Adrian Gubčo 16.06.2022 17:28

V Bratislave sa modernizujú školy, úroveň školstva to zvýši len čiastočne

Hoci je Bratislava metropolou štátu, kde sa koncentruje v priemere najvzdelanejšie obyvateľstvo na Slovensku, na kvalite škôl to poznať len málo. Nie je prehnané tvrdiť, že bratislavské školy sú najviac zanedbané a čelia nedostatku kapacít. Zlepšiť to má aktuálna vlna rekonštrukcií a rozšírení viacerých zariadení. Na skutočné zvýšenie kvality školstva však treba hlbšie zmeny.

Fakt, že v Bratislave sa školy rekonštruujú a modernizujú v slabšej miere oproti mnohých regionálnym inštitúciám, je daný doterajším nastavením eurofondov. Tie totiž favorizujú chudobnejšie časti krajiny. Zriaďovatelia majú prístup k väčšiemu množstvu prostriedkov, čo mnohí aktívne využívajú. Mnohé školy v obciach i mestách v zaostávajúcich regiónoch tak prešli komplexnými obnovami (hoci v otáznej kvalite), kým zariadenia v nominálne bohatej Bratislave zlepšujú svoj stav len veľmi náročne a pomaly. Nová verejná škola v metropole za posledné desaťročia nepribudla žiadna.

Zriaďovatelia škôl v Bratislave  - v prípade materských a základných mestské časti, pri stredných samosprávny kraj – preto mimoriadne privítali zvýšenú dostupnosť financií. Tie pochádzajú predovšetkým z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROPu), ktorý sa navýšil v dôsledku snahy Európskej únie reagovať na krízu v súvislosti s pandémiou (REACT-EU). Starostovia a starostky tak získali možnosti pre riešenie najakútnejšieho problému, ktorým sú chýbajúce kapacity pre žiakov.

Podľa Bratislavského samosprávneho kraja aktuálne chýba v kraji na základných školách asi 9-tisíc miest, čo vedie v niektorých prípadoch k úvahám o dvojsmennom vyučovaní. Z tohto dôvodu sa rozvíjajú projekty nových prístavieb, nadstavieb a dostavieb, ktoré majú zúfalú situáciu zmeniť. Z pôvodne 31 miliónov eur, ktoré boli pôvodne na zlepšenie dostupnosti škôl určené, sa podarilo čiastku navýšiť dvojnásobne – na 62,6 miliónov eur.

Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR preto predpokladá, že sa zriadi takmer 4,3-tisíc nových miest vďaka zmenám na 26 školách, z toho 11 priamo v Bratislave. Nové projekty majú priniesť nielen vznik nových tried, ale aj vybudovanie odborných učební a školskej infraštruktúry (kuchyne, jedálne, telocvične alebo vonkajšie športoviská), energetické opatrenia a zelené riešenia. Lepšie podmienky majú mať deti so špeciálnymi potrebami. Rozvíjať sa majú aj „smart školy“, teda zariadenia zamerané nielen na deti, ale na celé lokálne komunity.

Nová časť školy na Odborárskej v Novom Meste. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto

Podporené základné školy v Bratislave sa nachádzajú vo väčšine mestských častí. Výnimkou sú Devín, Jarovce, Čunovo, Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Najvyššiu mieru podpory – až 2,85 miliónov eur – dostali základné školy na Plickovej v Rači a na Malokarpatskom námestí v Lamači, z ktorých prvá menovaná prechádza komplexnou transformáciou a znovuoživením po rokoch chátrania, kým druhá získa nadstavbu a prístavbu. Veľká podpora smeruje aj do Vajnor, kde získa ZŠ Kataríny Brúderovej nové triedy aj školský areál, alebo do Ružinova na školy na Ostredkovej a Medzilaboreckej. Na druhej z nich vzniká úplne nový pavilón s telocvičňou.

Viac ako 3,6 milióna získalo Nové Mesto, ktoré plánuje vybudovať nový pavilón na škole na Odborárskej a na Cádrovej opraví jedáleň s kuchyňou, ktorú navyše nadstavia. Významné zmeny zaznamená ZŠ Ivana Bukovčana v Devínskej Novej Vsi, nadstavba pribudne na Dubovej v Starom Meste, Rusovce zainvestujú do základnej i materskej školy na Vývojovej. Ďalšie investície vo výške dvoch miliónov eur budú nasmerované do ZŠ a MŠ na Hargašovej ulici v Záhorskej Bystrici, ktorú postupne skvalitňuje miestna samospráva už niekoľko rokov.

Veľmi citeľne by sa mali plánované investície dotknúť škôl v kraji. Mnohé obce totiž prešli a prechádzajú búrlivým stavebným rozvojom, nie sú však samé schopné ufinancovať výstavbu nových alebo rozširovanie existujúcich škôl. Rozrastie sa tak najväčšia škola na Slovensku v Stupave, škola v Limbachu dostane druhý stupeň, v Lozorne vznikne nový pavilón a rozvojom prejde aj materská a základná škola v Častej. Podporu získali aj školy v Chorvátskom Grobe, Slovenskom Grobe alebo Dunajskej Lužnej, ktoré sú najviac postihnuté suburbanizáciou.

Investície z IROPu tak prinesú citeľné zlepšenie dostupnosti škôl. Aspoň na čas budú vyriešené problémy s kapacitami vo viacerých obciach a zleší sa aj situácia v bratislavských mestských častiach. Nanešťastie, väčšina pripravovaných a realizovaných projektov ostáva na slabej úrovni. Svetlými výnimakmi sú rekonštrukcie či rozšírenia škôl v Rači (Plickova) a v Lozorne. Mal záhorská obec podobu rozšírenia školy hľadala dokonca formou architektonickej súťaže.

Napriek tomu žiadna z bratislavských škôl pravdepodobne nedosiahne fyzickú úroveň aktuálne najmodernejšej slovenskej základnej školy v Banskej Štiavnici. Škola Guliver, pokračovateľ rovnomennej škôlky, je súkromným zariadením špičkovej kvality. V Bratislave bola nedávno dobre zrekonštruovaná Nemecká škola, architekti však museli robiť určité kompromisy, dané pôvodnou štruktúrou. Guliver je výnimočný nielen svojou architektúrou, ale aj faktom, že je úplne nový.

Základná škola na Plickovej bude zrekonštruovaná na vysokej úrovni. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Rača. 

Metropola každopádne získa o čosi lepšie školy. Podľa politikov ide o dôkaz toho, že pracujú na skvalitňovaní školstva a vzdelávania, čo prakticky každý označuje za absolútnu prioritu. Dobré školstvo však nie je len o dobrých budovách a technickom vybavení – hoci bez toho ide o nemysliteľnú predstavu – ale aj o systéme, jeho nastavení, zlepšovaní a prirodzene aj o ľuďoch, ktorí v tomto sektore pracujú.

Hlavné mesto niektoré z týchto výziev identifikovalo v rámci prípravy dokumentu Bratislava 2030, teda nového strategického plánu Bratislavy na najbližšie desaťročie. Podľa autorov dokumentu je bariérou k vyššej kvalite školstve v metropole absencia spoločnej celomestskej platformy pre spoločné ciele v oblasti vzdelávania, už viackrát opakované chýbajúce kapacity v školách, ale aj nízka atraktivita učiteľských povolaní v Bratislave v porovnaní so zvyškom Slovenska.

Posledný menovaný problém je kritický – učitelia sú odmeňovani na základe tabuliek, nezohľadňujúcich odlišnú ekonomickú situáciu Bratislavy oproti regiónom. Bratislavský pedagóg si tak nemôže dovoliť toľko, čo pedagóg v odľahlejšom regióne s nižšími nákladmi na život. Nanešťastie, žiadna vláda túto chybu vo svojich realizovaných politikách dosiaľ nereflektovala.

