Adrian Gubčo 01.07.2022 17:10

Petržalka City prešla „zmenami“, mesto pokračuje v boji proti sebe

Petržalka City, veľký development, plánovaný v jadre Petržalky, už 16 rokov zaťažuje vzťahy v Petržalke. Hlavnému mestu sa však podarili viaceré dôležité zlepšenia, ktoré znížia zastavanosť a prinesú viac zelene a vybavenosti. S týmito úspechmi sa aktuálne pochválil primátor Bratislavy Matúš Vallo. V skutočnosti ale nejde o nijaké novinky a nejde ani o také úspechy, ako by sa mohlo zdať.

Zdroj: IURIS Group

Sídlisko Petržalka začalo vznikať v 70-tych rokoch 20. storočia s víziou vzniku špičkového mestského sektoru, ktorý bude reprezentovať viaceré moderné princípy vo výstavbe miest. Nemalo však zopakovať ich chyby, práve naopak – na rozdiel od monofunkčných obytných štvrtí, Petržalka mala mať vlastnú bohatú vybavenosť, svoje vlastné centrum a vynikajúce spojenie s jadrom celého mesta po dopravnej i urbanistickej stránke. Napokon sa však za minulého režimu nič z toho nepodarilo a len pomaly sa k tomu približujeme dnes.

Kľúčovým projektom je nová električková trať, ktorá spojí centrum mesta s Janíkovym dvorom na južnom okraji Petržalky. Aktuálne je vo výstavbe druhá etapa projektu medzi Jungmannovou a Janíkovym dvorom, vznikajúca v širokom nezastavanom koridore v strede sídliska. Koridor bol pôvodne určený pre výstavbu metra, po ktorého dokončení mala nasledovať veľkorysá výstavba domov veľkomestského charakteru – umiestnená tu mala byť vybavenosť, verejné priestory a ďalšie prvky, ktoré by z Petržalky spravili skutočné mesto. Táto idea do istej miery žije aj naďalej. Minimálne to naznačuje Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy.

Podľa dlhodobej vízie mesta sa má územie popri budúcej električkovej trati po jej dokončení otvoriť pre výstavbu. Územný plán reprezentuje verejný záujem, preto možno konštatovať, že projekty, ktoré sú v súlade s plánom, sú aj vo verejnom záujme. V tomto duchu bola preto v roku 2002 uzavretá zmluva medzi mestom a developerom IURIS, v rámci ktorej mesto na 50 rokov prenajalo súkromnej firme veľké plochy v susedstve ohybu Chorvátskeho ramena medzi Rusovskou cestou a Romanovou ulicou – tam, kde sa vždy uvažovalo so vznikom srdca sídliska. Spoločnosť sa zaviazala, že takýto typ developmentu tu vybuduje.

IURIS preto už dlho roky postupne formuje svoju predstavu o podobe transformácie lokality. Urbanistickú koncepciu spoluvytváral s popredými urbanistami z ateliéru Alexy&Alexy (urbanista Tibor Alexy sa zúčastnil už súťaže na Petržalku v roku 1967), pričom mesto malo pomerne veľké slovo, keďže stále ostáva vlastníkom pozemkov. Cieľom architektov bolo dať Petržalke prvky, ktoré jej chýbajú - uličný bulvár, mestskú triedu, jasne artikulované a už z diaľky viditeľné centrum. Slovami autorov, typické prvky mestského života.

Napriek tomu súčasný primátor a architekt Matúš Vallo píše, že Petržalka City už viac ako 16 rokov zaťažuje vzťahy v Petržalke. Naráža pritom na fakt, že plány na výstavbu sú predmetom odporu zo strany časti verejnosti. Pripomína síce, že zmluva umožňuje developerovi stavať len v súlade s Územným plánom, zároveň ale „zásadne obmedzila možnosti mesta rozhodovať o tom, či a ako sa toto územie bude rozvíjať“. Zmluvu o výstavbe, ktorá je prakticky nevypovedateľná, označuje za zlé dedičstvo, ktoré sa dodnes rieši s obyvateľmi.

