Adrian Gubčo 26.01.2021 12:04

Odpor aktivistov voči električke pred SND sa stupňuje

Príbeh novej električkovej trate v lokalite Pribinovej ulice píše ďalšiu kapitolu. Po poslednom kroku mesta, ktoré trať, spájajúcu Petržalku s Ružinovom cez Pribinovu a Košickú vložilo do pripravovaných Zmien a doplnkov Územného plánu 07, urobili ďalší ťah aj odporcovia zámeru. Aktivisti, medzi ktorými je viacero známych odborníkov, predstavili argumenty proti trati aj alternatívu jej vedenia.

Zdroj: J&T Real Estate

Iniciatíva odporcov voči električkovej trati na Pribinovej ulici zverejnila pred niekoľkými dňami prezentáciu, v ktorej zhŕňa svoje argumenty, na základe ktorých považuje plány Hlavného mesta umiestniť tu trať za nesprávne. Pod „Výzvou za zachovanie pešej zóny medzi SND a Námestím M. R. Štefánika“ je podpísaných pomerne dosť známych osobností, medzi nimi architekti, umelci, politici, ale aj ekologickí aktivisti.

Tvrdenia odporcov sa opierajú o niekoľko kľúčových bodov. Prvým z nich je urbanistická a architektonická hodnota priestoru Pribinovej a priľahlej časti Námestia M. R. Štefánika. Podľa viacerých odborníkov ide o jeden z mála „dokončených“ bratislavských mestských priestorov, ktorý už nepotrebuje ďalšie zmeny. Ide o príklad ikonického priestoru, čo je dané prepojením s Dunajom a promenádou, existujúcou osou smerom k Hradu alebo existenciou pešej zóny.

Druhá skupina argumentov kritizuje technické riešenie trate, ktoré podľa signatárov výzvy narúša prevádzku SND. Pod vyvýšenou plochou pred divadlom, kadiaľ má trať prechádzať, sa totiž nachádzajú podzemné priestory s kanalizačnými zberačmi, kolektormi či technickou infraštruktúrou, ako aj parkovanie. Úpravy týchto priestorov tak, aby vyhovovali požiadavkám na vedenie trate, by mohli údajne ohroziť prevádzku SND, a mali by vplyv aj na hluk či vibrácie. Otázka hlučnosti nebola dostatočne preverená, v každom prípade ani moderné technológie podľa aktivistov nepostačujú.

Tretí argument sa týka zmyslu trate pri danom vedení. Podľa niektorých aktivistov SND ani nákupné centrum (Eurovea) električku nepotrebujú, ďalší tvrdia, že zmysel by mala jedine na Landererovej, kde by obslúžila aj Sky Park a iné developmenty. Aktivisti priniesli nový návrh vedenia trate, kde sa táto odpája od Dostojevského radu, prekonáva pozemky firiem blízkych developerovi JTRE, mesta a štátu a stáča sa pri SND na Landererovu, kde má viesť po severnej strane ulice. Variant po Pribinovej má podľa iniciatívy zbytočne obsluhovať neobývané územie a argumentácia zrýchlením dopravy je nesprávna, keďže hodnotové kritériá majú oveľa väčšiu váhu.

Nakoniec, štvrtá skupina argumentov sa sústreďuje na kritiku mesta, ktoré o projekte neinformuje podľa aktivistov dostatočne a neusporiadalo participáciu s odborníkmi. Signatári výzvy tvrdia, že mesto nerešpektuje vlastné uznesenia a vedenie Magistrátu nedodržuje vlastné sľuby, citujúc materiál Plán Bratislava. Mesto by tak malo zapojiť komunity a ich lídrov do plánovania rozvoja dôležitých strategických projektov, vrátane električkovej trate.

Prezentácia aktivistov je odhalená v čase, kedy sa vízia novej trate dostala do balíka nových zmien a doplnkov Územného plánu. Okrem vyjadrení dotknutých inštitúcií budú tieto aj predmetom prerokovania v Mestskom zastupiteľstve, nejde teda o čisto odbornú otázku. Zastupitelia budú určite pozorne sledovať vývoj verejnej debaty, čomu prispôsobia aj svoje hlasovanie. Je celkom možné, že nová trať bude jednoducho odmietnutá a v takom prípade nebude jej realizácia v dohľadnej dobe možná.

