Po rokoch úvah a diskusií sa začína vyjasňovať, kde by mohla byť umiestnená nová ambasáda Spojených štátov amerických. Americká strana sa totiž stala vlastníkom mohutného bývalého sídla spoločnosti Allianz na nároží Dostojevského radu, Landererovej a Olejkárskej. Aký bude ďalší osud budovy, však nie je verejne známe.
Diskusia ohľadne presunu ambasády trvá už dlho – približne dve desaťročia, keďže bezpečnostné opatrenia pri súčasnom sídle ambasády na Hviezdoslavovom námestí popudzujú veľkú časť obyvateľov mesta. Príjemný verejný priestor tohto asi najkrajšieho bratislavského námestia narúša veľké oplotenie, vrátnica či protitankové zátarasy. Navyše, poloha ambasády znemožnila užívanie pôvodne plánovaného (a vybudovaného) vstupu do podzemných garáži hotelu Radisson SAS (Carlton) od Paulínyho ulice. Prístup je tak zabezpečený z Mostovej ulice, ktorá nemôže byť pešou zónou, ako sa uvažovalo.
Americká strana už niekoľko rokov tvrdí, že hľadá miesto pre novú ambasádu. Už pred niekoľkými rokmi deklarovala, že pre jej umiestnenie vytypovala trojicu lokalít, z toho dve mimo centra a jedno v centre. Toto centrálne miesto sa nachádzalo v Zóne Pribinova, v priestore areálu Dopravného podniku Bratislava (DPB). Hlavné mesto a DPB tvrdili, že rozbehnú rokovania s americkou stranou. To bolo v roku 2018, odvtedy veľa noviniek nezaznelo. Zmena prišla až v nedávnom období.
Na konci leta minulého roka sa totiž objavila informácia, že spoločnosť Allianz predáva svoje sídlo. Mohutná postmoderná budova, jedna z prvých realizácií signalizujúcich, že v tejto časti mesta vznikne jeho nové komerčné centrum, je do istej miery charakteristickým symbolom lokality. Dielo architektov Petra Bauera a Eduarda Šuteka vyniká bohatosťou motívov, tvarov aj materiálových či výrazových vrstiev. Medzičasom sa z objektu stal jeden z posledných reprezentantov postmodernej architektúry v Bratislave. Mnoho jej najkrajších prejavov (ružinovský Prior, Modrá guľa, hotel Danube) stihol zánik alebo barbarské „rekonštrukcie“.
Allianz sa rozhodol pre presun do modernejších priestorov. Spoločnosť bude sídliť v komplexe Pribinova 19, novej kancelárskej budove od developera J&T Real Estate. Tento objekt mal Allianzu lepšie vyhovovať s ohľadom na model práce aj technické či priestorové požiadavky. Pribinova 19 sa zároveň nachádza v srdci Eurovea City, masívneho developmentu, tvoriaceho jadro nového bratislavského downtownu. Po prípadnom vybudovaní novej električkovej trate pôjde o jednu z najlepších lokácií v metropole.
Kto ale získal pôvodné sídlo, ostávalo posledné mesiace záhadou. Nič nechceli prezradiť ani najväčší lokálni developeri, hoci s ohľadom na presun Allianzu do budovy od JTRE som predpokladal, že to bude práve táto firma. Ako sa však ukazuje, mýlil som sa – pohľad do katastra ukazuje, že novým majiteľom budovy Allianzu sú Spojené štáty americké. Američania odkúpili aj priľahlý verejný priestor popri Dostojevského rade. Potvrdilo sa tak, že americká strana smeruje do Zóny Pribinova, a pravdepodobne sa týmto stalo definitívnym aj umiestnenie ambasády.
Pre komentár k zmene sídla aj ďalším plánom s budovou som oslovil americkú stranu, táto však nereagovala. Vyjadriť sa bližšie odmietla aj pre TASR. Hlavné mesto však potvrdzuje, že diskusie prebiehajú. „Americké veľvyslanectvo rokuje s hlavným mestom o možnosti presťahovania svojej ambasády do zóny Pribinova. V súčasnosti prebieha overovanie umiestnenia budovy ambasády v tejto lokalite vo vzťahu k územnému plánu a širšiemu okoliu,“ hovorí Dagmar Schmucková, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. Prípadný presun ambasády nepochybne prinesie citeľné zmeny v podobe a fungovaní Zóny Pribinova, ale aj Hviezdoslavovho námestia. Čo všetko možno očakávať?
V prvom rade je otázkou, čo sa stane s bývalým sídlom Allianzu. Keďže americká strana neodpovedala, nie je verejne potvrdené, či sa objekt zrekonštruuje a adaptuje pre účely ambasády, alebo sa zrovná so zemou a nahradí novostavbou. Budúcnosť budovy by mohlo ovplyvniť aj odsunutie sídla DPB, čo je údajne podľa niektorých „hotovou vecou“. Je skutočne pravdou, že sa už dlhšie uvažuje nad výstavbou nového sídla Dopravného podniku Bratislavy v areáli na Jurajovom dvore (dokonca je už známa aj architektonická štúdia), situáciu ale komplikuje tu prítomná meniareň a nutnosť odsúhlasenia tohto presunu mestským zastupiteľstvom. Ak by sa ale predsa len podarilo Američanom získať aj sídlo DPB a zbúrať ho, budú otvorené aj veľkorysejšie úvahy.