Magistrát plánuje v budúcnosti prepájať aktérov vo vzdelávaní v spolupráci s mestskými časťami, od čoho si sľubuje koordináciu a prepojenie zriaďovateľov a vzdelávacích inštitúcií za účelom zvýšenia kvality vzdelávacej politiky v meste. Ďalej chce poskytovať možnosti kontinuálneho vzdelávania alebo podporu a pomoc učiteľom na dobrovoľnej báze, napríklad prostredníctvom pravidelných stretnutí bratislavských učiteľov v podobe konferencií a neformálnych klubov. Takisto chce stanoviť štandardy kvality vzdelávania a jednotlivých inštitúcií. Celú túto agendu nazýva jednoducho Bratislavské školstvo.

Adresovať chce aj problém nízkych platov učiteľov – a to rozvojom dostupného bývania, určeného práve pre nich. To mimoriadne súvisí s inými prioritnými aktivitami Hlavného mesta, ku ktorým patrí rozvoj nájomných bytov. O ubytovaní pre „potrebné profesie“ sa hovorí aj v súvislosti s niektorými rozbiehanými projektami, napríklad na Muchovom námestí v Petržalke. Výstavba prvej bytovky by sa mohla začať už tento rok.

Jedným z kľúčových nástrojov, ktorý sa do čistopisu Bratislavy 2030 nedostal, je zriadenie Metropolitného pedagogického inštitútu (MPI), ktorý by poskytoval vzdelávanie učiteľom na dobrovoľnej báze alebo zriadil expertné skupiny na koncipovanie modelu evalvácie kvality vzdelávania na školách. Dôvody, prečo nie je táto vízia prezentovaná, nie sú známe. Snáď však nejde o politickú otázku.

Škola Guliver v Banskej Štiavnici je najmodernejším slovenským zariadením tohto druhu - ale súkromným. Autor: Tomáš Manina via Archinfo.sk

Do akej miery pomôže Magistrát situáciu zlepšiť, je otázne, keďže školstvo je závislé najmä od podpory na úrovni vlády a príslušných ministerstiev. Napriek večným sľubom sa nedá povedať, že by sa úroveň vzdelávania, či už v Bratislave aj inde, dramaticky zvyšovala. Dôkazom je napokon aj včerajší masový prostest bratislavských učiteľov, ktorí jasne poukázali na neudržateľnosť súčasných podmienok v školstve – kde je problém pritiahnuť talentovaných ľudí, keďže ich nie je možné zaplatiť. To je kritická situácia.

Mesto aj štát vždy potrebujú vynikajúco vzdelaných ľudí, aby boli schopní posunúť spoločnosť, ale aj ekonomiku. Ak sa Bratislava chce stať medzinárodným hráčom v znalostných či kreatívnych odvetviach, musí disponovať dostatkom talentovaných obyvateľov, ktorí budú schopní premieňať pokročilé myšlienky na realitu. Spoločnosti, ktoré tomu rozumejú a tento transfer podporujú, sa stávajú vyspelými. Na Slovensku aj v Bratislave však cítiť zaostávanie, ktoré vedie k odlivu mozgov do zahraničia.

Zlepšenie školstva je tak zatiaľ, napriek dosiaľ nevídanému objemu investícií do rozširovania kapacít škôl, len veľmi obmdezené. Potrebné sú hlbšie zmeny, vďaka ktorým výstavba novej školy nebude unikátom, metodika porovnávania a evalvovania zariadení nebude fantáziou na papieri a protesty učiteľov za vyššie platy sa stanú vecou minulosti. Inak môže Bratislava aj Slovensko na zvýšenie konkurencischopnosti rovno zabudnúť.

Fotografie Základnej školy na Medzilaboreckej sú z 11.6.2022.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.