Napriek tomu sa mesto pokúsilo za súčasného vedenia vyrokovať s developerom ústretovejšie podmienky, pokračuje Vallo. Primátor tvrdí, že sa Magistrátu podarilo dohodnúť nižší objem zástavby, vhodnejšiu funkčnú náplň a podmienky procesu výstavby tak, aby lepšie zohľadňovali potreby dotknutých obyvateľov aj mesta. Výsledkom je o 32% menší objem podlažných plôch oproti limitom plánu, nárast rozsahu zelene, zosúladenie projektu s návrhom urbanistickej štúdie Petržalskej rozvojovej osi, etapizácia, na základe ktorej sa bude súbežne s bývaním budovať aj občianska vybavenosť (lezecká stena, komunitné centrum, obchody, služby, reštaurácie, kaviarne, administratíva), alebo sankcia vo výške jeden milión eur v prípade porušenia dohody.

Primátor dopĺňa, že v záujme ochrany zelene sa zároveň dohodol s developerom, že sa nebude stavať na východnej strane električkovej trate, teda medzi traťou a terasovými panelákmi na Rovniankovej ulici. Aby to potvrdil, mesto plánuje zmeniť Územný plán a túto plochu preklasifikovať na zeleň.

Hlavné mesto za týchto podmienok vydalo k projektu súhlasné záväzné stanovisko (t.č. nefunguje zverejňovanie na webe mesta, takže detailne sa naňho nedá pozrieť), čím potvrdilo jeho súlad s Územným plánom. Primátor Matúš Vallo zhŕňa, že ide o najlepšie možné riešenie, hoci mnohých nepoteší ani redukovaný zámer.

Petržalka City (jeho prvá zo šiestich etáp) sa teraz posúva na stavebný úrad v Petržalke, kde musí ešte obdržať územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Vzhľadom na hlasný odpor časti verejnosti tak developer nemá ani po desaťročiach prípravy ešte „vyhraté“.

 

Mesto tvrdí, že vďaka jeho aktivite sa bude vybavenosť budovať súbežne s bytmi. Keďže je však integrovaná do budov, inak by to ani nebolo. Zdroj: IURIS Group

 

Stanovisko primátora obsahuje množstvo poloprávd a je smutnou výpoveďou toho, ako príjemne znejúce strategické plány a vízie kompaktných 15-minútových miest s dobrými verejnými priestormi narážajú na politickú realitu. Kto by sa pozrel na génezu plánovania tohto priestoru, zistil by, že od prvotných porevolučných návrhov, cez urbanistickú štúdiu z roku 2009 až po dnešok strácala koncepcia Petržalka City mestský ráz, aby sa prispôsobila aktuálnym náladám – a napriek tomu je aj naďalej napádaná a zo strany mesta komunikovaná ako nevyhnutné zlo.

Faktom je, že súčasné vedenie mesta až také zásadné zmeny projektu neprinieslo. Aktuálne prezentovaná vízia sa začala formovať ešte pred nástupom súčasného vedenia a je výsledkom participatívnych stretnutí, ktoré priebehali už roky na pôde Útvaru hlavnej architektky (a zúčastňoval sa ich aj autor týchto riadkov). Už v roku 2017 vypracovala kancelária Alexy&Alexy štúdiu, podľa ktorej sa mala nachádzať popri trati a súbežnej ceste líniová zástavba, ktorá by sa smerom k Chorvátskemu ramenu rozvoľňovala a otvárala do kultivovaného parku v susedstve vodnej plochy. Súčasťou vízie bolo aj centrálne námestie s vybavenosťou a výškovou dominantou na jeho severnej strane, smerom k Rusovskej ceste, ako aj vežou smerom k Romanovej ulici.

Hlavným rozdielom oproti starším plánom je odstránenie zástavby na východnej strane trate. Pôvodne sa tu uvažovalo s relatívne nízkymi domami – zhruba päťpodlažnými, čím by vznikli ďalšie byty, na prízemí nové prevádzky a byty v existujúcich panelákoch by boli odclonené od električkovej trate a hlavnej ulice. Tá by zároveň mala dve strany a pôsobila by skutočne ako vyššie zmieňovaný mestský bulvár. Novým riešením z roku 2020 táto možnosť zanikla – a medzi Petržalkou City a staršou zástavbou vznikne nevzhľadná zelená pláň, kde je udržiavanie doterajšieho stavu absolútne nezmyselné a neefektívne, zvlášť keď bude pri Chorvátskom ramene obrovský a dobre vybavený park.

