Adrian Gubčo 06.02.2024 12:00

Veľkomestský bulvár bližšie k realite. Vzácne historické domy prejdú obnovou, ulica na premenu čaká

Bratislava nepatrila na začiatku 20. storočia k európskym veľkomestám, preto sa tu nevyvinuli skutočné výstavné bulváre. Jednou z mála ulíc, ktoré sa však k tejto definícii približujú, je Štefánikova. Tvorená je atraktívnou zástavbou palácov a nájomných domov, z ktorých sú dnes mnohé schátrané. Ich stav sa postupne zlepšuje, samotná ulica ale pripomína skôr dopravnú stoku.

Zdroj: Google StreetView

Vzácna pamiatka smeruje k obnove

Štefánikova ulica vznikla ako cesta, ktorá spájala mesto so Záhorím a predmestiami severne od centra. V 18. storočí v jej blízkosti začali vznikať veľkorysé záhradné paláce uhorskej šľachty, skutočná stavebná konjunktúra však nastala až v druhej polovici 19. storočia. V roku 1848 bola totiž dokončená prvá budova železničnej stanice na trati z Bratislavy do Viedne na dnešnej Šancovej, vďaka čomu sa z budúcej Štefánikovej stala hlavná spojnica centra so železnicou.

Popri ulici začali vznikať mohutné nájomné domy, paláce a budovy s vysokým štandardom. V roku 1895 bola spustená prvá električková trať, čo bolo ďalším katalyzátorom rozvoja. V tom čase niesla ulica meno po belgickej princeznej Štefánii, ktorá bola manželkou korunného princa Rudolfa. Obaja sídlili v Grassalkovichovom paláci.

K najkrajším domom z tohto obdobia patrí tzv. Swetlikov dom na Štefánikovej 5 a 7 a Tolstého 1 a 3. Ide o rozložitý trojkrídlový, dvojtraktový a trojpodlažný meštiansky dom v novorenesančnom štýle, postavený v rokoch 1878-1879. Postaviť ho nechal rukavičkár Ferdinand Swetlik, pričom projekt zadal významným staviteľom a architektom z firmy Kittler und Gratzl. Ďalšou prestavbou prešiel pred rokom 1908 a menšími úpravami aj v 90-tych rokoch minulého storočia.

Dnes ide o atraktívnu, no výrazne zanedbanú časť ulice. Nad chodníkom pre peších je dokonca zriadená ochrana pred padajúcou omietkou. Zlému stavu nezabránil ani fakt, že dom je pamiatkovo chránený, a to už od roku 1980.

Našťastie, majitelia nehnuteľností v dome si sú vedomí situácie, preto pripravujú zásadnú obnovu. „Technický stav sa z roka na rok zhoršuje, tak sa vlastníci bytového domu rozhodli pre jej zrekonštruovanie a zachovanie pamiatkovej hodnoty pre ďalšie generácie,“ uvádza informácia na fasáde domu. Už v roku 2022 bola na Ministerstvo kultúry SR (MK SR) podaná žiadosť o poskytnutie dotácie na zhotovenie projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu NKP Swetlikov dom.

V roku 2023 bola dotácia schválená, MK SR sa tak podieľa na spolufinancovaní zhotovovania projektu pre obnovu vzácnej budovy. Podľa informačnej tabule tak ďalší vývoj smeruje k dramatickému zlepšeniu stavu objektu. „V nasledujúcej etape a blízkej budúcnosti by v centre nášho hlavného mesta mala pribudnúť zrekonštruovaná budova so zachovaním pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky,“ konštatujú vlastníci.

Pripravovaná obnova nadviaže na viaceré nedávno dokončené aj pripravované zámery. Spomenúť možno rekonštrukciu domu na Štefánikovej 1, kde sa usídlilo Veľvyslanectvo Maďarska, objektov na Štefánikovej 13-15, ktoré developer ITB Development premenil na kancelársky komplex Business Garden Štefánikova, Pisztoryho paláca na Štefánikovej 25, ktorý Staré Mesto obnovilo pre kultúrne účely, alebo domu na čísle 35, kde Hlavné mesto prevádzkuje centrum voľného času.

