktorej sa vybuduje veľké množstvo bytov a v podstate stovky tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov. Pribinovu 19 si pre svoje sídlo vybrala aj spoločnosť Johnson Controls.

Koncepcia riešenia nového centra mesta v okolí Martanovičovej (Pribinovej) ulice z roku 1988. Zdroj: Architekti BKPŠ

Otázkou ostáva, čo bude so starou budovou. Allianz nešpecifikoval, ako sa hýbe predaj objektu. Súťaž nekomentovali ani developeri, pričom som oslovil najväčšie lokálne spoločnosti. Mimo záznam prezradili, že v tejto chvíli by už mal byť výber viac-menej ukončený. S ohľadom na výsledky hľadania nového sídla by mohlo budovu získať JTRE, ide však len o moju osobnú špekuláciu. V prípade tohto developera by to však dávalo najväčší zmysel, lebo v priamom dotyku s budovou už vlastní dôležité pozemky.

Keďže ani jeden developer na otázky neodpovedal, nie je známe, čo bude s budovou ďalej. Ako už bolo naznačené, jej ďalšie využívanie vo forme kancelárskeho komplexu je menej pravdepodobné. V takom prípade by si totiž vyžadovala generálnu rekonštrukciu, to by však mohlo znamenať aj narušenie architektonického výrazu objektu. To isté by sa stalo, keby sa menila funkcia – na bývanie, ale zrejme aj na hotelové ubytovanie.

Považujem tak za celkom reálne, že by predaj mohol viesť k asanácii známej budovy. Lukrativita lokality sa od čias výstavby radikálne zvýšila. S výhľadovým presunom areálu Dopravného podniku (do Jurajovho dvora) sa otvára možnosť pre prestavbu a dostavbu celého mestského bloku. To poskytuje potenciál pre umiestnenie možno až stoviek bytov a rozsiahlych administratívnych kapacít. Ďalšou teoretickou možnosťou je umiestnenie americkej ambasády, o ktorej sa v súvislosti s touto časťou Bratislavy diskutuje už niekoľko rokov.

Tak či onak, slovenská metropola môže prísť o ďalšiu postmodernú budovu, rovnako ako o budovu, ktorá bola takpovediac už charakteristická. Po architektonickej stránke nejde o najvzácnejší komplex, jeho prípadným odstránením by však mohla napriek tomu nastať strata. Dom dobre reaguje na ulicu, lokalitu a pracuje s verejným priestorom. Nanešťastie, nikdy nebol dobudovaný adekvátny kontext – je totiž očividné, že architekti rátali s výstavbou smerom ku Krupkovej (resp. k Pribinovej a Šafárikovmu námestiu, keďže Krupkova je nová ulica) a pravdepodobne aj na mieste Dopravného podniku.

Ak už ale objekt zanikne, na jeho developera by mali byť kladené vysoké nároky vo vzťahu k architektonickému riešeniu novostavby. Ak sa stane majiteľom skutočne JTRE a podarí sa vyriešiť otázku presunu DPB a budúcnosti pozemkov, vlastnených ŽSR (resp. SR), potom by azda bola namieste urbanistická súťaž na celý mestský blok, nasledovaná zaangažovaním popredných architektov. Kvalitný developer by mal garantovať, že zaujímavú stavbu nahrádza ešte hodnotnejšou.

V opačnom prípade by sa mohlo stať, že si Bratislava čiastočne zopakuje nešťastnú epizódu, kedy bola takmer eliminovaná celá jedna stavebná vrstva v podobe industriálnej architektúry. V prípade postmoderny to azda celkom nehrozí (patria sem aj Nové SND, centrála VÚB či hotel Crowne Plaza, ktoré slúžia zatiaľ dobre a nie je dôvod ich upravovať), nahradiť ale jedinečný objekt banálnym by nebolo šťastné ani kultúrne. Slovenská metropola snáď urobila v tomto smere od obdobia pred krízou v roku 2008 pokrok.

Ďalší osud doterajšej centrály Allianzu tak je hodný veľkej pozornosti. Spôsob, akým sa naloží s budovou a pozemkom, napovie čo-to o charaktere rozvoja Bratislavy a jej nového centra. Môže ukázať, či sa mesto a spoločnosť poučila z chýb, alebo ostáva aj naďalej zacyklená v rovnakých problémoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.