Adrian Gubčo 23.11.2023 13:53

Útok na Bratislavu? Poslanci chcú ovplyvňovať dopravnú politiku samospráv, predložili šikanóznu novelu

Vznik cyklotrasy na Rázusovom a Vajanského nábreží vyvolal pred časom búrlivé reakcie, ktoré postupne odozneli. Všetko však nasvedčuje tomu, že jej vznik neostane bez následkov. V parlamentnej tlači sa totiž objavil návrh zmenu Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý môže teoreticky zabrániť snahám o transformáciu dopravnej politiky miest a obcí – vrátane realizácie podobných cyklotrás.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Cyklotrasa na nábreží priniesla vizuálne výraznú premenu širokej nábrežnej komunikácie. Vonkajšie pruhy na štvorprúdovej ceste sa zmenili na jednosmerné cyklistické pruhy v nebývalej šírke – miestami až tri metre v každom smere. Na druhej strane, automobilom sa zredukoval dopravný priestor, keďže prišli o jeden pruh. Magistrát argumentoval okrem cyklistickej dopravy aj pešou. Tranzitujúcim motoristom odporučil využívať Einsteinovu ulicu.

Ide o dosiaľ najradikálnejší krok v rozvoji cyklodopravy v Bratislave. Doteraz realizované projekty nikdy nepriniesli redukciu priestoru pre automobily na tak vyťažených komunikáciách, ako je práve nábrežná cesta. Hlavné mesto navyše projekt odkomunikovalo až tesne pred jeho výstavbou, čo vyvolalo v mnohých šok. Reakcia tak bola nebývalo ostrá.

Okrem bežnej verejnosti sa ozývali aj rozliční politici alebo kandidáti do politických funkcií. Sociológ Michal Vašečka dokonca pripustil, že cyklotrasa mohla mať určitý vplyv na výsledky volieb v hlavnom meste, keď odradila niektorých ľudí od hlasovania za stranu Progresívne Slovensko, s ktorou je primátor Bratislavy spájaný. Po voľbách však ruch opadol – čiastočne aj preto, lebo si vodiči na nový stav zvykli.

To ale neznamená, že vznik cyklotrasy nepriniesol žiadne konzekvencie. Ako informovalo občianske združenie Cyklokoalícia, v parlamentnej tlači sa objavil návrh poslanca Jána Mažgúta a Erika Kaliňáka (obaja SMER) na zmenu Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Podľa ich vízie má štát získať právomoc prostredníctvom ministerstva dopravy vykonávať odborný dozor nad cestami I. až III. triedy a miestnymi, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ide o osobitné okolnosti.

Dôvodová správa približuje, že v praxi môže ísť predovšetkým o kontrolu zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socio-ekonomickými vplyvmi na určitý región. Dozor bude vykonávať Ministerstvo dopravy SR, ktoré bude vyhodnocovať aj podnety na vykonanie tohto druhu odborného dozoru.

Podľa Cyklokoalície sa pre zákon stihol zaužívať názov „Lex Vajanského“ podľa Vajanského nábrežia. „Práve predkladateľ zákona, poslanec Mažgút, totiž pred voľbami v rôznych videách opakovane hovoril o nedávnej úprave Vajanského a Rázusovho nábrežia v Bratislave v súvislosti s nezmyselnou ideológiou, neodbornosťou či cykloteroristami,“ píše združenie, ktoré sa dlhodobo venuje rozvoju cyklistickej aj pešej dopravy.

V zákone vidí hlboký zásah do právomocí samospráv určovať si vlastnú dopravnú politiku. Ak totiž Ministerstvo dopravy SR vyhodnotí, že ním uložené opatrenia neboli vykonané, môže uložiť pokutu až do výšky 33.190 eur. Cyklokoalícia sa obáva, že úprava legislatívy „potenciálne zabetónuje Slovensko v dopravnom plánovaní 70. rokov“. Je totiž presvedčená, že cieľom úpravy je podpora automobilovej dopravy na úkor pro-cyklistických riešení.

Cyklokoalícia zhŕňa, že je potrebné, aby parlament túto novelu odmietol a samosprávy na Slovensku a ďalšie dotknuté inštitúcie sa navrhovanej legislatíve postavili. Prvé reakcie, ktoré zozbieral Denník N, naznačujú, že novela nemá jednoznačnú podporu ani vo vládnej koalícii, nehovoriac o mestách a obciach, ktoré odmietajú ďalšie zásahy do svojich samospráv, zvlášť po „legislatívnej smršti“ počas posledných rokov.

Bratislava chce nasledovať trendy vyspelých európskych miest, poslanci sa to snažia, podľa všetkého, prekaziť. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Aktivity zmienených poslancov, ak aj nesúvisia s cyklotrasou na nábreží (čo sa ale javí ako nepravdepodobné), sú ďalším dôkazom o snahách rozličných ľudí z úrovne štátu negatívnym spôsobom zasiahnuť do rozvoja miest, obcí a Bratislavy predovšetkým. (Nielen) Slovenská metropola a jej obyvatelia pravidelne trpia v dôsledku rozličných zmien, nápadov a vízií vládnych alebo parlamentných politikov, ktoré sú motivované jediným cieľom: ubližovať mestu za to, že vo voľbách pravidelne volí inak, ako si to želajú.

Krok Magistrátu pred niekoľkými mesiacmi vyvolal búrlivé reakcie, hoci v skutočnosti k žiadnemu trvalému zhoršeniu dopravnej situácie nedošlo. Ako býva zvykom pri podobných úpravách, automobilová doprava si postupne našla spôsoby, ako sa so zmenou vyrovnať a nahradiť pôvodnú trasu inými. „Arogancia“ mesta, ktoré o zásahu neinformovalo s veľkým predstihom, je dôsledkom konzervativizmu a radikálneho odporu hlučnej časti verejnosti, odmietajúcej akékoľvek narušenie pro-automobilovej orientácie dopravného plánovania.

Práve túto skupinu chcú ale teraz vyššie zmienení poslanci zastupovať, keďže v nej vidia spôsob, ako oslabiť svojich politických súperov a zlepšiť svoj volebný potenciál. Neváhajú pritom vstupovať aj do základných procesov zastupiteľskej demokracie, ktorá umožňuje mestám a obciam realizovať takú dopravnú politiku, pre akú sa rozhodli voliči vo voľbách do orgánov samospráv výberom toho-ktorého kandidáta.

Faktom je, že kľúčová časť bratislavskej verejnosti si vybrala politika, ktorý sľubuje rozvoj cyklodopravy a znižovanie významu individuálnej automobilovej dopravy, pričom realizuje kroky, ktoré majú k tomuto cieľu pomôcť. Riešenie z Vajanského a Rázusovho nábrežia je legitímne, nie je na ňom nič neodborné a je v súlade s dlhodobými stratégiami mesta podporovať alternatívne formy dopravy. 

Politici, ktorí tvrdili opak a sami seba tak usvedčovali z neznalosti, teraz chcú zákerným spôsobom vstúpiť do procesov z úrovne štátu. Okrem narušenia demokratických princípov sa tým priečia aj všeobecne uznávaným európskym pravidlám o subsidiarite, ktoré hovoria o decentralizácii rozhodovania a tvorby politík na lokálnej úrovni.

Ak by návrh predsa len prešiel, bol by to ďalší príklad šikanovania obcí, miest a Bratislavy zo strany štátu, vystupujúceho z pozície sily. Hlavné mesto sa rozhodlo, že chce udržateľnú dopravu, lepšie životné prostredie alebo kvalitné verejné priestory. Bojujú proti tomu najmä ľudia, ktorí ničomu z toho nerozumejú. Nanešťastie, hoci neprekvapivo, patria k nim aj súčasní vládni poslanci.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.