Hlavné mesto má už takmer definitívnu predstavu o vedení električkovej trate z centra do Podunajských Biskupíc a Vrakune. Ujasnila sa tak budúcnosť ulice Mlynské nivy a konkrétne kontúry získava aj spojenie so Slovnaftom. K novej radiále vedie ešte dlhá cesta, dvojica stredne veľkých mestských častí sa však priblížila k zisku rýchlejšieho a spoľahlivejšieho spojenia s vnútornou Bratislavou.
O plánoch na vznik električkovej trate, ktorá by viedla z Vrakune alebo Podunajských Biskupíc do nového i starého centra mesta, sa diskutuje už dlhšie. Prvú konkrétnejšiu víziu predstavil developer J&T Real Estate, ktorý argumentoval možnosťou vybudovať túto radiálu vďaka novej trati po Pribinovej a Košickej ulici. V posledných rokoch však iniciatívu prebralo Hlavné mesto. Rozvoj električkovej siete juhovýchodným smerom označilo za jednu zo svojich priorít a začalo bližšie analyzovať možnú trasu.
Táto totiž nebola celkom jednoznačná. Kým JTRE preferovalo vedenie električky po Prístavnej ulici, z mestotvorného hľadiska bola za omnoho vhodnejšiu označovaná línia po Mlynských nivách. Témou bolo prekonanie Prístavného mosta, vedenie smerom do Slovnaftu, ako aj konečná. Zvažovalo sa totiž ukončenie trate buď v Železničnej stanici Podunajské Biskupice, alebo pri pripravovanom termináli integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Vrakuňa. Mesto sa rozhodlo varianty porovnať a definovať ideálne vedenie z hľadiska budúcich potrieb.
Dnes už je budúce vedenie radiály takmer úplne určené. Víziu riešenia trate odprezentoval primátor Bratislavy Matúš Vallo na nedávnom verejnom stretnutí s občanmi Vrakune, kde prvýkrát oficiálne oznámil, pre ktorý variant v zóne Mlynské Nivy sa mesto rozhodlo. Takisto predstavil miesto ukončenia radiály. Ujasnené ešte nie je vedenie v rámci zóny Domové Role, postupne sa však smeruje k finálnej odpovedi aj na túto otázku.
Nová električková trať nakoniec definitívne povedie po ulici Mlynské nivy. „Jedným z hlavných rozhodujúcich faktorov v prospech trate po ulici Mlynské nivy je potenciál územia z hľadiska mestotvorných funkcií,“ vysvetľuje Dagmar Schmucková, hovorkyňa Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Táto zóna, ktorou by viedla električka, pre nás predstavuje územie pre vytvorenie komplexného mestského územia na rozdiel od vedenia trasy električky po Prístavnej ulici, kde táto funkcia absentuje.“ V susedstve ulice už dnes prebieha masívny development, ďalší je v príprave. Trať môže dodať tomuto rozvoju vyššiu kvalitu.
Vyššiu úroveň by mala mať aj ulica ako taká, mesto ju chce totiž transformovať od fasády k fasáde. „Cieľom je vytvoriť nový bulvár Mlynské nivy a komplexne tento mestský priestor revitalizovať v plnom uličnom priestore,“ hovorí Schmucková. Keďže ulica má široký profil, umiestniť tu bude možné chodníky, stromoradia, cyklotrasy, cestu i trať. Tá sa bude odpájať od vetvy na Košickej (od ktorej je teda závislá). Spojenie medzi historickým centrom a novým centrom po Dunajskej a Mlynských nivách popri novej autobusovej stanici sa zatiaľ nepripravuje.
Výhodou novej trate je možnosť použiť pripravenú infraštruktúru. Podľa hovorkyne mesta, plánovaná trať „...ďalej prechádza popod Bajkalskú ulicu, pokračuje po ulici Mlynské nivy a pred budovou Metrostav Slovakia odbočuje vpravo do koridoru bývalej železničnej vlečky (pod diaľnicou D1) a cyklistickej trasy. Pre prechod pod železničnými traťami poslúži existujúci mostný otvor bývalej železničnej vlečky Bratislava ÚNS –Uhoľné sklady.“ Odtiaľto bude trať pokračovať smerom do oblasti Domové role, kde ešte nie jasné trasovanie určené.
