Adrian Gubčo 26.07.2019 10:50

Ďalšie zmeny v okolí Matadoru

Okrem veľkých realizovaných alebo pripravovaných projektov v zóne Matador, o ktorých som písal v priebehu tohto týždňa, pribúdajú v lokalite aj menšie projekty. K takým patria práve dokončované Petržalské dvory alebo premena bývalej administratívnej budovy na bytový dom Septimo II.

Podobné developmenty taktiež prispievajú k postupnej premene územia, ktoré má stále postindustriálny a periférny charakter, no vďaka pomerne dobrej polohe voči centru mesta a prítomnosti potenciálne veľmi významného dopravného uzlu v podobe Železničnej stanice Petržalka, sa môže stať atraktívnou mestskou zónou.

Aktuálne projekty na tento potenciál už viacmenej reagujú, hoci stále medzi nimi nájdeme aj dostupnejšie zámery. Lokalita je tak teoreticky zaujímavá aj investične, keďže dnes relatívne lacné byty sa zhodnotia, keď budú dokončené veľkorysejšie a komplexnejšie zámery, ktoré v sebe nesú aj určité pridané hodnoty (ako napríklad Nová Matadorka zachovávajúca veľkú časť vzácnej pôvodnej industriálnej architektúry).

Dá sa preto predpokladať, že projektov v zóne bude len pribúdať.

Petržalské Dvory

Petržalské Dvory sú vďaka svojej polohe jeden z menej nápadných bratislavských projektov, napriek tomu tu v troch fázach od roku 2013 vzniká rezidenčný súbor, obsahujúci až 195 bytov. Doskové domy s maximálne ôsmimi nadzemnými podlažiami sú usporiadané do akýchsi vĺn a naviazané na Údernícku ulicu. V tejto chvíli je tesne pred dokončením posledný z nich.

Developerovi Fredrikkson sa podarilo vypredať prakticky všetky byty, v tejto chvíli už nie je dostupná ani len webstránka projektu. Klientov lákal – okrem cien – aj ponukou „nízkoenergetického bývania“. Čo sa týka vybavenosti, v rámci prvej fázy a čiastočne aj druhej fázy projektu je aktívny parter, na vzniknutom nádvorí je umiestnené detské ihrisko a vytvorený menší parčík. Parkovanie je riešené prevažne v podzemnej garáži, s celkovým počtom miest 223.

Petržalské Dvory majú priemernú, no v danej lokalite nerušiacu architektúru od Pio Keramoprojekt. Svojou funkciou, tvarom a výzorom sú tak pomerne vhodným doplnkom územia a Údernícku menia na normálnu mestskú ulicu.

Petržalské Dvory pred dokončením, takmer hotové sú aj sadové úpravy vo vnútrobloku

Septimo II

Malý development je ďalší z radu projektov spoločnosti VI Group, ktorá je v Petržalke, ale aj zvlášť v tejto lokalite, mimoriadne aktívna. Už pred niekoľkými rokmi bola na severnej strane Úderníckej vybudovaná menšia novostavba Septimo, charakteristická netradičnou farebnosťou, aktuálne na jej južnej strane rastie mohutný projekt Matadorka, kde vzniká štvrtá najvyššia budova v Petržalke.

Septimo II je v porovnaní s Matadorkou miniatúrny projekt, napriek tomu je zaujímavý, keďže predstavuje konverziu staršieho štvorpodlažného skeletu, kde mala vzniknúť klinika, na bytový a apartmánový dom. Development je jednoznačne mienený ako dostupnejšie bývanie, čomu nasvedčuje fakt, že sú tu tri trojizbové byty a zvyšok dvojizbových. Voľný ostáva v tejto chvíli posledný byt, štyri sú rezervované.

Vznikne tu aj 48 parkovacích miest, z toho 14 v suteréne, ostatné na pozemku. Občiansku vybavenosť projekt neobsahuje, v tomto ohľade sa spolieha na okolie, kde už táto vybavenosť je alebo pribudne.