Aktivisti tvrdia, že trať jednoznačne naruší verejný priestor pred SND. Mesto to odmieta a pripomína, že priestor je dnes aj tak len tranzitný. Zdroj: J&T Real Estate

Magistrát by mal v tomto prípade spozornieť taktiež. Pod výzvou sú podpísané mnohé osobnosti, ktorých vysoká expertíza – minimálne v ich odbore – sa nedá spochybniť, rovnako ako nemožno viacero ľudí obviniť z frustrácie či postranných úmyslov. Na druhej strane, medzi signatármi výzvy sú aj viaceré osoby s politickými ambíciami, pričom zlyhanie jedného z najdôležitejších verejných projektov z hľadiska budúceho rozvoja mesta príde mnohým vhod.

Aktivisti si bohužiaľ opäť vypomohli aj zavádzajúcimi, ťažko overiteľnými alebo kontroverznými argumentami. Príkladov by sa našlo hneď niekoľko. Napríklad architekt Michal Bogár zdôvodňuje svoje názory koncepciou z 80-tych rokov 20. storočia, ktorá s električkou nerátala. Rozvoj tejto časti mesta však rátal s obsluhou vo forme metra, pričom rozsah výstavby bol uvažovaný ako nižší. Metro je dnes nereálne, preto sa už nemožno opierať o túto krajne neaktuálnu víziu. Ďalším kontroverzným bodom je aj príklad z Paríža, kde architekt upozorňuje, že električka obchádza budovu novej parížskej filharmónie, ale už nepripomína, že v jej susedstve prechádza jedna z najrušnejších parížskych diaľnic.

Z kategórie ťažko overiteľných je tvrdenie, že trať naruší funkčnosť a bezpečnosť zóny. Takéto vyhlásenia je potrebné podporiť dátami, no jediné existujúce – analýza využitia územia pešími, ktorú vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy – tvrdia opak. Pešia zóna v bezprostrednom dotyku s budovou SND je využívaná len striedmo a výlučne ako tranzitný a nie pobytový priestor. Na tento účel sú užívané priestory námestia a nábrežia, ktorých sa projekt električky netýka.

Architekt Ján Bahna zase kritizuje, že sa mesto odnaučilo rešpektovať autorský urbanizmus – teda vstupuje novými zásahmi a myšlienkami do celkov, ktoré vznikli na základe jednotnej urbanistickej vízie v minulosti. Toto taktiež považujem za kontroverzné tvrdenie, keďže je podľa môjho názoru absolútne správne, že sa mesto prispôsobuje požiadavkám doby bez ohľadu na autorskú koncepciu z minulosti, kedy tvorca nedokázal predvídať budúci spoločenský vývoj.

Výnimkou sú urbanistické celky s výnimočnými hodnotami, ktoré svoju kvalitu preverili dlhými desaťročiami. Je na diskusiu, či je takouto aj predmetná štvrť, ktorej vývoj nie je zatiaľ ukončený a postupne sa od pôvodnej vízie vzďaľuje. Ani námestie nie je urbanisticky dokončené, lebo mu chýba dopravná obsluha. Urbanizmus je nielen o tom, čo vidíme na prvý pohľad, ale aj o súvisiacej infraštruktúre, na čo očividne odporcovia trate zabúdajú alebo to prehliadajú.

Za najkontroverznejšie však považujem navrhované alternatívne riešenie električkovej trate, ktoré preráža pozemky, kde sú už naplánované investičné zámery, nerieši vlastnícke vzťahy, obsahuje zastávky v tesnej blízkosti od seba a prináša obsluhu aj tam, kde nie je taká potrebná. Sky Park či Jakubovo námestie môžu byť obslúžené výhľadovou traťou po Dostojevského rade a Karadžičovej, nehovoriac o Mlynských nivách.

Navyše tvrdenie, že trať po Pribinovej zbytočne obslúži neobývané územia, je už úplným zavádzaním, keďže v jej tesnej blízkosti už vznikajú alebo sú naplánované masívne developmenty. Električka je investíciou na desiatky rokov a je viac než zrejmé, že Zimný prístav bude skôr či neskôr transformovaný na kompaktnú mestskú štvrť. Aktivistami navrhovaná trať je želaním, o ktorom aj jej autori musia vedieť, že nikdy nebude ničím viac ako čiarou na papieri.

V tejto chvíli vydávať jednoznačné tvrdenia, že trať naruší verejný priestor a pešiu zónu, je značne nezodpovedné a nehodné viacerých expertov. Mnohé príklady zo zahraničia, ale aj priamo z Bratislavy, ukazujú, že električky nemusia byť žiadnym narušením verejného priestoru. Trať na Obchodnej ulici má blahodarný efekt na jej vitalitu a nie je žiadnou bariérou ani ohrozením (možno by stálo za preverenie, ku koľkým kolíziám medzi električkami a chodcami tu už došlo). Mesto zatiaľ nezverejnilo konkrétny plán riešenia Pribinovej, preto je predčasné hovoriť o negatívnom zásahu do priestoru. Skúsenosť s Mostovou je opäť zavádzajúca, lebo tu sú využité zastarané technológie.