Významný projekt sa pripravuje v prípade Karacsónyiho paláca na Štefánikovej 2. Veľkolepý objekt vlastní štát a priestory tu má Kancelária prezidentky SR a Úrad vlády SR. Budova by mala prejsť rekonštrukciou za približne 14 miliónov eur. Pôvodne mala byť súčasťou budovy aj materská škola pre deti štátnych zamestnancov, podľa zistení Pravdy tu však vzniknú výlučne kancelárie. Pre škôlku sú priestory údajne nevhodné.

V každom prípade, budovy na ulici sa pomaly dostávajú do lepšieho stavu, ktorý je v súlade s jej významom. Samotný verejný priestor Štefánikovej však ostáva na katastrofálnej úrovni.

 

Swetlikov dom v rokoch 1897-1907. Zdroj: PAMMAP

 

Ulica s obrovským potenciálom

Štefánikova má dnes charakter rušnej dopravnej osi. Ide o významnú tranzitnú cestu a spojnicu západnej časti Bratislavy s centrom a Petržalkou. Okrem (desať)tisícov áut ju vo výraznej miere využíva aj verejná doprava, vrátane autobusov i trolejbusov. Pre zlepšenie spoľahlivosti verejnej dopravy boli pred časom zriadené buspruhy, vo výsledku to ale vyznenie ulice zmenilo len málo.

Súčasné riešenie možno datovať do roku 1979, keď bola zrušená električková trať. Električky sa presunuli na Ulicu Imricha Karvaša ako súčasť vízie Priečnej osi, ktorá sa napokon nerealizovala. Získaný priestor bol využitý v prospech automobilovej dopravy. Z mestského bulváru sa tak stala rušná „výpadovka“, kde dominujú rýchlo jazdiace automobily. Chodníky sú úzke, cyklotrasy neexistujú (resp. cyklisti majú jazdiť v buspruhu, čo nie je ideálne) a stromoradie, ktorým je ulica typická, je v katastrofálnom stave.

Nie je prekvapením, že rastie skupina ľudí, ktorá je nespokojná s dnešnou úrovňou ojedinelého bratislavského „bulváru“. V roku 2012 sa na fóre nadšencov verejnej dopravy iMHD.sk objavila vízia dopravného aktivistu Erika Žiaka, ktorý žiadal obnovu električkovej dopravy na ulici. Žiak vypracoval pomerne detailnú štúdiu, v rámci ktorej preriešil kompletne celé územie medzi Hlavnou stanicou a Hurbanovym námestím.

Hoci bola jeho koncepcia prepracovaná, Hlavné mesto ju len vzalo na vedomie. V praxi sa nespravilo v prospech jej realizácie prakticky nič. Územný generel dopravy vyhodnotil obnovu električkovej trate na Štefánikovej ako neperspektívnu, hoci dopravní aktivisti presvedčivo argumentovali, že v prípade jej realizácie by mohlo vzniknúť najrýchlejšie spojenie s Petržalkou alebo hypotetickou traťou smerom k autobusovej stanici. Rovnako k téme pristúpili všetky vedenia Bratislavy od roku 2012.

O niekoľko rokov neskôr prišla s novou víziou spoločnosť ITB Development, ktorá predstavila štúdiu „Bulvár Štefánikova“. Známa spoločnosť, spojená s architektonickou kanceláriou Architekti Šebo Lichý, navrhla zmenu uličného profilu tak, aby sa rozšíril priestor pre chodcov a vytvoril dedikovaný priestor pre verejnú dopravu, vrátane teoretickej električkovej trate. Ani v tomto prípade sa návrh ďalej neposunul.

Napokon v priebehu minulého roka sa objavila petícia, ktorá žiadala zrušenie jedného pruhu v smere od Hlavnej stanice, vytvorenie väčšieho priestoru pre chodcov a cyklistov a zníženie povolenej rýchlosti na 40 kilometrov za hodinu. „Na realizáciu stačí prekresliť čiary a namontovať vystúpenú dlažbu, akou je napríklad oddelená cyklotrasa na Páričkovej,“ napísal iniciátor petície, novinár Filip Minich.