Keďže nejde o nadštandardný projekt, Septimo II je veľmi jednoduché, hoci predsa len bude odrážať fakt, že developer je zároveň aj architektonickou kanceláriou s vlastným rukopisom. Jednoduchý kubus bude doplnený o raster vystupujúcich hmôt s odlišnou farebnosťou. Na stavbe to zatiaľ veľmi viditeľné nie je, keďže sa v rámci pôvodného skeletu len budujú priečky.

Dokončenie a kolaudáciu developer očakáva v prvej polovicia roka 2020. S ohľadom na rozsah stavby to je dosiahnuteľný termín.

Septimo II. Okolie je zatiaľ zdevastované nízkou úrovňou verejných priestranstiev

Záver

Areál Matadoru sa tak podobne ako iné bratislavské priemyselné zóny začína meniť na aktívnu mestskú štvrť. Transformácia tzv. brownfields, teda niekdajších výrobných území, je a ešte aj nejakú dobu bude najvýraznejšou rozvojovou výzvou Hlavného mesta, ktoré má v týchto územiach skrytý obrovský potenciál, ako môže zvýšiť efektivitu využitia územia a vytvoriť priestor pre nových obyvateľov bez toho, aby bola nutná expanzia mesta do voľnej krajiny.

Pri pohľade do histórie prístupov k transformácii brownfields sa však ukazuje, že mestská aj miestna samospráva na tieto územia, stručne a expresívne povedané, kašle. V nedávnych rokoch sa spustila premena viacerých dôležitých území, no prakticky ani v jednom nebola pripravená podrobnejšia dokumentácia, ani v jednom prípade nebol zo strany verejnej správy definovaný akýsi verejný záujem v území a prijatý náznak stratégie, čo so zónou a ani raz nebola transformácia podporená konštruktívnejšou podporou alebo investíciou, ktorá by viedla k lepšiemu nastaveniu developmentu alebo následne k zlepšeniu stavu verejných priestorov.

Matador nie je výnimkou. Mestská časť pripravuje už niekoľko rokov Územný plán zóny Matador, no jeho realizácia sa zastavila už pred rokmi a momentálne nijako nenapreduje. Stav infraštruktúry v oblasti je katastrofálny, o verejných priestranstvách nehovoriac. Aj tých málo prospešných investícii, ktoré sa tu v minulosti zrealizovalo – cyklotrasa na Kopčianskej, alebo aj samotná ŽST Petržalka – trpí na zlú údržbu alebo nedostatočne premyslené riešenia, obmedzujúce ich funkčnosť.

Nemožno sa teda čudovať, že dochádza k animozitám medzi verejnosťou, verejnou správou a developermi, keďže daný stav nemôže nijakým spôsobom viesť k všeobecne uspokojivému výsledku. To, čo by bola v iných mestách skvelá príležitosť pre zmenu nevzhľadných území na kvalitné štvrte, sa tu stáva komplikáciou.

Situácia má zrejmé riešenie: profesionalizáciu samosprávy. Mnohí kvalitní úradníci a pracovníci dnes ostávajú rozosiati po dnešnej trojúrovňovej bratislavskej samospráve (mestské časti, mesto, samosprávny kraj) a zápasia s nedostatkom kompetencií. Chaos sa prejavuje v povoľovacích procesoch, čo sťažuje development, kým občania sa mnohokrát pri riešení svojich podnetov ocitnú vo víre prehadzovania si zodpovednosti medzi jednotlivými úradmi.

Cestou k profesionalizácii je eliminácia mestských častí, zbytočného reliktu minulosti, a vyčlenenie Bratislavy ako samostatného kraja, za ktorý zodpovedá Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy. To umožní oveľa priamočiarejšie riešenie problémov, vrátane lepšieho nastavenia a implementácie stratégií rozvoja postindustriálnych lokalít. Koncepcie totiž nesmú len vznikať, ale sa aj realizovať. A od toho je Bratislava zatiaľ naozaj ďaleko.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.