Martina Gregová 05.06.2024 19:43

Monumentálny projekt vo Varšave je vzorom v kvalite. Bratislava však nezaostáva

Poľská metropola Varšava prechádza impresívnym rozvojom. Z mesta, ktoré bolo po vojne prakticky úplne zničené, sa stáva vyspelé európske veľkomesto so špičkovou kvalitou nových projektov. Bratislava popritom pôsobí ako chudobnejší príbuzný. Napriek tomu dokážu niektoré projekty byť na kvalitatívne podobnej úrovni ako popredné varšavské developmenty. 

Zdroj: WXCA

Varšava v ostatných rokoch pokračuje v prudkom rozvoji, ktorý sa dotýka hneď niekoľkých oblastí. Výrazným spôsobom napreduje v obnove industriálnych pamiatok, v podpore existujúcich a vo výstavbe nových kultúrnych inštitúcií. Veľké pokroky možno sledovať aj v oblasti dopravy či vo výstavbe administratívnych budov, vďaka ktorým sa stáva mestom s jednou z najvýraznejších panorám v Európe. 

Vďaka jednému z najnovších projektov, takzvanej Zelenej štvrti budúcnosti, sa táto metropola bude môcť už čoskoro pochváliť aj výraznou podporou bývania a pracovného trhu. Zároveň pôjde o dôležitý miľník v oblasti udržateľnosti.  

Na vyše 60 hektároch na mieste bývalej automobilky FSO, má totiž v horizonte niekoľkých rokov vzniknúť nová obytná štvrť pre viac ako 17-tisíc obyvateľov. Za jej návrhom stojí poľské štúdio WXCA Architects, ktoré sa okrem iného podieľalo aj na návrhu obnovy jednej z najväčších neoklasicistických budov, ktoré sa pred vojnou nachádzali na území Varšavy - Saského paláca, doplneného o susedný Brühlov palác a časť pôvodnej zástavby. 

Okrem bývania má nová štvrť obyvateľom Varšavy poskytnúť aj vyše 13-tisíc nových pracovných miest. Návrh navyše obsahuje verejné mestské námestia, školský komplex a športovo-rekreačný kampus. Podľa predbežných vizualizácií má byť zároveň zachovaná a zrenovovaná aj existujúca budova automobilky FSO. To všetko sa podľa architektov stane realitou už do roku 2050. „V priebehu nasledujúcich 25 rokov bude táto postindustriálna zóna, ktorá sa nachádza len 5 km od centra Varšavy, na ceste k revitalizácii,” tvrdia.  

Medzi hlavné ciele celého projektu patrí podľa architektov implementácia trvalo udržateľných riešení a tiež takých, ktoré podporia tvorbu sociálnych väzieb a komunitného života. V riešenej lokalite tak okrem klasických verejných priestorov pribudne aj viac ako kilometer dlhý lineárny park, určený výhradne pre chodcov a cyklistov. Zeleň bude zároveň dôležitou súčasťou poloverejných a súkromných nádvorí, ktoré majú byť rovnomerne rozmiestnené v rámci celej štvrte.

Súčasťou udržateľných riešení bude aj systém zadržiavania podzemnej vody, systém na výrobu udržateľnej energie a tiež znovupoužitie stavebných prvkov, ktoré sú dnes súčasťou automobilového závodu FSO. Autori sa pri tvorbe inšpirovali architektom, ktorý nedávno zavítal aj do Bratislavy. „Prvoradou výzvou, ktorú sme si na začiatku stanovili, bolo navrhnúť priestor, ktorý uľahčí vytváranie komunity a sociálnych väzieb v nej," povedala Marta Sękulska-Wrońska, generálna riaditeľka štúdia. „Vo WXCA nasledujeme víziu dánskeho profesora Jana Gehla a veríme, že mesto začína medzi budovami.”

Bratislavský projekt Palma má odzrkadľovať gehlovské princípy. Zdroj: Corwin

Vízií Jana Gehla, známeho urbanistu a autora niekoľkých publikácií, sa pridŕžajú aj niektoré bratislavské projekty. Podľa spoločnosti Corwin má byť podobne ideálnou kombináciou bývania, pracovísk, služieb a verejných priestorov aj projekt Palma. Dánska architektonická kancelária Gehl Architects sa dokonca spočiatku podieľala na tvorbe zámeru. 

Projekt Palmy neskôr prebral David Sim, niekdajší partner Jana Gehla, napriek tomu sú princípy známeho urbanistu citeľné v celom koncepte. Ten sa má podľa Sima vyznačovať ľudskou mierkou verejných priestorov, nízkymi budovami a množstvom polosúkromných vnútroblokov, ktoré budú kvalitným rozšírením verejného priestoru. O Gehlove myšlienky sa developerská spoločnosť Corwin opierala aj pri kreovaní projektu Hrubé lúky-Agátová. „Chceme nadviazať na filozofiu mesta v ľudskej mierke, ktorú dánski urbanisti vtlačili už pripravovanej revitalizácii brownfieldu Palma," tvrdí projektový manažér z Corwinu Samuel Csáder. 

Výsledkom má byť podľa jeho slov štvrť plná polouzatvorených blokov rezidenčných budov, ktoré budúcim obyvateľom umožnia vytvoriť užšiu a priateľskejšiu komunitu. Súčasťou projektu bude aj množstvo verejných priestorov určených na oddych, šport, detské hry či komunitné stretnutia. Podobnosť s varšavským projektom je navyše citeľná aj v oblasti udržateľných riešení. V rámci Hrubých Lúk bude navrhnutý napríklad vyspelý manažment zrážkových vôd, vegetačné strechy, dažďové záhrady a retenčné jazierka.  

Architekti a urbanisti z Gehl Architects sa v určitej miere podieľajú aj na prispôsobovaní návrhov požiadavkám na vytvorenie aktívnych, príťažlivých a inkluzívnych verejných priestranstiev v rámci projektu Nové Lido od JTRE. Detaily však zatiaľ nie sú známe, keďže projekt sa v podstate ešte len odhaľuje. Napriek tomu sa ukazuje, že v sledovaní vyspelých trendov Bratislava nie je pozadu. Hoci sa nemôže pochváliť podobným rozsahom investícií ako Varšava, mnohé projekty sa v kvalite na ňu doťahujú. 

(WXCA, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.