Vrcholom je však potvrdenie situácie vo forme zmeny Územného plánu. Plán je súborom regulácií a limitov, nehovorí už detailne, ako musí plocha vyzerať. Do budúcna sa dal priestor využiť aj vo forme funkcie, ktorá bude vyhodnotená ako prospešná. Mesto malo pritom veľmi široké možnosti, ako podobu plôch ovplyvniť, a to práve vďaka zmluve, ktorá je „zlým dedičstvom“.

Práve naopak, daná forma spolupráce, kedy mesto nepredá, ale prenajme pozemok developerovi, je tým najlepším možným dedičstvom a je veľkou tragédiou Bratislavy, že pri Petržalka City ide o ojedinelý prípad. Ak by bolo mesto vedené zodpovedne a odborne, išlo by o dobrú platformu pre kooperáciu na vývoji územia, kedy bude v súlade súkromný aj verejný záujem. To ale predpokladá, že mesto je ochotné pripustiť svoj diel zodpovednosti na rozvoji a výstavbe. Prezentovanie developmentu ako nutného zla a odvolávanie sa na legislatívu, ktorá Magistrát „donútila“ vydať záväzné stanovisko, je len politické manévrovanie.

A tak aj pôsobí celé stanovisko primátora. Ide o „damage control“ v súvislosti s vydaním záväzného stanoviska. Vedenie mesta si je dobre vedomé toho, že akákoľvek výstavba v Petržalke vyvoláva odpor, bez ohľadu na jej kvalitu. Facku dostalo hneď na začiatku jej mandátu, kedy sa snažilo odprezentovať čistopis urbanistickej štúdie Centrálneho rozvojového koridora a odpoveďou mu bol zúrivý odpor prítomných obyvateľov, petície a komediálne výstupy miestnych poslancov a poslankýň. Namiesto sebavedomého prístupu a obhajoby najlepšieho riešenia preto ide cestou populizmu a obmedzovania developmentu.

 

Rozvoľnená štruktúra a obrovské kvantá zelene - aj o tom bude centrum Petržalky. Niekedy aj ale priveľa zelene škodí. Zdroj: IURIS Group

 

Petržalka City má aj naďalej šancu byť relatívne dobrým projektom. Do územia prinesie postupne nové bývanie, pracoviská, vybavenosť aj kvalitnejšie verejné priestory, a to v dobrej dostupnosti kapacitnej verejnej dopravy. Súčasný katastrofálny a hanebný stav územia sa radikálne zmení. Z priestoru, pripomínajúceho kúsok Pripjate, prenesenej do stredu veľkého bratislavského sídliska, sa premení na omnoho atraktívnejšiu lokalitu, ktorá raz môže byť skutočne centrom mestskej časti.

Treba ale pripomenúť, že to mohlo byť aj omnoho lepšie. Petržalka mohla mať reprezentatívne jadro, križujúce sa s bulvárom Jantárovej cesty. Získať mohla omnoho viac priestorov pre bývanie, ktoré tu aj v celej Bratislave bolestne chýbajú. Developer mohol následne získať viac zdrojov pre investície do občianskej vybavenosti, ktorá by bola ekonomicky efektívnejšia. Naostatok, efektívnejšia by bola aj správa územia, keďže by sa správca (samospráva) mohol zamerať na lepšiu údržbu skutočne využívanej zelene a nemusel míňať peniaze na akúsi zostatkovú zvyškovú zeleň, ktorá je problémom Bratislavy.

Petržalka City tak mohla lepšie reprezentovať vidinu Bratislavy ako mesta viacerých centier, vďaka čomu sa premení na kompaktnú, udržateľnú a príjemnú 15-minútovú metropolu. Ide o jeden z hlavných cieľov strategického plánu Bratislava 2030, ktorý zastupitelia nedávno schválili. Samotné mesto sa jej však očividne držať nechystá, keďže v praxi ide takmer úplne proti tomu, čo sa v dokumente píše.

V politickom živote mnohokrát vôbec nejde o sľuby, vízie, plány a stratégie, ktoré sa predtým s pompou prijímali, prezentovali a politici sa nimi chválili. Namiesto toho sa nezriedka ohýbajú, keď hrozí, že môžu byť v konflikte s aktuálnou náladou najhlasnejšej časti verejnosti. Transformácia sídliska Petržalka na plnohodnotnú mestskú štvrť je tak do budúcna otázna. Môže ísť o ilúziu, ktorú rozmetá prvá petícia a na jej základe vystrašený primátor.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.