Ako totiž zdôrazňuje Schmucková, ďalšie možnosti treba ďalej zanalyzovať. „Pre posúdenie vedení trás je využívaná multikriteriálna analýza, pomocou ktorej sa vyhodnocuje čo najväčší počet určujúcich parametrov pre výber najvhodnejšieho variantu“. K týmto kritériám patrí dĺžka trate, dostupnosť, obslúžiteľnosť, prepravnosť osôb, rýchlosť prepravy, náväznosť na dopravné uzly, časová náročnosť výstavby, zásah do existujúcich cestných komunikácií, údržbová náročnosť, prevádzková náročnosť, riziko nehodovosti, hlučnosť a potreba nových umelých stavieb, ako sú mosty, tunely, alebo parkovacie domy. Minimálne jedno parkovisko P+R by malo vzniknúť pri Bajkalskej za Metrostavom.
Zo Slovnaftu bude trať vedená po Slovnaftskej a Kazanskej ulici. Dilemou bolo ukončenie radiály. Mesto sa rozhodlo pre jej stočenie smerom k TIOPu Vrakuňa. „Ukončenie novej električkovej trate Podunajské Biskupice/Vrakuňa preferuje konečnú na existujúcom obratisku trolejbusov, v blízkosti ktorého je plánovaný terminál integrovanej osobnej prepravy železníc. Takto by mala byť nová električková trať atraktívnejšia aj pre dochádzajúcich cestujúcich z okolia Bratislavy,“ hodnotí Dagmar Schmucková.
Takmer definitívna odpoveď na to, ako bude trať riešená, je dobrou správou pre Vrakuňu, Podunajské Biskupice, Slovnaft aj oblasť Mlynských Nív. Kým pre obyvateľov juhovýchodných mestských častí to znamená predpoklad lepšieho spojenia do centra, pre vnútorné štvrte bude električka silným katalyzátorom rozvoja. Pri riešení vedenia v Domových roliach sa do veľkej miery rozhoduje aj o tom, akú podobu bude mať development v tejto časti Bratislavy. Ak bude trať riešená dobre, môže sa stať hlavnou dopravným aj spoločenským jadrom budúcej štvrte.
Ešte citeľnejšie to ale platí pre Mlynské nivy. Súčasné a budúce projekty sa síce nachádzajú relatívne blízko downtownu alebo historického centra mesta, pocitovo sú však celkom vzdialené. Lokalita má stále pomerne zanedbaný charakter a chýba jej hlavná os, kľúčový verejný priestor a pozitívna identita. V budúcnosti sa to ale zmení, keďže gro života sa bude odohrávať v blízkosti novej mestskej triedy. Do ulice sa budú obracať prevádzky aj fasády domov a pohybovať sa tu budú tisíce nových obyvateľov a návštevníkov. Transformácia ulice by mohla zároveň priniesť ukľudnenie dnes veľmi zaťaženej Prievozskej a jej revitalizáciu.
Kým však trať vznikne, prejde ešte dlhá doba. „Aktuálne prebieha analýza variant trasovania, dopravné modelovanie a príprava podkladov pre zmeny a doplnky územného plánu,“ sumarizuje súčasný vývoj hovorkyňa mesta. V praxi to znamená ešte niekoľko rokov, kým bude vôbec možné začať trať navrhovať – nehovoriac o následnom povoľovacom procese a výstavbe. Tá bude enormne drahá a mesto sa bude musieť spoľahnúť na eurofondy. Niektoré odhady hovorili o cene celej radiály až vo výške 100 miliónov eur.
Pre mesto ako Bratislava ide o obrovskú položku, z dlhodobého hľadiska by však mala byť výhodná. Električka prináša vitalitu, rozvoj a pozitívne dosahy pre životné prostredie. Náklady sa môžu nepriamo vrátiť prostredníctvom budovania nových polyfunkčných zón, daní, zefektívnenia využívania mestskej infraštruktúry a zvýšeného využívania verejnej dopravy. Podobné projekty majú taktiež potenciál prispieť k zvýšeniu zdravotnej úrovne obyvateľstva, čo má ďalšie pozitívne ekonomické efekty. Ide len o niektoré z dôvodov, prečo električkové trate v súčasnosti zažívajú globálnu renesanciu. Slovenská metropola by nemala ostať pomimo.
Nová Prievozsko-biskupicko-vrakunská radiála sa tak snáď začne tvoriť v 30-tych rokoch tohto storočia. Projektová príprava by mala byť v zmysle Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2021-2030 dokončená do konca roka 2030. Do tej doby sa snáď podarí prejsť na iný prístup – na integrovaný rozvoj nosnej dopravnej linky a jej bezprostredného okolia, takže sa radiála skutočne stane nositeľom mestského života a zastávky jeho epicentrami. Ak sa tak stane, Bratislava urobí v snahe o zvýšenie kvality života ohromný skok.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre