Adrian Gubčo 27.07.2023 14:30

Prudký nárast v kvalite života? Ako sa môže Bratislava stať európskym lídrom

Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa s potešením vyjadril k aktuálnemu rebríčku časopisu Economist, podľa ktorého sa slovenskej metropole podarilo výrazne zlepšiť hodnotenie z hľadiska kvality života. Nadchol tým svojich fanúšikov, ktorí to pripisujú aktivitám Magistrátu. Pravda je, ako to už býva, zložitejšia.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Časopis Economist patrí k najprestížnejším médiám, venujúcim sa ekonomickým otázkam, analýzam a prehľadom. Pravidelne v spolupráci s vlastnou analytickou jednotkou – Economist Intelligence Unit – vydáva rebríček kvality života v mestách na celom svete. Rebríček Economistu patrí k tým rešpektovanejším, keďže je založený na objektívnejších kritériách a nie je zameraný na špecifickú skupinu obyvateľov (napríklad expatov). Jeho závery stoja za pozornosť.

Bratislava štandardne nepatrí k mestám, ktoré by v obdobných rebríčkoch vynikali, v tomto prípade bola konečne zmienená – a v pozitívnom zmysle. Mesto je v kontexte stredo- a východoeurópskych metropol na tom v kvalite života celkom dobre, kedy ju predbieha len Budapešť a Praha (v tomto poradí). Za posledný rok ale citeľne poskočilo – mesto si polepšilo o 7,8 bodu a dosiahlo 84,7 bodov z celkových 100. Vyšší nárast mala len Bukurešť.

Keď sa čitateľ bližšie zadíva na vysvetlenie, podľa Economistu bol pokrok jednotlivých miest daný najmä vďaka „vyššiemu štandardu zdravotnej starostlivosti“. Nie je úplne jasné, do akej miery sa to týka Bratislavy (môže to ale súvisieť s uvoľnením pandemických opatrení a zvýšením dostupnosti lekárov). V každom prípade to ale odhaľuje princípy hodnotenia miest – väčšinu indikátorov bratislavská samospráva ovplyvniť nevie.

Hodnotenie je tvorené piatimi základnými kategóriami – stabilita (váha 25%), zdravotná starostlivosť (20%), kultúra a životné prostredie (25%), vzdelávanie (10%) a infraštruktúra (20%). V každej z nich sa nachádzajú podkategórie. Celkovo ide o 30 indikátorov.

Z prvej kategórie tak dokáže Magistrát ovplyvniť prítomnosť drobnej kriminality (sotva už vie zabrániť vojenskému konfliktu, terorizmu alebo občianskym nepokojnom), z druhej nič, keďže nemá dosah na privátne ani verejné zdravotníctvo a ani na dostupnosť liekov. V tretej kategórii sa ho čiastočne týkajú dva indikátory – dostupnosť športových a kultúrnych zariadení. Štvrtá kategória je opäť mimo jeho kompetencie. V piatej sa ho týka kvalita verejnej dopravy, dostupnosti vody a čiastočne ciest a prítomnosť kvalitného bývania.

Vo výsledku tak dokáže Hlavné mesto ovplyvniť 6-7 indikátorov, ktoré ale na celkovú kvalitu života – aspoň podľa Economistu – majú len obmedzený vplyv. Magistrát v niektorých aspektoch skutočne pokročil, je však otázne, či sa to prejaví v takomto rebríčku. Zvlášť to platí v kontexte iných miest, keďže napríklad ostatné metropoly investujú do verejnej dopravy aj občianskej vybavenosti omnoho mohutnejšie prostriedky.

Bratislavský primátor nemôže dúfať, že sám prispeje k radikálnemu posunu mesta v rebríčku kvality života, minimálne v Economiste. Rozličné rebríčky majú špecifické metodológie, vďaka čomu môže sa slovenské hlavné mesto veľmi teoreticky umiestniť azda len v časopise Monocle, ktorý sa viac zameriava na životný štýl. Inak ale Bratislava potrebuje niečo iné: záujem štátu.

 

Bratislava by si zaslúžila silnejší záujem štátu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Práve štát vie najvýraznejšie ovplyvniť jednotlivé parametre a indikátory. V jeho kompetencii je zabezpečenie bezpečnosti a stability, vysokej úrovne zdravotníctva, kvalitného vzdelávania, ale aj ovplyvnenie miery korupcie, náboženskej slobody, sociálnych podmienok, tolerancie a dostupnosti  elektriny či telekomunikačných možností. Nie v každom z týchto indikátorov Slovensko a Bratislava zlyháva, v niektorých je na tom dokonca veľmi dobre, ale práve v týchto oblastiach je najväčší priestor pre spoluprácu.

Slovenská realita však naznačuje, že spolupráca medzi mestom a štátom prebieha len v rámci minima, vyžadovaného zákonom. Slovenská republika očividne nemá mimoriadny záujem na rozvoji Bratislavy, nemá vytvorenú stratégiu podpory hlavného mesta, neposkytuje mu finančnú podporu a jednotlivé investičné zámery sú riešené skôr vo forme ad-hoc projektov, ktoré odrážajú preferencie aktuálnej vlády.

Daný stav je v kontexte výziev 21. storočia neudržateľný – zvlášť ak je cieľom pretvoriť Slovensko na moderný európsky štát. Drvivá časť ekonomického výkonu sa dnes realizuje v mestách a v meste koncentrovanom terciárnom a kvartérnom sektore. Najúspešnejšie mestá sa pokúšajú o prilákanie talentu, kapitálu a rozhodovacích právomocí v podobe centrál firiem a inštitúcií. Potrebujú preto ponúknuť týmto aktérom výhody v podobe vysokej kvality života a prostredia.

Práve preto majú zmysel obdobné rebríčky. Poradie miest naznačuje, kde existujú najlepšie predpoklady pre uplatnenie sa v kombinácii s dobrým štandardom života. Z tohto dôvodu sa v nich presadzujú stredne veľké mestá pred obrovskými megalopolami, napríklad Viedeň a Kodaň pred New Yorkom a Londýnom. Tieto poskytujú všetky výhody veľkomesta, no pri menšom ruchu, znečistení, bezpečnostných rizikách a konkurencii.

A práve to je smer, ktorým by mala ísť aj Bratislava. Zatiaľ jej na to chýba podpora štátu, vysoká úroveň školstva a zdravotníctva alebo potrebná veľkosť. Všetko z toho sa dá zmeniť. Mesto a vláda ale musia byť na jednej lodi.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.