Simona Schreinerová 05.04.2024 14:12

Poklad Bratislavy v novom šate. Grassalkovichova záhrada je obnovená a otvorená pre verejnosť

Príťažlivá historická Grassalkovichova záhrada, označovaná aj ako Prezidentská záhrada, bola niekoľko mesiacov pre verejnosť uzatvorená. Dôvodom bola komplexná renovácia verejného priestoru. Dnes je však definitívne ukončená a opäť otvára svoje brány pre obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy.

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Bližšie k historickej podobe

Historická baroková záhrada vznikla po roku 1760 v súvislosti s výstavbou Grassalkovichovho (Prezidentského) paláca. Išlo o reprezentatívnu francúzsku záhradu, v 19. storočí získala klasicistickú úpravu. Výrazné zásahy sa zrealizovali po druhej svetovej vojne, keď palác aj priľahlý areál slúžil pionierom. Počas rekonštrukcie v 90-tych rokoch 20. storočia došlo k obnove barokovej schémy. V poslednej dobe však bolo viditeľné chátranie priestoru, experti preto už volali po obnove. 

Mestská časť k nej konečne pristúpila v priebehu minulého roka. Záhrada bola pre verejnosť uzatvorená od prvého júna 2023. Samospráva získala grant z prostriedkov Európskej únie, ktorý bol zameraný na zvýšenie priepustnosti a zachytávania dažďovej vody. Podmienkou bolo, aby obnova prebehla do konca roka 2023.

Práce tak boli ukončené už pred niekoľkými mesiacmi, samospráva však záhradu neotvorila kvôli rozsiahlej výsadbe a snahe o jej zakorenenie a uchytenie Otvorenie obnovenej Grassalkovichovej záhrady naplánovala mestská časť Staré Mesto na piateho apríla za prítomnosti starostu mestskej časti Staré Mesto Martina Vagáča, primátora Matúša Valla a krajinnej architektky Tamary Reháčkovej.

Grassalkovichova záhrada bola koncepčne robená ako francúzska baroková záhrada, čomu zodpovedajú aj aktuálne úpravy. Zmeny boli realizované najmä podľa návrhu Tamary Reháčkovej. Keďže ide o Národnú kultúrnu pamiatku, vyžadovala sa aj spoluprácu s Krajským pamiatkovým úradom. „Významná je skutočnosť, že Grasalkovičova záhrada je jediná bratislavská palácová záhrada, ktorá si zachovala svoju pôvodnú plochu, jej rozloha ostala nezmenená od doby jej založenia," zdôrazňuje Reháčková. O to citlivejší musel byť prístup k jednotlivým úpravám. 

„Obnova záhrady bola navrhnutá s rešpektom k jej jedinečnej kultúrno-historickej hodnote na základe dôkladnej analýzy historických podkladov a zhodnotenia aktuálneho stavu jej živých aj neživých prvkov. Realizáciou navrhovaných odporúčaní sa obnovila a zvýraznila historická kompozícia, záhrada po obnove pôsobí reprezentatívne a historicky vernejšie,” popisuje krajinná architektka.

Rekonštrukcia vychádza z historického plánu z konca 18. storočia, ktorú uviedli do života architekt Marián Marcinka a záhradná architektka Dana Marcinková počas predchádzajúcej rekonštrukcie. V tom čase sa ale nepodarilo niektoré veci vyriešiť dostatočne verne. Až teraz sa v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom podarilo obnoviť niektoré časti historickej kompozície. K tomu, aby bola záhrada historicky vernejšia, prispievajú aj nové letničkové výsadby.

V rámci revitalizácie prišlo ku koncepčnej obnove zelene, zvýšil sa počet stromov, kríkov aj okrasných záhonov. V záhrade sa vysadilo 84 nových stromov, viac ako 20-tisíc cibuľovín, 16-tisíc dvojročiek i ďalšie zelené prvky. Obnovili sa kompletná infraštruktúra, siete aj závlahy. V záhrade sú nové chodníky, obrubníky, osadil sa nový mobiliár a prišlo ku komplexnej výmene areálového osvetlenia. Kvôli zlému stavu bolo vyrúbaných 46 stromov, väčšinou okrasných jabloní. Opravená bola aj fontána Radosť zo života, ktorá bola do záhrady osadená v roku 1978. Jej autormi sú sochár a architekti Tibor Bártfay, Karol Lacko, Imrich Ehrenberger a Pavol Mikšík.