Podľa Minicha to nespôsobí dopravné problémy, keďže kľúčové je riešenie križovatky na Hodžovom námestí. „Zrušenie jedného jazdného pruhu v smere od stanice do mesta nespôsobí kolóny, ak by pred semaforom na Hodžovom námestí zostali zachované tri pruhy, tak ako je tomu dnes. Priepustnosť semaforu by zostala rovnaká, t.j. prešiel by rovnaký počet áut. Kolóny sa v danom smere dnes netvoria nikdy, ani počas najväčšej dopravnej špičky,“ vysvetľuje.

Existuje tak hneď niekoľko ideí, ako ulicu zmeniť. Otázkou ostáva, či mesto nájde ochotu pristúpiť k ráznejším zmenám. Nedávne úpravy dopravného režimu na viacerých miestach v centre Bratislavy – napríklad na Rázusovom a Vajanského nábreží alebo na Vazovovej – vyvolali alergickú reakciu u časti verejnosti, hoci ide v podstate o kozmetické zásahy bez naozaj veľkého vplyvu na dopravu. Zmena režimu na Štefánikovej by však mohla mať vážnejší dosah, preto potrebuje aj výraznejšie kompenzácie. 

 

Vízia úpravy ulice. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

 

Sen o skutočnom bulvári

Podmanivý opis života ulice poskytuje kniha spisovateľky Jany Beňovej Flanérova košeľa. Definuje ju ako „parížsky bulvár ako výpadovka z mesta“. So Štefánikovou je spojených mnoho významných inštitúcií, podujatí, prevádzok či ľudí, ktorí sa zhodujú na jej veľkomestskom charaktere. Zvlášť zaujímavé je svedectvo obyvateľky Anny Clementisovej, ktorá pochádza z Paríža. „To bola prvá ulica, čo som videla, a pripomenula mi Paríž,“ spomína.

Nanešťastie, Paríž pripomína v dobrom i zlom. Mnohé ulice vo francúzskej metropole sú katastrofálne zaťažené. Na druhej strane, miestna radnica podniká radikálne kroky, aby zmenila obraz verejných priestorov. V posledných rokoch tak patrí Paríž k priekopníkom v rozvoji cyklodopravy, zazeleňovaní ulíc a utlmovaní individuálnej automobilovej dopravy. Postupne napríklad rozširuje chodníky a zužuje dopravný priestor na najslávnejšom bulvári Champs-Elyseés.

Prirodzene, Paríž je extrémne husto zastavané a zaľudnené mesto s hustou sieťou metra, ide však len o čiastočne aplikovateľný argument. Parížske metro dosahuje podobné priemerné rýchlosti, ako bratislavské električky na zmodernizovaných tratiach. Dramatické zvýšenie rozsahu tratí v slovenskom hlavnom meste – napríklad na úroveň Brna – v kombinácii s lepším využitím železníc (čo by zas bolo chudobnejšou verziou parížskeho RER) by vytvorilo dostatočnú obsluhu verejnou dopravou pre potreby mesta veľkosti Bratislavy.

V takom prípade sa črtá aj vízia budúcej Štefánikovej, ktorá jednoznačne počíta s návratom električkovej trate, znížením rýchlosti automobilovej dopravy, rozšírením priestoru pre peších a obnovou chodníkov aj stromoradí. Ulica sa môže opäť stať výstavným bulvárom, ktorý nebude mať len charakter trasy, ktorú treba rýchlo prekonať, ale bude destináciou sama osebe.

Úpravu dopravného režimu treba zároveň zasadiť do rámca širších zmien v celom meste. Viaceré ulice, ktoré dnes majú charakter rušných dopravných spojníc, treba radikálne transformovať, aby sa zmenili na príjemné „kompletné“ ulice, kde jednotlivé dopravné módy fungujú vedľa seba v rovnováhe. Patrí k nim ľavobrežné nábrežie od Mosta Lanfranconi po Šafárikovo námestie, Mickiewiczova, Kollárovo námestie, Hodžovo námestie, Vajnorská, Košická, Záhradnícka a výhľadovo aj Šancová, Dostojevského rad, Karadžičova a čiastočne aj Staromestská, Račianska či Trnavská cesta.

Ich súčasná podoba je pre život a jeho kvalitu v Bratislave devastujúca. Ak chce byť slovenské hlavné mesto príťažlivým, zdravým, udržateľným a bezpečným miestom, musí ísť jednoznačne cestou utlmovania individuálnej automobilovej dopravy. A to nie je ideológia, ale prostý fakt.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.