Prezentácia opäť využíva aj sugestívne vizualizácie, ktoré zobrazujú akési zhromaždenie električiek v priestore pred SND. V tomto prípade však ide o hrubo manipulatívny materiál, ktorý znižuje váhu niektorých relevantných faktov, ktoré sa v materiáli nachádzajú.

Aktivisti si pri boji proti električke pomáhajú klamlivou vizualizáciou, ktorá zobrazuje množstvo električiek stojacich v rade za sebou. Zdroj: Stojíme pri kultúre

Požiadavky po komplexnejšom zhodnotení vplyvov na hluk či vibrácie v SND, odhalenie podrobnejšieho riešenia technického riešenia trate alebo konkretizovanie formy prebudovania podzemných priestorov divadla tak, aby vyhovovali vedeniu trate, považujem za adekvátne požiadavky. Pri takomto zásahu do podoby dôležitého mestského priestoru je namieste, aby všetky detaily mesto zverejnilo a korektne o nich informovalo.  

Otázna je však forma participácie. Aktivisti požadujú jej zorganizovanie nepochybne za účelom presvedčenia mesta, aby sa rozhodlo pre iné riešenie – prípadne, citujúc ministerku kultúry, radšej žiadnu električku, ako električku pred SND. Paradoxne, citujú pritom pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík, kde sa tvrdí, že cieľom participácie nemusí byť zhoda, ale „porozumenie rôznorodosti východiskových princípov a hľadanie recipročne prijateľných praktických aktivít, ktoré vystihujú spoločné záujmy aktérov vo verejnom priestore“.

Východisko mesta je jednoznačné – potrebné je vyriešiť dopravnú obsluhu v zóne, kde sa očakáva vznik desiatok tisíc pracovných miest, tisícov bytov a rozsiahlych komerčných kapacít v nákupných centrách. To vyvoláva masívne zvýšenie dopytu po dopravnej obsluhe, pričom kapacita cestných komunikácií je obmedzená. V záujme udržateľnosti bratislavskej dopravy je nutné saturovať nároky kapacitnou verejnou dopravou, pričom ako ideálna sa javí električková trať. Táto dokáže ľudí obslúžiť rýchlo a ekologicky, pričom rieši kľúčové relácie z dvoch najľudnatejších mestských častí a to bez toho, aby narušila iné formy dopravy (vrátane automobilovej, ktorá bude mať ešte niekoľko desaťročí nezastupiteľnú úlohu).

V tomto smere neexistuje ideálne riešenie, ako obsluhu vyriešiť, keďže sa dávne urbanistické vízie nerealizovali v plnej miere (s metrom). Preto je aj električka len náhrada s obmedzeným účinkom, ktorý možno maximalizovať zlepšením jej prevádzkových parametrov - a to je možné len pri mestom preferovanom riešení. Tvrdenie jednej zo signatáriek, že „kultúrno-spoločenské hodnotové kritériá sú neporovnateľne významnejším faktorom pre kvalitu života v meste ako 60 sekúnd zisku dopravnej obslužnosti,“ je tak veľmi jednostranné a trúfalé. Mesto si takýto prístup dovoliť nemôže.

Pokiaľ toto pochopenie nenastane na oboch stranách, je požiadavka po participácii v podstate zbytočná. Sprostredkované hodnotenia stretnutí medzi zástupcami mesta a odporcov naznačujú, že aktivisti nie sú ochotní ustúpiť v žiadnom prípade, kým Magistrátu uteká čas, keďže mnohé z najväčších projektov sú už vo výstavbe alebo pred dokončením. Diskusia sa dostala do slepej uličky, z ktorej ju participácia nijako nedostane.

Zajatcami tejto situácie sú ako zvyčajne obyvatelia Bratislavy a okolia. Bude to široká verejnosť, ktorá bude nútená trpieť dlhými presunmi, zbytočným hlukom a exhalátmi a zhoršením kvality života, zdravotného stavu a mesta. Považujem za málo pravdepodobné, že sa v prípade odmietnutia navrhovanej formy vedenia trate ešte v dvadsiatych rokoch tohto storočia podarí naprojektovať, vložiť do Územného plánu, odfinancovať, pozemkovo pripraviť a zrealizovať inú, ktorá by obslúžila Euroveu a okolie SND. Proti totiž môžu byť iní aktéri.

Vyzerá to tak, že mestu opäť uniká šanca, ako zlepšiť svoju úroveň a kvalitu života. V Bratislave to je však takmer už železným pravidlom.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.