Projekt Revitalizácia Grasalkovičovej záhrady bol financovaný prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu v hodnote 1.112.067,65 eur. Celkový rozpočet revitalizácie dosiahol sumu 1.320.000 eur. Dotácia pokryla asi 80% nákladov, zvyšok financovala mestská časť z vlastných zdrojov. Významná časť investície je „zakopaná v zemi“ v podobe infraštruktúry, viditeľné sú však aj úpravy na povrchu.

Rekonštrukcia zameraná na zelenú infraštruktúru by nemusela byť jediná zmena, ktorá v Prezidentskej záhrade prebehne. Mestská časť sa spoločne s jej rakúskymi partnermi snažia získať dotáciu na úpravu zázemia bývalého domčeka pre strážnu službu a detského ihriska. Vzniknúť by tu mohlo komunitné miesto, podobne ako v Medickej záhrade. Súčasťou by mohlo byť aj zázemie pre rodičov či environmentálnu výchovu. Zatiaľ pristúpila samospráva aspoň k dočasnému riešeniu repasom a doplnením aktuálnych hracích prvkov.

Spomínaná Medická záhrada, ktorá prešla čiastočnou obnovou v roku 2021, sa komplexnejšej revitalizácie zatiaľ nedočká. Podľa hovorkyne mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Veroniky Gubkovej sa však realizujú menšie čiastkové úpravy, napríklad repasovanie lavičiek. Zásadnejšia obnova by bola podľa samosprávy finančne a organizačne náročná a vyžadovala by si uzatvorenie záhrady rovnako, ako tomu bolo v prípade Grassalkovichovej záhrady.

 

Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

 

Rekonštruovať sa bude aj záhrada Úradu vlády SR

V priamom susedstve Grassalkovichovej záhrady sa nachádza najväčšia historická záhrada Bratislavy, záhrada Úradu vlády (ÚV SR). Ako len nedávno uviedla TASR, Vláda SR súhlasí so začatím obstarávania na rekonštrukciu svojho areálu. Dôvodom je okrem iného havarijný stav inžinierskych sietí vodovodu a kanalizácie. Predpokladané výdavky na realizáciu prác sú na úrovni 7.136.228 eur.

„Hlavným stavebným objektom je výstavba novej vstupnej budovy určenej pre návštevy a zamestnancov Úradu vlády, ďalej rekonštrukcia vnútroareálových spevnených plôch a komunikácií vrátane čestného nádvoria," uvádza sa v schválenom materiáli. Okrem iného sa počíta aj s revitalizáciou parkovej zelene, závlahového systému s novým zdrojom vody zo studne, novým areálovým osvetlením či jazierkom. Plánovaná je aj rekonštrukcia splaškovej kanalizácie, dažďovej kanalizácie, vodovodu či dostavba časti oplotenia. „Navrhované úpravy areálu rešpektujú pôvodnú kompozičnú osnovu historickej záhrady podľa požiadavky Krajského pamiatkového úradu Bratislava," ubezpečuje ÚV SR.

Projekt rieši aj požiadavky na bezpečnosť, efektívnu kontrolu osôb vstupujúcich do areálu a tiež statickú dopravu. „Rekonštrukciou objektu sa znížia náklady na údržbu, keďže automatické zavlažovanie bude zásobované z novovyvŕtaného vrtu, osvetlenie celého areálu bude pomocou nízkoenergetických LED svietidiel," doplnil Úrad vlády. Záhrada širokej verejnosti prístupná nebude. 

Na rok 2024 sa predpokladá s realizáciou prác v rozsahu 2.730.186 eur, na rok 2025 v rozsahu 2.771.826 eur a na rok 2026 v rozsahu 1.634.216 eur. V rozpočte kapitoly Úradu vlády SR sú aktuálne vyčlenené na rekonštrukciu areálu finančné prostriedky vo výške 4.752.012 eur. Ministri nad rámec toho schválili použitie kapitálových výdavkov vo výške 1.920.00 eur, ktoré boli pôvodne plánované na rekonštrukciu hotela Bôrik. Celkové finančné krytie rekonštrukcie je tak vo výške 6.672.012 eur, čo predstavuje 93,5 percenta z predpokladanej hodnoty zákazky.

K aktuálnym rozhodnutiam patrí aj odloženie výstavby novej administratívnej budovy Úradu vlády SR, ktorá mala vzniknúť v zadnej časti záhrady. V priebehu minulého roka sa na tento zámer organizovala architektonická súťaž, v ktorej sa presadila kancelária architektov Milana Kiačeka a Matúša Kiačeka. Vízia naráža na nedostatok financií.

 

(YIM.BA, TASR)

Fotografie z 4.4.2024. Pozrite si obnovu bratislavských verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.