Zachovanie budovy ale bude aj naďalej komplikované. Spojené štáty majú totiž na nové budovy ambasád vysoké bezpečnostné nároky. Požadovaný je približne 30-metrový odstup od ulice, prítomnosť múru alebo plota, protinárazové bariéry voči autám alebo konštrukcie z materiálov, ktoré odolajú explóziám. Na prvé počutie to znie dosť zle, zvlášť v prostredí centra mesta. Druhou stranou mince je, že od roku 2011 sa Ministerstvo zahraničných vecí USA snaží komunikovať s verejnosťou pozitívnejšie, čoho súčasťou sú vysoké nároky na architektúru budov. Kvalitní architekti tak dokážu bezpečnostné požiadavky zapracovať do návrhu tak, aby vyslovene „nekričali“.
Posledné realizované či pripravované ambasády vo svete majú skutočne za sebou niektorých z najvýznamnejších amerických architektov. Ambasádu v Mexico City navrhli Tod Williams a Billie Tsien, ambasádu v Brasílii realizuje Jeanne Gang, a zastúpenie v Bejrúte je od Thoma Mayna. Napokon, to isté by sa malo týkať aj Bratislavy. Kuloárne informácie naznačujú, že „našu“ ambasádu bude tvoriť svetoznáma kancelária Diller Scofidio + Renfro. Spolupracuje pritom s domácim partnerom, ktorý má za sebou veľké realizácie aj v bratislavskom downtowne.
Nemožno tak vylúčiť, že známa a výrazná postmoderná budova bude zrovnaná so zemou – a toto je podľa týchto neoverených informácií aj pravdepodobný scenár. Objekt pritom nie je starý a podľa všetkého je ešte funkčný, hoci nepochybne potrebuje totálnu rekonštrukciu. Adaptácia a možno vloženie vstupu a hlavnej časti ambasády do novej uličky, ktorá by mohla vzniknúť na mieste zbúraného sídla DPB (ktorý nemá absolútne žiadnu hodnotu a je jazvou na tvári lokality), by mohla byť lepším riešením, minimálne z hľadiska zachovania architektonickej pamäte v štvrti a meste.
Do toho má však čo povedať aj ďalší veľký aktér v území, ktorým je JTRE. Developer vlastní takmer všetky susedné pozemky a plánoval tu ďalšiu expanziu Eurovea City. Možno práve preto sa zatiaľ k podobe developmentu v týchto miestach vyjadruje veľmi nekonkrétne. Nepredstaviteľná by nemusela byť ani možnosť, že časť pozemkov odpredá aj on.
V každom prípade, umiestniť veľkú a významnú ambasádu, akou je ambasáda USA, v (novom) centre mesta je správne. Lokalite to dodá na vážnosti a význame. Hlavné mesto tým získa aj definitívny argument, prečo nemožno viesť električkovú trať po Landererovej ulici, ako to navrhujú jej odporcovia v prípade v súčasnosti plánovaného vedenia po Pribinovej. Je totiž otázne, či by bola v súlade s bezpečnostnými opatreniami ambasády, ktoré by mesto a Slovensko mali rešpektovať. Výsledkom by tak mohlo byť teoreticky komplexné pozdvihnutie úrovne územia, snáď aj s kvalitným architektonickým vstupom – či už v prípade zachovania pôvodnej budovy, alebo výstavby novej.
Pre mnohých ľudí bude ale najviac potešiteľný efekt presťahovania sa ambasády zo súčasného sídla na Hviezdoslavovom námestí. Konečne bude možné odstrániť mohutné oplotenie krásnych historických objektov, spriechodniť komunikáciu na juhovýchodnej strane námestia, odstrániť niektoré zo stĺpikov na námestí, ktoré sú napriek obloženiu žulovými doskami v skutočnosti protitankovými zátarasami a predovšetkým otvoriť vjazd do podzemnej garáže hotelu Radisson SAS z Paulínyho. Na Mostovej bude možné vylúčiť automobilovú dopravu a táto sa zmení na pešiu zónu.
Náročnosť bezpečnostných požiadaviek USA je jednoducho príliš vysoká, aby sa dala zladiť s existujúcou hustou zástavbou a architektúrou historického centra Bratislavy a nevyvolávala konflikty. Napriek tomu, že zahraničné zastúpenia už k reprezentatívnemu Hviezdoslavovmu námestiu prirodzene patria (je tu česká aj nemecká ambasáda), v prípade exponovanejšej americkej ambasády je vhodné hľadať riešenie v inej lokalite, ktorá sa dá nárokom americkej strany prispôsobiť lepšie.
Ani to však nebude bez problémov. Zvolená lokalita je komplikovaná, či už ide o vlastníctvo pozemkov, susednú meniareň, prístup k verejným priestorom či budúcnosť odkúpenej budovy. Je celkom reálne, že voči prípadnej asanácii Allianzu sa postavia ochrancovia architektúry, keďže ide naozaj o jeden z posledných postmoderných objektov, zachovaných v pôvodnej forme a podobe. V kombinácii s politickými konotáciami môže ísť o výbušnú tému.
Nedá sa tak ani zďaleka odhadnúť, kedy bude nová americká ambasáda v Bratislave realitou. Nepochybne to budú ešte roky. Pomaly je však v tejto dlhoročnej téme vidno svetlo na konci tunela – a s ním aj zlepšenie Hviezdoslavovho námestia a dobudovanie Zóny Pribinova. Skončiť sa môže ďalšia bratislavská „kauza“.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre