Adrian Gubčo 20.04.2024 17:21

Vzácna pamiatka dostáva novú podobu. Prvý panelák je v rekonštrukcii, deštrukcia sa nekoná

Prefabrikované bytové domy, ľudovo paneláky, tvoria podstatnú súčasť obrazu našich miest. Žije v nich väčšina obyvateľov Slovenska a v minulosti dramaticky zvýšili životný štandard, hoci dnes sú mnohými kritizované pre ich urbanistické a architektonické riešenie. Príbeh panelákov sa začala písať na Kmeťovom námestí v Bratislave, kde aktuálne prebieha rekonštrukcia.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Po druhej svetovej vojne vládla na Slovensku, tak ako aj inde v Európe, bytová kríza. Bývania bol nedostatok a životné podmienky mnohých ľudí boli katastrofálne. Štáty potrebovali rýchlo a lacno riešiť obrovský problém. V tom čase sa ale vďaka technologickému pokroku v podobe prefabrikácie objavilo možné riešenie – masová výstavba prefabrikovaných domov, ktorá prinášala potenciál budovania obrovských množstiev bytov v krátkom čase.

Prefabrikácia si našla cestu aj do Československa. Prvé domy z panelov boli postavené v Zlíne už v 40-tych rokoch, v 50-tych si však našli cestu na Slovensko. Na konci roka 1955 sa začala výstavba prvého panelového bytového domu v krajine. Umiestnený bol na Kmeťovo námestí na východnom okraji staromestskej štvrte Blumentál.

Prvý panelový dom je výnimočný po viacerých stránkach. Zhotoviteľ zo spoločnosti Priemstav vybudoval šesťpodlažný dom s 36 bytmi za tri mesiace – hrubá stavba bola hotová za niečo vyše mesiac. Jeho prvými obyvateľmi boli priamo pracovníci Priemstavu a ich rodiny, ktorí tam mali dom otestovať.

Po architektonickej stránke vznikol v spolupráci J. Harvančíka, G. Tursunova a K. Šafránka, na realizácii sa podieľal aj známy „baťovský“ architekt Vladimír Karfík. Dom ešte nesie znaky socialistického realizmu v podobe reliéfov nad vstupmi alebo štylizovaných ríms. V súčasnosti je považovaný za technickú pamiatku.

Preto vyvolalo určité obavy, keď sa v priebehu minulého roka objavilo pri budove lešenie, signalizujúce, že sa pripravuje zateplenie a obnova budovy. Strach vyplýval zo skúseností z iných rekonštrukcií domov z povojnového obdobia. Bez ohľadu na to, či ide o štandardné panelové domy alebo vyzdobené bytovky v štýle socialistického realizmu, v mnohých prípadoch došlo k deštrukcii pôvodných architektonických hodnôt alebo vizuálnej úrovne budov. V tomto prípade by to bola vážna strata.

Ako ale ukazujú už dokončené časti – južná fasáda a štítová západná a východná fasáda – tieto obavy sa ukázali ako neopodstatnené. Zhotoviteľ zvolil citlivé riešenie, ktoré zachovalo a pozdvihlo pôvodný výraz budovy. Zreštaurovaná tak bola výzdoba, kým pôvodné panely sú naznačené drážkami v kvalitnej omietke. Prvý panelový dom bude aj naďalej odkazovať na neskoršiu prefabrikovanú výstavbu na vysokej úrovni.

Kým v tomto prípade dopadol dom dobre, mnoho iných je na to výrazne horšie. Po vizuálnej stránke viedla vlna zatepľovania na začiatku tohto storočia miestami ku katastrofálnym výsledkom – mnohé budovy boli totiž vymaľovanou pestrou paletou farieb, v dôsledku čoho sa sídliská premenili na smutnú prehliadku ľudovej tvorivosti. Snahy o reguláciu farebnosti, napríklad v Ružinove, viedli k odporu verejnosti a obvineniam z totality.

Našťastie, situáciu má zmeniť nová legislatíva o územnom plánovaní. Mestá by mali mať po novom možnosti ovplyvniť tento aspekt tvorby mestského prostredia, keďže regulácia farebnosti je jedným z možných regulatívov v rámci nových územných plánov. Kým sa však prenesie do reality a naozaj začne viditeľne vplývať na podobu slovenských sídlisk, prejdú dlhé roky. V Bratislave by to malo byť minimálne desaťročie.

 

Fotografie z 13.4.2024. Pozrite si rekonštrukcie bratislavských pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.